Meditácia na 17.01.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Anton, opát | Mt 19,16-21
Poznať Božie slovo
Hovorí sa, že človek je tvor rozumný - Homo sapiens - a predsa v mnohých veciach tomu skutočnosť nenasvedčuje. Ten rozumný človek sa bojí i vecí, ktoré samé o sebe mu nemôžu nič spraviť. Pýtate sa napríklad aspoň na jednu vec, ktorej sa človek bojí? Odpoveď pre nás veriacich je Sväté písmo. Táto malá kniha je pre mnohých postrachom. Mnohí ju založia do samého kúta knižnice, nechajú ju zapadnúť prachom a keď sa z času na čas pozrú do svojej zbierky kníh, poznamenajú: To je Biblia, čiže pre nás Sväté písmo.
Pre kresťana Sväté písmo je skutočne vážna, dôležitá, a teda i ťažká vec, o ktorej nás presvedčí aj dnešný svätec - Anton Pustovník, opát.
Bol sirota. Na starosti mal ešte svoju mladšiu sestru. Ako 20-ročný mladý muž v nedeľu na kázni počul slová sv. Matúša, ktoré sme aj my pred chvíľkou počuli:
„Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi" (Mt 19,21).
Čo nasledovalo v jeho živote? Dôsledné realizovanie týchto slov. Nechal si len minimum pre seba a sestru. Po druhej kázni, keď opäť počuje u sv. Matúša: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa sám postará o seba", predá i to minimum. Rozdá všetko. Zrazu je chudobný ako Kristus. Odíde na púšť. Prežije tam skoro do 90 rokov. Ako program dňa má modlitbu a prácu. Aj toto si prevzal z Písma: „Vždy sa treba modliť a nikdy neprestávať" (Lk 18,1). A podľa sv. Pavla apoštola národov: „Kto nechce pracovať, nech ani neje" (2 Sol 3,10) zvyšok rozdá chudobným. Ako živý vzor Evanjelia, začína priťahovať nasledovníkov. Púšť sa mení na osadu plnú mníchov. On však chce viac. Vyžiada si za priehrštie obilia, sekeru a odíde do neprístupných lesov. tu chce ďalej slúžiť Bohu. Nájdu ho aj tam. Tí, čo sa s ním stretnú, cítia v ňom žijúceho Ježiša na zemi. Zjednotený s Ježišom opúšťa samotu a odchádza do pohanskej Alexandrie, aby tam podporil kresťanov, ktorí boli prenasledovaní. Svoj život prežil v tvrdom odriekaní, v prísnosti voči sebe, ale v láske k Bohu a blížnym.
Takto odpovedal sv. Anton na slová Písma. Ako odpovedáme my? Či nie tak ako mládenec z dnešného evanjelia? Prichádza za Ježišom plný nadšenia, čo prezrádzajú jeho úprimné slová: „Učiteľu, čo mám robiť, aby som bol spasený?" Ježiš odpovedá: „Zachovávaj prikázania." A Ježiš mu ich aj vymenuje: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nepreriekneš krivé svedectvo! Cti otca svojho i matku svoju a miluj blížneho ako seba samého! Ako sa zaiste uľavilo mladíkovi, keď počul Ježišove slová, veď odpovedá: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?" A Ježiš, poznajúc vnútro mladíka, poznajúc jeho vzťah k peniazom, bohatstvu, mamone, prepychu, hovorí: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" (Mt 19,21).vieme, ako reagoval na tieto slová po kázni sv. Anton. On im porozumel. Vieme, ako reagoval i tento mládenec. Odišiel veľmi smutný, lebo mal mnoho majetku. Lipol na ňom. Bohatstvo mu bolo drahšie a milšie ako jeho vlastná duša. Zaiste táto udalosť neostala bez odozvy u tých, ktorí nasledovali Ježiša. Predstavme si, ako asi vtedy reagoval Judáš. On si už myslel, že sa mu rozrastie kapitál v mešci. Zaiste sa obrátili i na Ježiša s otázkou, prečo tak povedal. Ježiš však neodvolal slová, nezavolal mládenca späť. Ježiš si stojí na svojich slovách. Veď spomeňme si, ako na inom mieste poznamenáva: „Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako prejde boháč do nebeského kráľovstva." A tu sa nám natíska otázka: Akí odídeme dnes my? Mávneme rukou a budeme pokračovať ďalej? Prípadne si v duchu povieme: To sa pekne hovorí, ale ja na to nemám.
Mali by sme si však aspoň niečo uvedomiť. Nestať sa otrokom svojho bohatstva, neslúžiť svojmu bohatstvu, ale rozumne žiť. Napríklad, koľko ľudí má auto a pre rodinu sa stalo malým bohom. Pravidelne ho umývajú, leštia. Nedeľa to je výlet a Boh, sv. omša je vedľajšia vec. Vlastný dom sa stáva mnohým tiež bohom. Najnovší nábytok, perzské koberce a v týchto izbách vôbec nežijú, len sa nimi pýšia hosťom a sami bývajú v miestnostiach - pivnici. Alebo: pohostenie, kariéra. Stane sa riaditeľom, manažérom... a hneď je o jedno miesto v kostol menej. Žije len pre peniaze, slávu, zrádza svoje ideály z mladosti, na Boha rýchle zabúda. Toto je opak sv. Antona. Nesmieme byť ako spomínaný mladík, čo nepochodil u Ježiša.
Praktická myšlienka z dnešného evanjelia? Vyhľadám si v knihovničke Sväté písmo, "oprášim ho"a začnem pravidelne, aspoň päť minút denne, čítať si z knihy kníh. Často budem odkladať Sväté písmo s tým, že som si ho prv nevšimol. Prídu i výčitky svedomia, ale čistota Kristových slov vás urobí skutočne šťastnými, bohatými ľuďmi - Homo sapiens! Amen.