Meditácia na 29.01.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Sulpícius a Valér, biskupi
Každá doba potrebuje apoštolov
Niet doby, ktorá by nebola vhodná pre apoštolát. Niet stavu a povolania, v ktorom by sme sa nemohli privinúť ku Kristovi a milovať ho z celej sily a z celého srdca. A v tomto sa nekladú prekážky. Kto však pomôže duchovne rásť, umožní rozvoj duchovného života, podá ruku, povzbudí radou, ten si sám buduje Kráľovstvo nebeské.
Božie kráľovstvo prirovnáva Pán Ježiš v podobenstve so semenom slovami: „Keď človek hodí semeno do zeme, či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on o tom ani nevie" (Mk 4,26).
Činnosť Pána Ježiša na zemi je v zhode s jeho slovami, a to od príchodu na svet v tichu betlehemskej noci, cez roky tichého života v Nazarete, cez tri roky účinkovania rovnako nenápadne, hoci oslovuje veľké zástupy, až po smrť na kríži. Ježiš seje semeno Božieho slova. Podobenstvo o horčičnom semiačku vysvetľuje jeho počínanie a ďalšie pokračovanie v Cirkvi. Na začiatku to bolo dvanásť apoštolov, niekoľko nábožných žien, zástup zvedavých poslucháčov. Dnes Cirkev pôsobí na všetkých kontinentoch. Z celkového počtu obyvateľov zeme každý piaty je kresťan a všetci sa môžu dozvedieť o učení Krista. Práve tí, ktorí môžu počuť, potrebujú nových apoštolov.
Nikto z nás nie je vylúčený z činnosti apoštola. Cirkev nepotrebuje len kňazov a biskupov, ale zapálené srdcia rovnako vedcov, umelcov, ako aj jednoduchých mužov a žien. I deti môžu medzi svojimi rovesníkmi zohrať vážnu úlohu apoštola. Nie je na škodu, aby rodičia viedli svoje deti v tomto duchu apoštolátu.
V Cirkvi sa po Druhom vatikánskom koncile rozmohla úžasná činnosť na misijnom poli. Pápež Ján Pavol II. skoro na 70 misijných cestách po celom svete šíri radostnú zvesť – Evanjelium. Biskupi často využívajú možnosť osloviť ľudí pri rôznych príležitostiach. V tomto smere sa vyvíja činnosť laických i kňazských hnutí. Toto všetko nie násilnou cestou, ale cestou lásky a príkladu chce osloviť a získať pre božiu vec nových spolupracovníkov. V činnosti nás vedie Duch Svätý. Je isté, že Cirkev nič a nikto nepremôže, ale nemôžeme sa na tento prísľub Krista spoliehať. Naša činnosť je našou prípravou na odmenu, ktorú prisľúbil Ježiš všetkým, čo sa podujali iným zvestovať Krista.
Toto poslanie je aktuálne v každej dobe, a teda aj dnes, keď si spomíname na svätého Sulpícia a Valéria. Je to naša príležitosť zobrať si ich za vzor. Obaja boli biskupmi. Svoj úrad a postavenie verne využili ako skutoční pastieri na rozšírenie Božieho kráľovstva. Rozdávali svoj talent, nadanie rečníkov, svoju silu, nešetriac tak hmotnými, ako aj duchovnými možnosťami, len aby pravdu o Kristovi odovzdali. Zomreli prirodzenou smrťou. Ich život si však zaslúži život večný.
Boh aj nás pozýva splniť si svoje poslanie. Príklad jednoduchého robotníka často osloví viac ako kázanie chýrneho kazateľa. Ľudia dnes pozerajú nielen na kňazov a biskupov, ako žijú svoju vieru, ale aj na veriacich. Veríme, že Boh odmení pohár vody podaný priateľovi z lásky. Tým viac si uvedomujeme, že príklad každého veriaceho neostane bez odmeny. Je teda potrebné zvážiť, kde máme možnosti, kde si môžeme získať zásluhy pre seba a našich blížnych.
Nehovorme, že naša doba nemá svätých. Naša doba od nás žiada svätosť. A svätosť, to je túžba žiť podľa slov a učenia Krista v tichu, bez zbytočného kriku. Amen.