Meditácia na 15.12.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Valerián, biskup; Nina | Mt 13,44-46
Modlitba je neustále hľadanie
Poznáme to všetci. Niečo rýchlo potrebujeme a nevieme to nájsť. Niekde sme si to položili; odložili, niekto nám to preložil, alebo založil. Hľadáme, uvažujeme, vynakladáme námahu – a čas letí. Keď však to, čo sme hľadali, nájdeme, zabúdame na to, čo bolo. Už nemyslíme na nervozitu, ani na únavu, ani na nespokojné slová. tieto postrehy neplatia len o materiálnych veciach, ale aj o duchovných.
Pán Ježiš v evanjeliu hovorí: „Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju" (Mt 13,45-46).
Nepochybujeme o božstve Ježiša Krista. Vieme, že Boh je okrem iných atribútov nazývaný aj „Vševediaci". Pán Ježiš nám to sám pripomína: „Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete" (Mt 6,32). A predsa nám radí: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria" (Lk 11,9-10). A nielen to, že nám radí, ale ukazuje nám aj príklad. Skôr, ako niečo začne, odchádza do ticha a celú noc strávi v rozhovore so svojím Otcom. „V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi" (Lk 6,12-13). Tieto a ďalšie miesta z Písma a evanjelií sú pre nás vážnou lekciou v duchovnom živote, keď chceme rásť vo svätosti.
Náš život na zemi v porovnaní s inou živou a neživou prírodou v našom okolí je pomerne krátky. Je to však zas dostatočne dlhý čas, kedy sa máme osvedčiť v láske a vernosti k Bohu. Tak chápeme, prečo Boh dáva každému z nás iný počet rokov a dní života.
Dnes si môžeme uvedomiť aj to, že v našom duchovnom živote je dôležité pomalé, ale pravidelné odkrývanie vôle Božej. Pozvaní sme Bohom a Boh si praje, aby sme ho tu na zemi poznávali, milovali, a tak raz prišli do jeho kráľovstva. Často sa nám môže stať, že si povzdychneme so svätým Pavlom: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre..." (1 Kor 13,12).
Boh nás neponechal bez pomoci. Dal nám osobný príklad – vzor. Zanechal nám prostriedky, aby sme to mali ľahšie. Čo je to? Modlitba. Modlitba, ten nástroj kupca, ktorý hľadá vzácnu perlu. Perla je cieľ nášho života. To je pre nás povzbudenie vytrvať pri modlitbe a nielen to, ale tak sa stavať k modlitbe, aby sme robili všetko pre jej kvalitu, pre jej väčšiu hodnotu a záslužnosť pre nás. Boh nám nedal tento dar, aby sme sa obviňovali; zle som sa modlil, nemodlil som sa, bol som roztržitý a podobne. Kto v rozhovore s Bohom urobí to, že zapojí do rozhovoru svoje srdce, čiže chce Bohu opätovať lásku, ktorú od Boha dostáva, zapojí svoj rozum, že si uvedomuje význam toho, čo hovorí a keď nechá chod citom, ktoré majú tiež svoje miesto v rozhovore, vtedy sa môže s Bohom rozprávať o rôznych veciach života.
Sme kupci, ktorí si uvedomujeme, že nemôžeme klamať, podvádzať, okrádať nikoho, ani seba. aký je to nádherný pocit, keď si uvedomujeme veľkosť okamihu rozhovoru s Bohom! Vtedy je to zážitok. Vtedy modlitba sa stáva liekom, balzamom, obohatením... Dnes máme niekoľko svätých v našom kalendári. Čo na tom, že ich nepoznáme. Oni však za svoj život už majú odmenu u Boha. Za čo si zaslúžili túto odmenu? Za to, že modlitba pre nich bola podstatná vec v ich živote.
Tak napríklad u svätej Niny. Žila v 4. storočí v ďalekej Gruzii ako otrokyňa. Ako sa tam dostala, nevieme. Bola však v tomto prostredí kresťankou. Žila svoje kresťanstvo medzi neveriacimi. Jej život vzbudzoval obdiv. Do slova – kresťanka – začali tí v jej okolí vkladať tie najkrajšie ľudské prejavy. Niet sa čo čudovať, že jej začali pripisovať nadprirodzenú moc. Istá pohanka prichádza za Ninou s chorým dieťaťom. Prosí ju o pomoc. A čo ona? Nič, len si kľakne a modlí sa. A dieťa je zdravé. Ona však vysvetľuje: - To som neurobila ja. To urobil Boh, ku ktorému sa modlím! – Všetci, pravda, poznáme slová Pána Ježiša: „Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta! – prejde. A nič vám nebude nemožné" (Mt 17,20).
Dozvie sa to chorá kráľovná. Nina jasne hovorí, že je iba obyčajný človek – otrokyňa. Kráľovná sama príde do jej chatrče a ľahne si na jej chudobnú posteľ. Nina sa modlí a kráľovná je zdravá. Počúva sa to ako rozprávka. Nina odmieta štedrého kráľa. Jej skromnosť a pokora privádza aj kráľa ku viere, ktorú má Nina. Nina nie je biskup, nie je kňaz a keď sa jej kráľ pýta, čo má robiť, ona jednoducho povie: - Postav kostol, ten je domom modlitby. –
Modlitba je prostriedok, cez ktorý sa človek najviac priblíži k Bohu. v modlitbe môže každý objaviť vôľu Boha.
Podobný vzťah k modlitbe mal aj druhý dnešný svätec – biskup Valerián. Žil v 5. storočí v severoafrickom meste Abbenza v dnešnom Tunise. Keď ho kráľ Genzerich vyzve, aby mu odovzdal predmety z kostola, Valerián odmietne. Kostol je dom modlitby. Preto Valerián zomiera vo vyhnanstve. Zomiera, ale jeho modlitba sa stáva semenom viery. Po jeho smrti mnohí prichádzajú ku viere.
Modlitba je v našom živote vec neodmysliteľná, a preto, že je často z našej strany nedocenená, je potrebné sa znova ku nej vracať. Aj dnes si uvedomujeme, že cez modlitbu sa nielen viac a viac blížime k Bohu, ale v modlitbe ho skutočne objavujeme. Sami máte skúsenosť, že po dobrej modlitbe, keď bola pre vás zážitkom, keď ste urobili všetko preto, našli si čas, sústredili pozornosť, otvorili sa Bohu, vtedy modlitba priniesla jasnejší pohľad na veci nášho života. A v tomto chceme dnes aj po príklade svätých dňa podrásť.
Nedarí sa nám vždy sústrediť sa? Nemôžeme si akosi nájsť čas a miesto na rozhovor s Bohom? Nedarí sa nám prístup ku kvalitnej modlitbe? Začnime dnes znova a spoznáme, že sa to vyplatí. Ovocie modlitby bude čosi tak veľké, že zabudneme na všetku námahu vynaloženú na skutočný rozhovor s Bohom.
Amen.