Meditácia na 16.01.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Marcel I., pápež; Hilár | Mt 2,13-17
Poď za mnou!
Na jednoduché oslovenie môžeme rôzne reagovať. Pravda, záleží na tom, kto nás oslovuje, o čo sa jedná, čo to znamená pre nás. Vieme si predstaviť, keď niekoho obmedzujú v jeho živote. Napríklad nejakí agenti dajú príkaz: Nasledujte nás, poďte za nami a podobne. Iný pocit máme vtedy, keď niečo hľadáme, vybavujeme, keď sme sa stratili a niekto nás osloví: Poďte za mnou, nasledujte nás a podobne. tie isté slová, a predsa iné.
Tie isté slová: „Poď za mnou!" (Mk 2,13-17) v evanjeliu adresuje Ježiš mýtnikovi - Alfejovmu synovi - Lévimu.
Len tieto tri slová povedal Ježiš na začiatku a mýtnik, neskorší Matúš, postavil sa a nasledoval ho. Zanechal výnosné postavenie a stal sa jedným z Ježišových Dvanástich. Tak ako rýchlo Matúš vykročil za Ježišom, tak nechápavejšie a zatvrdlivejšie sa stávajú zákonníci a farizeji proti Ježišovi. Pohoršujú sa na správaní Ježiša. Hoci sú učiteľmi národa, zabudli na predpoveď o očakávanom Mesiášovi. Preto im Ježiš jednoducho odpovedá: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov" (Mk 2,17).
Aj my patríme k tým, ktorí chcú získať večný život. Pozrime sa len trochu okolo seba a zistíme, že nie všetci majú rovnaký vzťah a postoj ku Kristovi. Tento rozdiel je aj medzi kresťanmi. Nič nové pod slnkom od čias Krista. Ježiš aj dnes cez Cirkev, ktorú riadi Duch Svätý, oslovuje. Pozýva všetkých kresťanov nasledovať Krista; plniť si svoje povinnosti; pracovať na svojom posvätení; budovať svoju svätosť; získavať si zásluhy pred Bohom a podobne. Ježiš aj dnes ide okolo nás. Oslovuje nás mnohými spôsobmi. Spomeňme si aspoň niektoré; myšlienka na smrť, uvedomenie si staroby a choroby, oslovenie Cirkvi, hlas svedomia... Pozvanie ísť za Ježišom je stále aktuálne a platí pre všetkých. Nie všetci odpovedajú ako Matúš. Matúš bol považovaný za hriešnika. Možno okrádal a vyberal viac mýta, ako mal. Možno bol nenávidený len preto, že mal také zamestnanie. Keď ho osloví Ježiš, je otvorený jeho pozvaniu a odpoveď je taká, akú očakával Ježiš.
Aj dnes sú medzi nami farizeji a zákonníci. Čím sa prejavujú? Svojou pýchou. Oni sú „naj" vo všetkých oblastiach duchovného života. Kto nerobí podľa ich mienky, názorov, ich ľudských výmyslov, toho neuznávajú, tým opovrhujú, ten je podľa nich nič a nikto. Ku skutočnému šťastiu, pretože sami to cítia, ale nechcú si to priznať vo svojom vnútri, im na ceste sedí, ako v rozprávke o živej vode, žaba, ktorú treba odstrániť. Toto nešťastie môže postihnúť tak osoby duchovné, ako aj laikov. Ježiš nám ukazuje cestu svojou poníženosťou, láskou a pokojom. Dôvera v Boha tiež nie je nepodstatná. Preto častejšie je potrebné svoje vnútro zrovnávať so slovami Ježiša. Každý potrebujeme nielen pomoc zhora, ale aj pomoc tu na zemi. Dobrý spovedník, radca, priateľ, zohráva významnú úlohu v nasledovaní Krista. Svoj pohľad na vec, udalosti, život a podobne, nemusí byť správny, najlepší a snáď i výhodný pre nás vzhľadom na vek, postavenie, zdravie a podobne.
Dnes je to moment poprosiť niekoho, o kom viem, že mi chce dobre na ceste k Bohu, aby mi pomohol, upozornil ma na prípadné nedostatky, ktoré si neuvedomujem, prípadne poradil či vysvetlil, alebo poučil, aby oslovenie, ktorého sa mi dostáva od Krista, ma neminulo. Pred Bohom totiž nerozhoduje čo my chceme, ako chceme, prajeme si, ale čo chce od nás Boh.
Dnešný svätý bol pápežom a v jednom okamihu riadi Cirkev z maštale, kde má pridelené kone. Sme zmätení? Pápež Marcel nebol ponížený. Veď Boh sa narodil v maštali. Do maštale ako do audienčnej sály prichádzajú prvé výsostné návštevy – králi. Stajňa sa stala aj pápežovi hlavným úradom Cirkvi. Odtiaľto vychádzajú pokyny, povzbudenia, rady, ktoré kormidelník Cirkvi používa nie na prežitie, ale na nový rozlet Cirkvi. Maštaľ neubrala na autorite pápeža, ale práve naopak. Ustanovuje, že pápež má právo zvolávať snemy. Len rok svätý Marcel spravuje lodičku Petra. Sám je nástrojom Ducha Svätého, že pekelné brány Cirkev nepremohli.
Druhý svätý je Hilár z Arles. Vieme o ňom málo. Zomrel roku 449. Vieme o ňom, že konflikty, špinu sveta vedel riešiť v prospech nesmrteľných duší. Ako biskup žil jednoducho a tvrdo pracoval na sebe. Hneď po smrti mu veriaci prejavovali veľkú úctu a miesto jeho odpočinku sa zmenilo na pútnické miesto. „Poď za mnou!" (Mk 2,15) sa týka aj mňa – nás! Každý sme iný, ale poznanie je rovnaké. Nasledujme Ježiša. Ukazuje nám cestu.
Dnes jednu modlitbu viac za seba. Aj ako odprosenie, poďakovanie i prosbu vo vzťahu ku svojmu povolaniu - za seba. Amen.