Meditácia na 16.12.2012
váš obľúbený román "MAMA A SYN" si celý môžete vypočuť/prečítať tu
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Albína, panna a mučenica; Adela | Jn 5,33-36
Odovzdanosť do vôle Božej
Prijať mienku, názor alebo vôľu niekoho druhého je veľmi ťažké. Robiť podľa toho, ako nám niekto radí, nariaďuje i rozkazuje, je tiež veľmi ťažké. Ako často sa vieme v takých prípadoch búriť. Reptáme, posudzujeme, hľadáme rôzne úniky a keď časom zistíme, že to bol správny postoj, nevieme si priznať svoju tvrdohlavosť, panovačnosť, svoje hriechy. A toto naše správanie sa nedotýka len vecí materiálnych-pozemských, ale aj duchovných-večných.
V tomto adventnom čase by sa mohlo zdať, že pred blížiacimi sa sviatkami sme viac „namäkko", ale nie je to vždy pravda. Boh od nás žiada viac a my máme svoj zhon, behanie po obchodoch, upratovanie a podobne. A prídu Vianoce a zas odídu bez toho, aby zanechali v našom duchovnom živote opravdivý pokrok.
Pán Ježiš pripomína: „Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení" (Jn 5,34).
Úryvok dnešného evanjelia hovorí o pravdivosti svedectva samého Ježiša. On svojimi divmi a zázrakmi dokázal svoje Božie poslanie a pravdivú blahozvesť. Ježiš povedal: „Nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal" (Jn 5,30). A vieme, že tieto jeho slová lepšie chápeme v myšlienke jeho zmŕtvychvstania, keď si pripomenieme slová: „A vôľa toho, ktorý ma poslal je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň" (Jn 6,39). Tak príklad Ježiša je pre nás v jeho slovách ešte viac výrazný: "Hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu" (Jn 9,31).
V tejto adventnej dobe je namieste, aby sme si viac pozreli svoj vzťah k plneniu Božej vôle. Naša odovzdanosť plniť túto vôľu nemá byť podcenená. Vieme, že Boh nás vykúpil bez nás, ale myl musíme v zhode s jeho učením odpovedať na jeho vôľu. Boh má oprávnené požiadavky na každého z nás. Každý máme otvorené nielen dvere do Božieho kráľovstva, ale aj jeho náruč. Prijať Ježišovo pozvanie je teda nielen vecou charakteru, ale aj vec odmeny, ktorá je nám ponúknutá. Kto odmieta plniť Božiu vôľu, kto sa ku nej pri užívaní rozumu a slobodnej vôle správa nezodpovedne, ten nebude môcť raz pred Bohom sa vyhovárať na dobu, okolnosti života, prostredie, v ktorom žil, vyrastal, alebo pracoval. Každý človek poznáva z vlastného života a skúseností existenciu Boha. Nemôže povedať, že nemá možnosť stretnúť sa s učením Krista. Všetko záleží len od každého z nás. Preto je táto vec tak dôležitá aj v tejto adventnej dobe. Viera, to nie sú len vianočné sviatky, to nie je jednorázová záležitosť-spoveď, polnočná omša, modlitba pri štedrovečernom stole.
Rodičia, keď po tieto dni idete niečo kúpiť pod stromček svojim deťom, či vám nenapadla myšlienka, že nie je to tak dávno a ja som bol-bola taká istá-istý? A uvedomujeme si, že Boh chce v každom veku od každého z nás, aby sme na prvé miesto kládli jeho, aby sme uverili v jeho lásku, moc, aby celý svoj život sme odovzdali do Božej vôle. V životopisoch svätých, ktorí to dokázali a žili v oveľa ťažších okolnostiach, môžeme aj dnes nájsť povzbudenie.
Svätá Albína bola z Palestíny, ale jej pozostatky sú pochované v Gaete, v strednom Taliansku. Ako sa tam dostalo jej telo? Za cisára Décia sa svojím životom prejavila ako kresťanka. Aj keď jej hrozilo nebezpečenstvo, viac si brala k srdcu slová o odovzdanosti vôle Božej ako strach, ktorý šírili proti kresťanom. Pretože vedela odmietnuť to, čo sa nezhodovalo s Božou vôľou a dala prednosť ženíchovi – Kristovi, bola sťatá a jej telo bolo položené na nejakú bárku, ktorú zachytili ľudia blízko mestečka Formila a pochovali ho v spomínanej Gaete.
Jej život nás chce povzbudiť a posilniť vo vzraste našej odovzdanosti do vôle Božej.
Podobne život dnešnej druhej svätice – svätej Adely, čo v preklade znamená „šľachetná", je poznačený veľkou odovzdanosťou do vôle Božej. Už v 16. roku ju vydajú za kráľa Lotara II. Hneď po narodení dcéry Emy jej muža zavraždia a vrah ju aj s dcérou uväzní. Núti ju k vydaju. Vyslobodí ju hradný kaplán preoblečený za žobráka. Pod vedením Ota I., nemeckého cisára, získa opäť svoj majetok. Adela si navždy zachovala svoj vnútorný pokoj, vždy sa snaží o odovzdanosť do vôle Božej. Adela má problémy s vlastnými synmi z ďalšieho manželstva, ktorí sa dostanú pod moc svojich manželiek. Adela však vytrvá vo všetkých skúškach. Neklesá na duchu. Tí, čo jej ubližujú, spoznávajú až pred smrťou veľkosť tejto ženy. Jej veľkosť má však pevný základ, koreň vo vernosti k Bohu. Vždy chce plniť len a len vôľu Božiu. Rana za ranou ju stíha, ona však vždy dokáže nájsť východisko, uzdravenie z rán. Môžeme povedať, že bola ako starozákonný Jób, ktorý tiež často hovoril: „Pán Boh dal, Pán Boh vzal! Nech je pochválené meno Pánovo!" (Jób 1,21).
To je oslovenie aj pre nás. Vzrastá nám utrpenie? Zabudnime na seba a myslime viac na Boha. Berme to všetko ta, že všetko, čo pochádza od Boha, je dobré. Veď vieme, kto sa celý zverí Bohu, nebude sklamaný.
Prijať mienku ľudí je ťažké. Oveľa ťažšie je prijímať vôľu Božiu. Kto však vôli Božej dá prednosť pred svojou, ten urobil najvýhodnejší obchod vo svojom živote. Sám Ježiš to hovorí: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho" (Mt 10,39). Amen.