Meditácia na 08.01.2013
POZNAŤ SEBA SAMÚ podľa vzoru sv. Luisy de Marillac Román - MAMA A SYN
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Severín, rehoľník | Mk 6,34-44
Keď Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie."
On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!"
Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?"
Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!"
Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby."
Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.
Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
Svet potrebuje svätcov
Nikto z nás si nevystačí sám. Aj kňaz potrebuje lekára, lekár pekára, ten roľníka, ten remeselníka, ten učiteľa... a aj ten posledný zas toho prvého. Potrebuje dnešný svet svätcov? Viete si predstaviť kňaza, ktorý by bol kňazom len pri oltári? Dali by ste sa liečiť lekárovi, ktorý by nezachovával lekársku prísahu? Kúpili by ste si pečivo tam, kde by sa nezachovávala hygiena? Aký prínos by mal roľník či remeselník pre spoločnosť, keby sa opíjali? Čo by naučil učiteľ žiakov, keby klamal?
Bolo by to málo, keby sme sa spoliehali len na prirodzené dobré vlastnosti ľudí. Človek nie je vec náhody v prírode. Človek je jediná bytosť na zemi, ktorá má rozum a slobodnú vôľu-dušu. Človek je vrcholné dielo Boha. Človek od Boha vyšiel a k Bohu sa vráti. Človek sa musí starať nielen o spásu svojej duše, ale v rámci svojich možností a schopností aj o druhých.
A na toto nás upozorňujú slová: „Keď vystúpil, videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam" (Mk 6,34).
Evanjelium na viacerých miestach rozpráva o počtoch ľudí, ktorí sa zišli počúvať Krista. Pri rozmnožení chlebov sa rozpráva, že nestačilo by na nasýtenie zástupu chleba za dvesto denárov, čo v tom čase bol úžasný majetok. Ježiš však z piatich chlebov a dvoch rýb nasýti skupiny po päťdesiat, kde bolo len mužov, čo jedli chlieb, päťtisíc.
Ježiš učí zástupy nielen o povinnostiach lásky k Bohu, blížnemu a ku sebe samému, ale svoju lásku k ľuďom dokazuje aj skutkami. Dáva príklad starostlivosti o druhých. Apoštolom prikazuje: „Vy im dajte jesť" (Mk 6,37). To neznamená, že by podporoval tých, čo nič nerobia: „Kto nechce pracovať, nech ani neje" (2 Sol 3,10). Každý si má na svojom mieste plniť svoje povinnosti, nie iba pre svoju odmenu, ale aj pre obohatenie iných. Plnením svojich povinností človek plní aj vôľu Božiu. Pavol aj nám ukazuje správny prístup k povinnostiam. „Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať" (Sk 20,35).
Keď sa zástupy nasýtia, mnohí hľadajú Ježiša. Ich správanie je nepekné a je tu nezdravá vypočítavosť. Chcú Ježiša spraviť kráľom, pretože sa domnievajú, že im bude stále bez práce dávať obživu. Keď im Ježiš za pokrm ponúkne svoje Telo, reptajúc odchádzajú (por. Jn 6,24-43). Sviatostný chlieb – Eucharistia je dar, ktorý je prístupný každému, keď si očistí svoju dušu od hriechu. Tento dar Ježiša z večeradla je určený každému, kto chce raz obsiahnuť prísľub daný apoštolom – večný život. Časté prijímanie, pristupovanie k stolu Pána, účasť na celej sv. omši je prostriedok na svoje posvätenie. Tento prostriedok má využívať každý kresťan. Svätý chlieb – Telo Kristovo je prostriedok na naše posvätenie. Nik nevylučuje nikoho z účasti na jeho prijímaní. Každý človek sa vylučuje sám, keď zotrváva v hriechu. Pri stole-oltári odpadajú tituly, hodnosti, bohatstvo, sláva... .
Kristus zomrel za všetkých. Milý mu je každý, kto sa bojí hriechu, čiže žije pre spásu svojej duše.
Dnešná účasť na sv. omši má pre nás natoľko zmysel, cenu, nakoľko sa nachádzame v milosti posväcujúcej, ako sme otvorení milostiam, ktoré z toho stretnutia môžeme dostať. Nikto z nás nemôže povedať, že je obmedzovaný. Tu platí zásada, ktorá sa inde nedá uplatniť: Ber - koľko chceš. Ber si čo najviac. Čím viac si naberieš, tým väčšiu radosť spôsobíš darcovi!!!
Toto poznal aj svätý Severín, ktorý je hlavným patrónom Rakúska. Pochádza z provincie Noricum. Narodil sa okolo roku 410. Čo ho preslávilo? Nebol to pôvod. Veď nikto nevedel, odkiaľ prišiel. Sám hovoril: "Čo prospeje Božiemu sluhovi, keď povie o svojom pôvode?" Nemal brnenie, aby bol nezraniteľný. Nemal ani topánky. Bol však prísny sám na seba. Žil prísno. Preslávila ho láska k blížnym, v ktorých videl vždy Krista. Nebol despota a získaval si mnohých. Dokázal však tak v duchovnom, ako aj v spoločenskom živote mnoho. Každý u neho našiel to, čo potreboval. Súčasníci sa mohli presvedčiť, že Severín im sprítomňoval Krista. Svet si uvedomoval prínos Severína pre každého. A toto dnes potrebuje svet od nás.
Jeden druhého nepotrebujeme len po materiálnej stránke, aj po duchovnej. Veď platí: Aký som ja, akí sme my, taká je naša dedina. Aké sú dediny, také sú mestá. Aké sú mestá, taký je národ, taký je svet. Amen.