Meditácia na 11.01.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Honoráta z Pavie; ctihodná Mária Elekta | Lk 5,12-16
Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť."
On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!" A malomocenstvo z neho hneď zmizlo.
A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: „Choď," povedal, „ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš im na svedectvo."
No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb. On sa však utiahol na púšť a modlil sa.
Hriech má rôzne podoby
Prečo ľudstvo má tak veľkú úctu k lekárom? Nie je to len preto, že navracajú zdravie, pomáhajú chorým, ale aj to, že vo svojej múdrosti robia všetko, aby chorobám predišli. K lekárom sa často prirovnávajú aj kňazi. Tí tiež pomáhajú nielen pri návrate duše k Bohu, ale tiež najmä pri sviatosti zmierenia. Katechézy a homílie sú prostriedkom, ktorým môžu tiež pôsobiť na veriacich, ako predchádzať pádom do hriechu. Veď každý rozumný človek sa musí starať tak o telo, ako i o dušu. Príslovie hovorí: „Každý sám sebe je najlepším lekárom". Aby sme svojej duši skutočne dali viac, aby sme zabránili škode na svojej dušu, začnime vážny ozdravujúci proces pre svoju dušu.
Malomocný pri stretnutí s Ježišom má len jednu prosbu: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť" (Lk 5,12)ˇ.
Malomocenstvo za čias Krista bola nevyliečiteľná choroba. Títo úbožiaci museli pretrhnúť tie najkrajšie zväzky a putá. Dostali sa na okraj ľudskej spoločnosti, nesmeli bývať so svojimi drahými. Žili mimo miest, a to na vyhradených miestach. Boli to často smetiská. Choroba vyhnala matku od dieťaťa, otca od rodiny, dieťa od rodičov. Dnes už spoločnosť dokáže liečiť túto chorobu. Malomocenstvo sa prirovnáva k hriechu. Čo robí hriech s človekom? Mnohí ho podceňujú, vysmievajú sa z neho, ale je fakt pravdou, že človek poznačený ťažkým hriechom na duši, je na tom horšie ako malomocný človek. Život na zemi sa skončí smrťou. Telo podľahne zákonom prírody, duša je však nesmrteľná. Ježiš však prejavuje svoju lásku nielen ku nešťastným ľuďom, ktorí trpia na tele, ale veľkú lásku má aj ku hriešnikom. Ježišovi sa páči prosba malomocného. Je to tak krásne, keď počujeme ako chorému hovorí: „Chcem, buď čistý!" (Lk 5,13).
Akú radosť musel mať v tej chvíli uzdravený, keď sa mohol vrátiť domov, medzi svojich.
Sú rôzne choroby. Jedného trápia oči, druhý má problém s hlasivkami, ďalšieho trápi reuma a iný je ničený rakovinou či inou chorobou. Sú však aj rôzne hriechy. Nazývame ich:
- kmenné,
- proti Duchu Svätému,
- cudzie,
- proti láske,
- proti viere,
- proti mravom,
- do neba volajúce...
Všetky však spôsobujú stratu priateľstva s Bohom, vylučujú nás zo spoločenstva svätých. A práve dnes, po príklade malomocného, obráťme sa k Ježišovi s prosbou o pomoc pri očisťovaní duše. Keď Pán Ježiš vie pomôcť telu, veľmi rád pomôže aj duši. Veď sám povedal: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." Keď túžime po uzdravení svojho chorého tela a podnikáme pre to všetko, tým viac nám má záležať na vyliečení duší.
Každý sme iný. Má na nás vplyv nielen prostredie, v ktorom žijeme, ale aj kde sme vyrastali, kto nás vychovával, ako sme na sebe od užívania rozumu a slobodnej vôle pracovali, tiež zdedené predpoklady, návyky a podobne. Preto je dobré seba samého čo najlepšie poznať. Potrebné je využiť čas a ďalšie možnosti a čo najskôr si dať dušu do poriadku, prípadne pomôžme aj iným.
Ctihodná Mária Elekta, ktorá založila a bola prvou predstavenou karmelitánok v Prahe na Malej Strane a ktorej telesné pozostatky možno vidieť na Hradčanoch, je pre nás príkladom. Svojím utrpením pomáhala mnohým ku Kristovi. Žiarila pokorou, a predsa diabol ju ničil. Po Prahe sa o nej rozprávalo, že je hysterická a krutá predstavená. Keď ju chceli sestry brániť, prosila ich, aby to nechali, Boh predsa všetko vie. Telesne trpela viac rokov. Tak bola sestrám povzbudením. Po jej smrti, keď o tri roky museli presťahovať jej telesné pozostatky, ukázalo sa, čo vedeli len sestry; bola svätého života, čoho dôkazom je dodnes neporušené telo.
Ako často sa my správame opačne. Keď nás chvália, spievame a jasáme. Tešíme sa vavrínom, oslave, uznaniu, chvále... A tak sa často oberáme o milosti – zásluhy.
Svätá Honoráta sama bez donútenia a rozkazu do rúk vlastného brata sv. Epifánia skladá sľub Bohu, že bude robiť pokánie za hriechy svojej doby. Boh v plnom znení jej obetu prijme. Dostáva sa do zajatia. Tam je vzpruhou trpiacim. Poslúžila im dobrými skutkami lásky a modlitbou. Veď čím iným mohla poslúžiť?
Maličkosť? Nie! Ani hriech nie je maličkosť, aj keď ho mnohí za maličkosť pokladajú. Pri svojich myšlienkach, slovách i skutokoch myslime na to, ako si ich raz budeme obhajovať pred Bohom. Kajajme sa, konajme pokánie, modlime sa, pôstime sa. Ak budeme tu na zemi pokorne slúžiť i my skutkami nezištnej lásky - podľa vzoru svätých, budeme taktiež raz odmenení podľa ich vzoru. Amen.