Meditácia na 21.01.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Agnesa Rímska, panna a mučenica
Mladosť a svätosť
Aj dnes, ako už dávno v minulosti, sa v bazilike sv. Agnesy na rímskej Via Nomentana pri slávnostných bohoslužbách požehnávajú dva barančeky. Tieto sa neskoršie odovzdajú pápežovi. Z vlny týchto baránkov sa tkajú zvláštne pásy - pália, ktoré Svätý Otec odovzdáva novým arcibiskupom ako odznak ich úradu. U nás toto pálium pri slávnostných príležitostiach nosí náš arcibiskup. Pravdepodobne, táto slávnosť je spojená so slovom „agnus" - „baránok". Je tiež symbolom nevinnosti, ktorou sa osvedčila svätá Agnesa. Tiež symbol nevinnosti Božieho Baránka - Ježiša Krista.
Na tieto hodnoty nás chce upozorniť aj krátke evanjelium o poklade ukrytom na poli a kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly.
Tieto podobenstvá patria medzi najkrajšie podobenstvá Pána Ježiša. Obe však poukazujú na jedno a to isté. Boh si každého človeka na zemi chce vyskúšať vo svojej láske. Boh pre každého z nás pripravil vo svojom Kráľovstve nebeskom miesto, ktoré si musíme zaslúžiť. Boh nám stvoril krásny svet. Obdaroval nás mnohými darmi. Práve na tomto svete sa máme osvedčiť, že chceme získať ešte viac ako dobrá tu na zemi. Chceme ako odmenu získať večný život v Božom kráľovstve. Život na zemi je možné prirovnať k roli. Život roľníka je bezpochyby ťažký. Keď však roľník pracuje, obdrží v pravý čas poklad - úrodu. Aj náš život na zemi je vystavený námahám, skúškam a obetiam. V tom všetkom máme objavovať Boha, získavať si zásluhy, inými slovami - poklad. Pre človeka, ktorý spoznal v Bohu svoj poklad, nie je ťažké zriecť sa všetkého, tiež robí všetko preto, aby si tento poklad získal, či nedal vziať. Teší sa z pokladu a podriadi mu všetko ostatné. Podobne život na zemi je prirovnávaný ku kupcovi. Perla i dnes je veľký majetok. Človek-kupec, keď spozná veľkosť Boha vo vlastnom živote, neľutuje čas, námahu a obete, len aby túto „perlu" získal, vlastnil. Pre Boha sa dokáže zriecť všetkého.
Pred Bohom zohráva vážnu vec dar, ktorý nám dal Boh, a to rozum a slobodná vôľa. Kto si uvedomuje tieto dary, ten si odvtedy buduje u Boha odmenu, alebo trest. Preto nemožno podceňovať u človeka obdobie dospievania - zrenia. Je potrebné už deti, ktoré si začínajú tieto veci uvedomovať, viesť ku zodpovednosti. Bolo by hazardom voči Božej láske, keby sa rodičia nezodpovedne správali vo vzťahu ich detí k veciam, hodnotám i ľuďom.
Často sa hovorí, že v detských očiach vidieť kúsok neba. Kto v týchto očiach zničí toto nebo? Deti samé? Nie! Preto treba deťom venovať zvlášť pozornosť a čas, aby toto nebo sa im stalo túžbou a snahou v ich živote ho dosiahnuť. Dieťa sa má naučiť plniť si svoje povinnosti nielen voči súrodencom, rodičom i sebe, ale tiež aj voči Pánu Bohu. Nie je zodpovedné od rodičov, ak náboženskú výchovu dieťaťa odkladajú na neskorší čas. Rodičia, ktorí si plnia svoje povinnosti aj voči Bohu, od malička zapájajú svoje dieťa do duchovného života, a to primerane jeho veku a schopnostiam. Neobstojí poznámka pokrokového rodiča, že keď vyrastie, nech sa samo rozhodne, či bude veriť, alebo nie! Či aj budúce povolanie ponechávajú tiež len na svoje deti?
Dnešný deň si svoju úlohu – mať rád Ježiša – máte uvedomiť vy, chlapci a dievčatá. Vaša účasť na sv. omši, modlitby, ale aj poslušnosť voči rodičom, starším a vychovávateľom, je veľmi potrebná pre vaše duše. Rovnako čas dospievania je čas, ktorý sa nesmie premrhať vo vašom živote. To nie je len čas bezstarostného ničnerobenia, ale je to čas na to, aby ste si osvojili čo najviac dobrých vlastností, návykov, získali čo najviac skúseností s dobrom. Vaša snaha môže byť odmenená tak rýchlo, že keby sme to dnes vedeli, mnohí z vás, mladých, v tejto chvíli by zvýskli od prekvapenia.
Príkladom nám všetkým, a zvlášť vám dospievajúcim, môže byť dnešná svätica – Agnesa Rímska. Nemáme o nej viac historických dokumentov. Musíme však porozumieť, že keď zomiera, je prenasledovanie kresťanov, a nik nemá čas zbierať dokumenty, prípadne ich zhromažďovať. Okrem toho Agneska bola veľmi mladá, aby si ju niekto všímal, a predsa jedna udalosť z konca jej života mnoho zmenila.
Agneska mala dvanásť rokov a na svoj vek bola krásna žena. Svoj život chcela zasvätiť Bohu – niečo na spôsob dnešnej rehoľnej sestry. Preto odmietla mnohých pytačov, medzi nimi aj istého pohana, ktorý ju udal pohanskému súdu, že je kresťanka. Pretože ani rímske právo nedovoľovalo súdiť dvanásťročné dievča, sudca nariadil dať Agnesku do nevestinca. Neľaká sa tohto trestu. Jeden po druhom odchádzajú od nej a nedokážu poškvrniť jej česť a podľa tradície, keď sa o to pokúsi jej udavač – nápadník Symfrónius – oslepne. Ona mu však vracia zrak, za čo sa dostane na zoznam čarodejníc a čaká ju trest – sťatie hlavy. Svojho vraha-kata sama povzbudzuje, aby neváhal a umožnil jej čo najskôr sa stretnúť so svojím snúbencom. Sv. Ambróz o nej povedal: "Ešte žiadna nevesta sa tak neponáhľala na sobáš, ako Agnesa Rímska na smrť."
To je dôvod na zamyslenie pre vás, dievčatá a slečny. Mladosť je aj vážny čas budovať svoju svätosť. Nie je to celkom pravda, že mladosť je čas bez starostí. Okrem povinností v škole a ku rodičom je tu ešte väčšia povinnosť voči svojej duši, voči Bohu. Milovať Boha na prvom mieste, milovať Boha nadovšetko.
Dnešná svätica sa však prihovára aj nám ostatným; rodičom, kňazom, dospelým, aby sme pomohli dospievajúcim dievčatám a tiež i chlapcom, osvojiť si čo najviac návykov a vedomostí pre svoje duše, a tak raz mohli získať Kráľovstvo nebeské.
Tak ako dnes žehnali barančeky v bazilike sv. Agnesy v Ríme, tak prosme aj my o požehnanie a potrebné milosti pre naše dievčatá a chlapcov. Amen.