Meditácia na 28.12.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sviatok neviniatok, mučeníkov | Jn 1,5-2,2
Milovaní, toto je zvesť, ktorú sme počuli od Ježiša Krista a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.
Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.
Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.
Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
Ježiš nás očisťuje
Možno sme aj my pred sviatkami pri sviatosti zmierenia tvrdili, že nemáme hriechu. Keď však sme počuli otázku kňaza, alebo hlbšie sme si pozreli svoje správanie, museli sme skonštatovať, že opak je pravdou. Tento problém však nie je len dnešný.
Apoštol Ján v dnešnom prvom čítaní napísal: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda" (1 Jn 1,8).
Tento problém preto stojí za to, aby sme si vysvetlili a prípadne sa úryvkom Jána poučili a povzbudili. Text Prvého listu sv. Jána je zdanlivo jednoduchý. Text obsahuje niekoľko pojmov, ktoré sa v tomto Liste častejšie opakujú a ktoré poznáme aj podľa Jána z evanjelia. Slová ako : tma a svetlo, život a smrť, láska a nenávisť nemajú v texte presnú a prísnu logickú stavbu. Skôr tvoria základ úvah s novými súvislosťami okolo svojho predmetu. Ján nám predstavuje Boha ako Svetlo, ktoré je potrebné k životu vôbec, a teda aj Boh je potrebný k životu kresťana neoddeliteľne. Svetlo, ktoré vnímame, je obrazom Boha. Je logické, že svetlo a život patria k sebe, rovnako ako tma a smrť.
Toto platí o našom prirodzenom živote, ale platí to aj o duchovnom. Od okamihu, keď prišiel Pán Ježiš – pravé Svetlo na svet, stojí človek pred rozhodnutím, že môže žiť „vo svetle" – „v zhode s Božou pravdou", ktorú prijal vo viere, ale rovnako sa môže rozhodnúť aj žiť „vo tme" – „v hriechu", a to je vtedy, keď neverí a nevyznáva Pána Ježiša ako Syna Božieho a nezachováva jeho prikázania lásky. Vtedy je však človek klamár, žije mimo pravdy a mimo opravdivého život. Tu si aj my uvedomujeme, že od takéhoto rozporu nie sme uchránení ani my a ani ďalší kresťania, a preto Ján vyzýva, aby sa priznali, že žijú v tme – v hriechu. Ján pozná, že všetci ľudia sú po prvom hriechu prarodičov náchylní k hriechu a zo slabosti upadajú. Preto nemá zmysel klamať seba samých a prehlasovať, že nemáme hriechu, ba skôr je potrebné sa k hriechu priznať a mať dôveru, že krv Kristova nás očistí a jedine jeho obeta nás zmieri s Bohom.
Po takomto zamyslení a poučení u nás kresťanov môže dôjsť k obnove, dozrieme k svätosti a staneme sa synmi a dcérami svetla a pravdy.
Toto poučenie je dostatočne presvedčivé, aby sme v praxi začali s jeho uskutočňovaním, prípadne nedali sa znechutiť v tom, čo v tejto oblasti už roky podnikáme.
O Ježišovi hlásame, že bol Cesta – Pravda – Život. Tak to sám o sebe aj povedal. My, ktorí sme sa rozhodli Ježiša nasledovať a prijali sme jeho učenie, sa vo všeobecnosti nazývame kresťanmi. Teda inými slovami, sme nielen stúpencami Krista, ale máme ho vo všetkom aj nasledovať.
Práve pod vplyvom textu sv. Jána si dnes uvedomujeme slovo: Pravda. To znamená, keď kresťan odmieta sviatosť zmierenia s tvrdením, že nemá žiadny hriech, nemal by to hovoriť príliš nahlas a najprv by si mal pouvažovať vo svojom vnútri nad Jánovým textom, ktorý sme čítali: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda" (1 Jn 1,8). Pre nás však, čo si uvedomujeme svoj hriech, Ján napísal slová povzbudenia, ktoré sme dnes tiež čítali: „ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista spravodlivého" (1 Jn 2,1). Tieto slová nielenže nám majú dodať odvahu dobre sa vyzná zo svojich hriechov, ale zároveň sú pre nás posilou proti úzkostlivosti, do ktorej občas upadáme.
V dnešný deň si spomíname na jednu výnimku v zozname svätých, keď svätými sú nazývane deti, pretože len človek, čo užíval rozum a slobodnú vôľu, a tak žil podľa príkazov, môže byť vyhlásený úradne za svätého. Sväté neviniatka – mučeníci, betlehemskí chlapci, ktorí zomreli na rozkaz kráľa Herodesa, pretože sa bál o svoj trón.
Dnes si máme uvedomiť, aby sme sa modlili aj za rodičov, zvlášť za matky, ktoré chcú dať zabiť svoje nenarodené dieťa. Aj to je hriech a nie ľahký. Aj to je svetlo, ktoré zhasne na rozkaz matky, ktorá sa tak stane nositeľkou tmy. Je veľmi smutné, že sa nájde aj kresťanská žena, ktorá tento skutok nepovažuje za hriech. Modlime sa sami za seba, aby sme zostali svetlom, aby v nás zostala láska, aby sme po živote prežitom tu na zemi prešli do večného života.
Modlime sa slovami dnešnej modlitby po sv. prijímaní:
Bože a Otče náš, pre zásluhy narodenia tvojho Syna dal si betlehemským deťom korunu mučeníctva, hoci ešte neboli schopné vyznať vieru v neho; nech nám Kristus, pre ktorého vyliali nevinnú krv, udelí v tejto sviatosti plnosť spásy. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Amen.