Meditácia na 01.02.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Pionius, kňaz a mučeník; Brigita z Kildare; Anna Taigi | Mk 4,38-41
Ježiš oduševňuje
Kto z nás sa v živote nestretol so strachom. Deti sa boja tmy a rôznych rozprávkových strašidiel. Rodičia sa boja o zdravie svojho dieťaťa. Manželka o manžela, ktorý je na cestách. Sú prípady strachu, že nielen kňaz sa bojí o duše svojich veriacich, ale aj brat sa bojí o spásu svojej sestry a podobne. Nie, nemôžeme porovnať strach o pozemský život so strachom o večnosť. Dnes sa v evanjeliu nielen k apoštolom, ale aj ku nám obracia Ježiš s otázkou:
„Čo sa tak bojíte?!" (Mk 4,40).
Kto pozorne číta o udalosti na rozbúrenom mori, keď Ježiš utíši búrku, dočíta sa, ako Marek opisuje reakciu apoštolov na Ježišove počínanie. Apoštoli sa pýtajú: „Kto je to, že ho vietor i more poslúchajú?" (Mk 4,41).
Apoštoli budia Ježiša s upozornením, že nielen im, ale aj jemu hrozí nebezpečenstvo. Už videli mnoho nevysvetliteľných vecí, ktoré sa udiali na jeho slovo, dotykom jeho rúk a stále si neuvedomujú, že keď sú s Ježišom, že sa im nemôže nič zlého stať. Neuvedomujú si, že Ježiš nespí, len spánok predstiera. Ježiš chce znova ukázať apoštolom, kto je. Ježiš dopúšťa na svojich budúcich šíriteľov Evanjelia ďalšiu krízu, aby ich posilnil, a tak pripravil na poslanie, ktoré im určil.
Naša situácia je oveľa ľahšia ako u apoštolov. Kresťan dnes má viac vedomostí s Ježišom ako apoštoli na rozbúrenom mori. A aký je rozdiel medzi apoštolmi na rozbúrenom mori a nami? Často žiadny. Z dejín Cirkvi a jej učenia máme toľko dôkazov o starostlivosti Krista o Cirkev a keď nás chce Ježiš vyskúšať, či sme už dostatočne silní v dôvere voči nemu, pri prvej skúške voláme: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" (Mk 4,38). Alebo : Ježiš, kde si, či nevidíš ako trpíme, ako sa nám nedarí, ako nás stíha jedno nešťastie za druhým...? Ako je potrebné tu, v tichu kostola, prestať takto kričať, prosiť či volať ku Kristovi, ale radšej počúvať. Ježiš aj nám dnes hovorí: „Ešte stále nemáte vieru?!" (Mk 4,40). Ježišovi nikto z nás nie je ľahostajný. Ježiš vykúpil všetkých ľudí. Ježiš dnes čaká na naše osvedčenie sa vo viere a dôvere.
Rozbúrené more – svet, všetko, čo nám prináša život, je z dopustenia Krista. Ježiš, aj keď nestvoril hriech, nesúhlasí so zlom, rešpektuje našu slobodu a rozum. Ježiš ako spravodlivý Sudca, bude nás odmieňať podľa toho, ako sme žili podľa jeho slov. Dnes nás chce oduševniť vo viere. Robme všetko, čo nám prikazuje.
Je to pravda, že v našom okolí je veľa strachu, pesimizmu a beznádeje. Stretávame sa s tým, že i kresťania upadajú do zúfalstva a beznádeje. Okolo nás vidíme pôsobenie a víťazstvo – diabla, satana. Tak rodičia sa boja o deti, ich výchovu, budúcnosť. Bojíme sa o budúcnosť Slovenska. Mnohí konštatujú, že to nevedie k lepšiemu. Práve preto dnes viac ako v minulosti máme pozerať na Krista. Nielen však pozerať, ale aj robiť, čo nám káže. Žiť podľa Ježišových slov a učenia.
Príkladom nám môžu byť svätci, na ktorých si dnes spomíname.
Svätý Pionius, ako kňaz zo Smyrny vypočúvaný pre vieru, povedal pohanským sudcom:
- Nemýľte sa, pohania, že vás je viac ako nás, kresťanov. Pri čistení obilia je tiež viac pliev ako čistého zrna. Dôkazom Božej spravodlivosti nech je vám Mŕtve more v Judsku a sopka Etna na Sicílii. Chcete ma umlčať, povedať mi, čo viete vy. To viem aj ja! Vy však neviete, čo viem ja. Som kresťan, som kňaz katolíckej Cirkvi. –
M. Liptovská, Celý rok so svätými, Rím 1988, s. 92.
Keď počuli tieto slová kresťania okolo, tak i ďalší vyznali vieru a šli na smrť upálením. Boli to Asklepiadus, Dionýzius a Sabína.
Ďalšia svätica - Brigita z Kildare, keď videla, aké nebezpečenstvo hrozí v tej dobe dievčatám, je to 4. storočie, aj ona – ešte dievča, rozhodne sa pomáhať priateľkám svojím príkladom. Neskôr zakladá akési rehoľné spoločenstvá na pomoc dievčatám. Vidíme, že nemá strach, zveruje svoje plány Ježišovi.
Svätá Anna Taigi, keď vidí v minulom storočí (1769-1837) nebezpečenstvo pre jej dušu a rodinu, neodovzdáva sa strachu, ale robí, čo je v jej silách. Využíva prostriedky na svoje posvätenie, a tak uchráni svoju rodinu od nešťastí a jej dôveru Boh odmieňa tým, že jej dal dar proroctva pre svoje okolie. Sama presne povedala aj deň svojej smrti.
Ježiš nás dnes nenapomína, nekarhá, ale oduševňuje, aby sme odložili strach týkajúci sa našej budúcnosti, nestrácali čas zbytočným rečnením, sťažovaním a žalovaním sa, ale viac svoju vieru prejavovali vo svojich skutkoch.
Keď sa nás bude chcieť zmocniť strach o veci duchovné alebo telesné, pripomeňme si aspoň povzdychom, ale aj modlitbou a sviatosťami:
Bože môj, v teba dôverujem! Amen.