Meditácia na 23.01.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Ján Almužník, biskup | Lk 14,12-14
Naša vlasť je v nebesiach
Keď sa prechádzame po cintoríne, môžeme vidieť pomníky, na ktorých je potrebné dopísať len jeden dátum - deň smrti. Môže sa stať, že ten dátum tam nebude napísaný nikdy. Človek môže zomrieť inde a jeho telo pochovajú mimo miesta, ktoré si prichystal. ak je to aj s dnešným svätcom - Jánom Almužníkom. Keby sme si mali niečo o ňom v krátkosti napísať, povedať, bolo by to takto.
Narodil sa na Cypre, tam pochoval veľmi rýchlo manželku a deti. Väčšiu časť života prežil ako patriarcha v Alexandrii v Egypte. V starobe sa vrátil na rodný Cyprus, kde aj zomrel. Telesné pozostatky preniesli do Carihradu, odkiaľ ich kráľ Matej Korvín dostal a uložil v kráľovskej kaplnke v Budíne. 23. januára 1632 boli relikvie sv. Jána Almužníka prenesené do bratislavského Dómu sv. Martina, kde dal kardinál Pázmány urobiť tomuto východnému svätcovi osobitnú hrobku.
Hľa, tak ďaleko od vlasti, od svojich. Odpočíva v krajine, ktorá ešte nemá úradne vyhláseného ani jedného svojho svätca. Sme však národ, ktorý sa v minulosti preslávil svojou štedrosťou, o ktorej rozpráva v evanjeliu Ježiš poprednému farizejovi: „Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých". (Lk 14,13-14).
Ježišove učenie je okrem iného úžasným programom sociálnej činnosti. Farizej, ktorý je bohatý a u ktorého Ježiš stoluje, robí to len pre slávu. Ježiš mu radí, a nielen jemu, aby svoje správanie urobil ešte cennejším v Božích očiach. Nasýtiť hladného a napojiť smädného patrí do ôsmych blahoslavenstiev, ktoré predniesol Ježiš na hore a ktoré zohrajú vážnu úlohu pri odmeňovaní a trestaní pri našej smrti. Tomu čo robíme, je potrebné dať vyšší punc, hodnotu a kvalitu.
Ježiš radí, aby naša nezištnosť bola veľká. Štedrosť, ktorá je v Ježišových očiach tak vyzdvihnutá a ktorú dáva apoštolom ako vážny prostriedok na posväcovanie, je dnes znova predstieraná pred naše oči.
Keď skutočne túžime po odmene, ktorú nám pripravil Pán Ježiš, nemali by sme zabúdať na podstatné veci, medzi ktoré patrí aj štedrosť. Ježišove slová: „Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili... Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá" (Mt 6,2-4). Často sa presviedčame v živote o tom, že ten kto dáva, nechýba mu, ba ešte viac dostáva. Kto dáva nezištne, pociťuje v srdci pokoj Kristov. Almužna otvára srdcia pre Krista. Lakomstvo od Krista odpudzuje. Boh pripravil darcom odmenu vo svojom kráľovstve.
Je správne, že často myslíme na svoju vlasť v nebesiach. A práve preto ešte viac budujeme túto svoju vlasť, keď vidíme okolo seba núdzu, biedu a nedostatok. Nie je správne mať podiel na nejakej akcii s tým, aby si iní všimli, že nestojím stranou. Nie každý môže nadeliť rovnako štedro. Nie každý môže darovať ako ty, pretože jednoducho nemá. Áno, mnohí sú ako žena, ktorá vhodila do chrámovej pokladnice svoj majetok, hoci len dva drobné peniažteky. Už vonkoncom nie je správne, neprospieva to viere, keď človek viac myslí na to vonkajšie ako na to duchovné, a tak sa oberá o odmenu od Boha.
Ján bol ženatý. Mal ženu a viac detí. Keď o nich v krátkom čase prichádza, rozhodne sa nastúpiť cestu - venovať sa dobročinnosti. Jánova láska k Bohu ešte viac vzrastá. Štedrosť navonok Boh odmieňa hĺbkou duchovného života. Cisár Heraklius požiada Jána, či by neprijal úrad melchitského patriarchu. Na jeho naliehanie prijme. Aj tam buduje si svoj duchovný život na dobročinnosti. Jeho zásluhou tam vznikajú sirotince, nemocnice i pôrodnice pre chudobné ženy. Roku 614 Jeruzalem obsadzuje nepriateľ - Peržania a Ján pomáha jeruzalemskému patriarchovi pri obnove spustošeného patriarchátu. Na ceste do Carihradu sa zastavuje na svojom rodnom Cypre, kde aj zomiera 11. novembra 619.
Celý život budoval štedrosťou vo svojom srdci svoju vlasť. Boh mu ju udelil - a hoci jeho telesné pozostatky odpočívajú ďaleko - je to pre veriacich Slovenska dar a zároveň memento.
Budujme si po príklade sv. Jána Almužníka nielen dočasné domovy, ale štedrosťou nám vlastnou, budujme si vlasť v nebesiach. Amen.