Meditácia na 04.01.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Angela z Foligna | Jn 1,35-41
Svätí nachádzajú najviac
Spomínam si, akú radosť mi spôsobilo ako chlapcovi, keď som na ceste našiel korunu. Spomínam si aj na chvíle, keď som z neopatrnosti stratil i papierovú bankovku. Taký je život. I v duchovnom živote sú chvíle, keď môžeme nájsť obohatenie pre svoju dušu, ale poznáme aj chvíle, keď sme stratili poklad svojej duše, keď sme spáchali vedome a dobrovoľne hriech. Dnes, keď sa v novom občianskom roku ešte len zorientúvame, je potrebné si uvedomiť, aký úžasný je to prínos pre dušu nasledovať svätých. títo naši bratia a sestry, ktorí už prijali odmenu od toho, ktorému vo svojej dobe verne slúžili a plnili jeho slová, sa nemajú pre nás stať len niekedy, napríklad na meniny, naším oslovením a príkladom. Je správne si ich všímať počas celého života. Obracať sa na nich vo svojich ťažkostiach a tiež radostiach. A nielen našich patrónov, ale čerpajme aj z príkladu iných svätých, obľúbme si aj tých, ktorých príhovor nám môže rovnako pomôcť a poslúžiť.
K tomuto postoju nás chce osloviť sám Pán Ježiš, keď sa na otázku prvých dvoch učeníkov, ktorí odchádzajú od Jána Krstiteľa a idú za Ježišom pýta: „Čo hľadáte?" Oni mu odpovedali: „Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?" Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!" (Jn 1,38-39).
Ján ako starec sa na tieto slová pamätá veľmi dobre. Aj po rokoch vie presne, že to bolo: „Boli asi štyri hodiny popoludní" (Jn 1,39). Bol to začiatok jeho priateľstva s Ježišom. Toto priateľstvo mu prinieslo nielen zmenu života, ale aj jeho bohatý obsah a najmä korunu večného života. Preto niet sa čo čudovať, keď si na tento zážitok tak presne pamätá.
Druhý učeník v dnešnom evanjeliu je Ondrej. Aj ten má taký zážitok, že nemôže si ho nechať pre seba, a preto, keď sa stretne s bratom Šimonom, hneď mu oznámi: „Našli sme Mesiáša" (Jn 1,41). Peter nemohol odmietnuť naliehanie brata Ondreja, a preto aj on sa vybral za Ježišom. toto prvé stretnutie Šimona s Ježišom aj jemu zmení celkom život. Ježiš mu pri prvom stretnutí – prvom pohľade dá najavo, aký má s ním plán. Vidíme to z toho, že mu mení meno zo Šimona na Petra. Peter tým má rozumieť, ž toto stretnutie mení celý jeho ďalší život. Opúšťa nielen rodinu, ale tiež svoju lodičku, rodné mesto Kafarnaum a stáva sa prvým učeníkom.
Kto to spočíta, kto to vie okrem Boha, koľko takýchto zmien sa udialo odvtedy? A takéto zmeny sa dejú nespočetne veľakrát aj dnes. Boh čaká, že aj my sa vyberieme za ním s prosbou, aby nám povedal, čo prvým učeníkom: „Poďte a uvidíte!" (Jn 1,39). Ježiš nás pozýva, aby sme ho viac spoznávali, viac milovali, a to nie pre jeho veľkosť a oslavu, pretože my mu nemôžeme nič dať, on vlastní všetko v najdokonalejšej a najplnšej miere, ale že chce nás obdarovať, chce nás priviesť k odmene, ktorú pripravil Otec pre nás ešte pred stvorením sveta.
Dnešná účasť na sv. omši, ak je prežitá, tiež každá modlitba, každý prejav lásky k Bohu a blížnemu, ako aj úcta k sebe samému sa Bohu páčia. Toto všetko je totiž oslovenie pre nás od Boha, aby nám nebola ľahostajná naša spása.
Takto si nepočíname len my. Tieto slová sa stali motívom mnohých pred nami, ktorí sa rozhodli nasledovať apoštolov. Zriekli sa mnohého, aby mohli získať ešte viac. Zriekli sa pominuteľných vecí, aby získali večné.
Pozrime sa, ako to urobila blahoslavená Angela z Foligna. Mala všetko, čo jej mohol v tej dobe ponúknuť svet. Nebránila sa tejto ponuke. Ochutnala všetko, čo jej svet ponúkol. Mala všetko; bohatstvo i muža, deti i radosti sveta. Keď má viac ako štyridsať rokov, uvedomuje si pomaly, ale isto, že jej predsa len niečo chýba. Bol to pokoj duše. Keď sa chce pozbaviť svojho nepokoja, nerobí to z úprimnej lásky k Bohu. Robí to sama pre seba, pre svoj pokoj, a nie pre lásku ku Kristovi. Podľa všetkého sa jej vtedy vo sne zjavil sv. František Assiský, ktorý ju napomína, aby zmenila svoj život. A svoj život naozaj mení. Už to nie je žena, ktorá vychutnáva slasti sveta, ale pravý opak. Stáva sa františkánskou terciárkou. V tomto čase náhle stráca matku, manžela i deti. Sama prekonáva ťažkú chorobu. Toto všetko ju nepozbavilo praktizovať to, čo si predsavzala. Boh ju obdaroval mystickými tajomstvami. Zamilovala sa do hlbokej vnútornej modlitby. Takto spoznáva hodnoty, ktorým sa nič nevyrovná z jej predchádzajúceho života. V tom čase, vedená Duchom Svätým, píše mnoho mystických listov. Jej život bol plný otázok a mnohí ho nechápali. Až pápež Pius X. vyhlásil deň, kedy si ju Cirkev uctí.
Teda nielen Ján apoštol, ale i dnešné svätice, ale tiež aj mnohí spomedzi nás sa presviedčame, že keď odpovedáme na Ježišove pozvanie: „Poďte a uvidíte" (Jn 1,38) nestrácame, ale získavame.
Chlapca vie potešiť nájdená korunka. Dospelého vie raniť strata. Staňme sa skutočne deťmi Boha Otca a bratmi Ježiša Krista a získame viac ako chlapec a nebudeme sklamaní ako dospelí. Amen.