Meditácia na 21.12.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Peter Kanízius, kňaz a učiteľ Cirkvi | Lk 1,39-45
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán."
Svätosť a čas
Ako často počujeme: "Nemám čas." Ako často aj my povieme:"Nemám čas." Súčasný francúzsky básnik Michael Quist v básnickej zbierke T v o j i m i o č a m i a v básni P a n e, n e m á m č a s pomáha odhaliť cestu k svätosti pre dnešného človeka. Človek, ktorý sa venuje len tomuto svetu, nikdy nemá čas. Náhli sa, ženie sa, rúti sa kdesi dopredu, ale kde to vedie, akú hodnotu nadobudne, čím sa obohatí? Zastavme sa aj my a dajme si odpoveď na tému: Svätosť a čas.
V dnešnom evanjeliu čítame: „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji" (Lk 1,39). Pripomeňme si, že Mária z úst anjela Gabriela sa dozvie, že jej príbuzná Alžbeta, ktorá je už v pokročilom veku a ktorá nemala dieťa, teraz na starosť počala. Máriu nik neposiela k Alžbete. Anjel jej v tom smere nič nehovorí. Mária je plná Ducha Svätého. Pripomeňme si, že nemá dedičný hriech, nikdy nedá súhlas ku hriechu. Jej um i sloboda patria len Bohu. A v tomto je veľkosť Márie. Je svätá! A jej počínanie to len dokazuje. Svätosť je činnosť. Vieme z úst Pána Ježiša: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem" (Jn 5,17). Židia vtedy nepochopili slová Pána Ježiša, že svätosť to je činnosť. Pavol v Druhom liste Solúnčanom píše: „Kto nechce pracovať, nech ani neje" (2 Sol 3,10). Pán Ježiš svoju prácu posväcoval. Apoštol národov nikomu nechce byť na príťaž. Pracuje tak manuálne, ako aj duchovne. a čo vidíme? Pán Ježiš za tri roky, čo je pomerne krátky čas, položí základy náboženstva, ktoré bude oslovovať ľudí až do konca čias. Podobne činnosť apoštola Pavla, čo sa týka času, je krátka. a vidíme jeho úžasné ovocie. Pán Ježiš nám dnes chce naznačiť, že v jeho očiach veľkú úlohu zohráva kvalita nad kvantitou.
Všetci sme pozvaní ku svätosti. Tá však nespočíva len v modlitbe. Už starí rehoľníci to poznali, a preto sa riadili heslom: Modli sa a pracuj! Spoznávame, že bohu je milá tá činnosť, ktorá je konaná nezištne, v čistote srdca a na jeho oslavu. Boh skutočne nie je odkázaný na našu matematiku. Bohu záleží na kvalite činnosti. Ten človek, ktorý pristupuje k svojej práci s požehnaním od Boha, ktorý si Boha priberie za pomocníka, ktorý chce svoje povinnosti konať na jeho oslavu, sa veľmi rýchlo presvedčí o tom, ako Boh riadi jeho myšlienky, ako priam fyzicky cíti pomoc Božiu pri svojich povinnostiach a úlohách. Tam, kde iní pri tej istej činnosti dokážu vykonať mnoho bez Božieho požehnania, tam on dokáže s Božím požehnaním niekoľkonásobne. Človek, ktorý sa nespolieha len na svoju šikovnosť, um, silu a zručnosť, spoznáva veľkosť starostlivosti Božej o neho a jeho poslanie. Dajme Bohu, čo skutočne patrí Bohu. Mnohí sa napríklad ráno ponáhľajú do práce za svojimi povinnosťami. Nemajú čas si pokľaknúť a poprosiť o požehnanie pre svoju prácu. Sú často priam uštvaní, nervózni, nedarí sa im a práca ich neteší. Ten, kto vyskúšal i napriek ťažkostiam nájsť si ráno čas na pravidelný rozhovor-modlitbu s Bohom spozná, že to nie je strata času, práve naopak. Taký človek sa vie viac tešiť z toho, čo robí. Dokáže sa skôr ovládať, pretože vo svojej činnosti hľadá nie iba vec či potrebu tohto sveta, ale pozerá na svoje povinnosti ako na vec odmeny od Boha.
Nikoho z nás Boh nechce presviedčať o spolupráci násilne. Boh oslovuje. Aj dnes si Boh praje, aby sme vyskúšali svoju činnosť s ním. Dnes je pre nás aktuálne prežiť svoje povinnosti spolu s Bohom, nech sme na akomkoľvek poste. Veľkým povzbudením pre nás môže byť aj svätý Peter Kanízius, ktorému Cirkev dala titul „učiteľ Cirkvi", a práve preto sa môžeme niečomu od neho podučiť. Kto čítal, alebo počúval o ňom, čo všetko stihol, napísal, povedal, kde všade bol a čo podnikal, právom sa pýta: - Ako to všetko zvládol? –
Narodil sa 8. mája 1521 v holandskom meste Nijmegen. Otec bol doktor práv a starosta mesta. Priezvisko Kanízius má podobu s latinským slovom „canis" – „pes". Keď Peter po duchovných cvičeniach u spoločníka sv. Ignáca a Petra Fabera spoznáva ich duchovnosť, celý sa jej tiež oddá. Svoje sily, um a nadanie dáva do služby Bohu. Uvedomil si, že od Boha ich dostal a keď ich dá do služby Bohu, bude tým sluhom, ktorého Ježiš chváli v evanjeliu, že si dobre počínal. Stáva sa kňazom, rehoľníkom, misionárom, spisovateľom profesorom, kazateľom, poradcom... Dosiahne doktorát teológie, využíva svoje vedomosti pri návrate do Cirkvi u tých, ktorí sa dali pomýliť reformným hnutím Luthera. Pre Nemecko sa stal druhým Bonifácom, druhým apoštolom Nemecka. A nielen Nemecka. Veľký vplyv zohrá na Tridentskom sneme, kde sa mu podarí presadiť systematickú výučbu vierouky, mravouky, učebnicu o sviatostiach a učebnicu, ktorá dostane po ňom meno Katechizmus.
Navštevuje a pôsobí postupne vo Viedni, Prahe, Augsburgu, Fribourgu a ďalších mestách. Niekedy je poslucháčov okolo neho na začiatku kázní a prednášok len niekoľko. On bojuje. Nedá sa znechutiť. Vie, že nerobí pre seba, ale že je ohlasovateľom Kristovej blahozvesti – Evanjelia. V Prahe ho bludári nazvú psom. Na to Peter vtipne reaguje slovami: - Iba vlci sa boja psa, ovečky mu dôverujú! – Dôveruje Bohu. Niektorých svojich si Boh pozýva mladých, iných ponecháva v službe dlhšie. Kto by sa chcel šetriť, bude sklamaný. Boh si ho môže povolať skôr, ako si myslí. Peter zomiera 21. decembra 1597 ako 76-ročný. Krátko pred svojou smrťou ešte pracuje na katechizme, ktorý je jeho – najgeniálnejšie dielo a nástroj apoštolátu! Dnes jeho meno vyslovujeme aj s názvom učebnice katechizmu.
Svätosť je práca v spojení s Bohom. Boh nám dáva čas. Je to dar, ktorý máme využiť na oslavu Boha. Bohu sa veľmi páči, keď s ním začíname povinnosti, keď si aj počas ich plnenia nájdeme na neho čas a keď sme pripravení kedykoľvek ukončiť prácu, ak si to bude priať. To je vážna lekcia a poučenie pre každého z nás. Nasledujme Pannu Máriu, ktorá sa ponáhľa k Alžbete.
Nájsť si pre niekoho čas, pomôcť, poradiť, vypočuť, dať mu pocítiť, že v jeho ťažkostiach a chorobe nie je sám, je veľká vec. Keď si toto vieme doceniť po spoločenskej línii, tým viac veríme, že raz bude štedrým odmeňovateľom Boh. Amen.