Meditácia na 02.02.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Obetovanie Pána - Hromnice | Lk 2,22-40
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi," a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu." Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc." Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Obsah sviatku na naše posvätenie
Dnešní mladí kresťania nie sú až tak ľahostajní ku viere. Je medzi nimi mnoho takých, ktorí sa neuspokoja len s tým, že Cirkev má nejaký sviatok, ako napríklad ten dnešný; Obetovanie Pána – Hromnice; že pôjdu do kostola, ale oni chcú o sviatku vedieť čo najviac. Je to správne, keď človek niečo pozná a dá sa presvedčiť o správnosti, a tak si skôr nájde cestu k plneniu svojich povinností, a to nielen u mladých, ale v každom veku.
Úryvok evanjelia, ktorý sme čítali, opisuje predpis, ktorý dal Pán Ježiš Židom, ako sa ho zhostili Mária a Jozef okolo tejto udalosti.
Vieme zo Starého zákona, ako Boh ukázal svoju moc nad faraónom, keď nechcel prepustiť židovský národ z egyptského otroctva. Posledná rana bola pre nich ťažká. Anjel smrti pozabíjal všetkých prvorodených tak z ľudí, ako aj zvierat v domoch, ktorých dvere neboli poznačené krvou barančeka. Na pamiatku záchrany prvorodených Židov, každý prvorodený syn bol pokladaný za vlastníctvo Boha. Preto na 40-ty deň po narodení chlapčeka, zaniesli dieťa do Jeruzalema, vložili ho do rúk kňaza a zložením predpísanej obety vykúpili syna. Činilo to 5 sýkľov, čo bola odmena za päť pracovných dní. Taktiež sa vtedy konala ešte jedna cirkevná slávnosť – očisťovanie matky dieťaťa. Pri tej príležitosti bola matka povinná priniesť obetu barančeka a keď túto nemala, stačilo priniesť obetu dvoch hrdličiek alebo holúbkov. Skutočnosť, že Mária s Jozefom priniesli pár hrdličiek dokazuje, že boli veľmi chudobní. V každej farnosti sú ľudia, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na svätej omši a iných liturgických úklonoch. Tak to bolo aj v Jeruzalemskom chráme. Mnohí Židia, keď počuli hlas trúb, ktoré zvolávali ako naše zvony do chrámu, opúšťali svoju prácu a šli sa modliť. Je pravdou, že Jeruzalemský chrám bol veľký a mal presné zákony, tak liturgické, ako aj poriadkové, kto a kde sa mohol zdržiavať. Ženy boli oddelené od mužov. V tejto súvislosti čítame o Simeonovi a Anne. Patrili medzi verných Bohu. Za to sa im z dovolenia Boha dostalo milostí už tu na zemi uvidieť Vykupiteľa. Z vnuknutia Ducha Svätého Simeon predniesol Márii proroctvo o jej spoluutrpení s jej Synom. Slová, že Jozef a Mária sa vrátili s dieťaťom do Nazareta chápeme tak, že sa Matúš nerozpisuje o udalostiach, ako bol útek do Egypta. Keď píše Lukáš, evanjelium Matúša už veriaci poznajú. Preto sa nerozpisuje o tom, čo už vieme od Matúša, ale hneď píše, že po všetkých tých udalostiach sa vrátili do Nazareta.
Sviatok nám rozpráva o veľkých udalostiach zo života Ježiša a Márie. Z toho vznikli rôzne dohady, či dnešný sviatok je sviatok Panny Márie, alebo Pána Ježiša. Dnešný sviatok nie je prikázaný. Dnešný sviatok pokladáme za sviatok Pána, pretože Pán Ježiš nám ukazuje vernosť príkazom svojho Otca, ktorý obetovanie nariadil národu cez Mojžiša. Ježiš sa nám stal podobným vo všetkom okrem hriechu, a teda aj v plnení zákona. Panna Mária dala dnešnému sviatku mariánsky ráz v tom, že rovnako aj ona plnila vôľu boha Otca. Tento sviatok je jedným z najstarších v Cirkvi. Už po utíšení prenasledovania v 4. storočí sa spomína procesia so sviečkami v Ríme. Obsahom dnešnej slávnosti je, že Pán Ježiš ako dieťa je prinášaný do chrámu, končí sa kňazstvo Starého zákona a začína sa práve ním a cez neho nové kňazstvo. už tisíc rokov si sprievodom so zažatými sviečkami Cirkev pripomína Simeonove slová: „.... svetlo na osvietenie pohanov" (Lk 2,32).
Dnešná symbolika svetla nás upozorňuje na vzor a nasledovanie Ježiša, zvlášť, keď sa dnešná slávnosť koná vo večerných hodinách a slávnostným spôsobom v sprievode so zažatými sviecami. Dnešná symbolika svetla nás upozorňuje na vzor a nasledovanie Ježiša, zvlášť, keď sa dnešná slávnosť koná vo večerných hodinách a slávnostným spôsobom v sprievode so zažatými sviecami. Dnešná slávnosť sa nazýva aj sviatkom – Hromničnej Panny Márie. Tento sviatok je známy v mnohých krajinách sveta. Pannu Máriu vzývame ako ochrankyňu v ťažkostiach. V minulosti sa často stávalo, že oheň spôsoboval mnoho nešťastí, najmä keď sa svietilo so sviečkami. Panne Márii sa zverovalo toto svetlo. Tiež mnoho nešťastia spôsobovali blesky. ak sa dávno ujal zvyk, že dnešný deň sa žehnajú sviece, ktoré sa zapaľovali pri pohromách a pri ich svetle sa veriaci modlili a prosili o ochranu Pannu Máriu – Hromničnú.
Dnes svietime elektrickým svetlom a naše príbytky chránia bleskozvody. To však nie je dôvod povedať, že to, čo bolo v minulosti, bola povera, dnes tento sviatok stráca na význame. Práve naopak, dnes prosíme Ježiša a Máriu o pomoc v ešte horších pohromách a búrkach. Sviece, ktoré dnes žehnáme, nám svojím svetlom budú pripomínať blízkosť a prítomnosť Ježiša a Márie pri našich modlitbách. Dnes je 40 dní odvtedy, čo sme v kruhu rodiny prežívali sviatky pokoja a lásky. Dnes si nevieme, a zvlášť nie deti, predstaviť vianočný stromček bez farebných elektrických sviečok. Keď sa rodina spolu modlí, práve svieca a jej svetlo nám môže pomôcť sústrediť sa, vžiť sa do prítomnosti Božej a skvalitniť svoj rozhovor s Bohom. Pri modlitbe máme spoznávať, ako Simeon a Anna, svojho Boha. Ku modlitbe máme pristupovať s takou samozrejmosťou a vernosťou k Bohu, ako si plnili svoje povinnosti voči Zákonu Mária a Jozef. Dnes si máme uvedomiť, že dobrý kresťan sa nemá vyhýbať povinnostiam voči svojej duši. U Márie a Jozefa sa nestretávame s výhovorkou, že na dieťa im siaha Herodes. Plnia všetko verne a svedomito.
Uvedomujeme si, že slová Simeona sa plnia už dnes: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli, a na znamenie, ktorému budú odporovať" (Lk 2,34). Neplnenie príkazov, verejné odmietanie Božích zákonov je časové. Ježiš je neuznávaný, popieraný a vysmievaný. Plní sa aj druhá predpoveď Simeona: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč" (Lk 2,35).
A dnes vidíme skutočnú úctu k Márii, ale i verejné a otvorené útoky proti jej poslaniu v Cirkvi. Časť veriacich je otvorená pre Boha. aj keď nie každý deň, ale tak ako určuje cirkevný zákon v nedeľu a prikázaný sviatok sa zúčastňujú na svätých omšiach, prípadne na cirkevných akciách. Druhá časť veriacich ignoruje duchovný život. Súd je ponechaný Kristovi. Kto však tu na zemi vedome a dobrovoľne popiera svetlo učenia Krista, musí počítať so slovami Ježiša, ktorý hovorí o tme a bolesti pre tých, ktorí pohŕdali pozvaním na svadobnú hostinu, prípadne svadobné rúcho vo svojom živote zamenili za niečo nepodstatné a druhoradé. Zažatá svieca v našich rukách je oslovením pre nás od Márie a Ježiša, aby sme svetlo milostí vo svojich srdciach neuhasili. Je to výzva pre každého z nás, aby sme boli vzorom, príkladom a povzbudením vo svojom živote.
Na jednom štadióne, kde sa konala liturgická slávnosť, počas príhovoru poprosil kazateľ organizátorov, aby vypli všetky svetlá. Na štadióne nastala tma. Kazateľ vtedy zapálil jednu sviečku. Spýtal sa prítomných, či ju vidia. Aj tí na druhej strane odpovedali – áno. Videli malé svetielko. Potom kazateľ vyzval všetkých, ktorí majú zápalku, zapaľovač, baterku alebo iné svetlo, aby ho zapálili. Tma na štadióne sa stratila. Čím viac zdrojov zapálili, tým viac bolo svetla. A napokon kazateľ poznamená: - Takto to má byť aj v našej spoločnosti. Keď jeden bude svietiť dobrým príkladom, uvidia ho ďalší. Keď sa budeme snažiť o to všetci, tak v našom prostredí sa tma nevery a hriechu zmení na príjemné svetlo pokoja a lásky. –
A niečo podobné nám dnes chce pripomenúť dnešný sviatok – Obetovanie Pána. Obetujme sa pre spásu svojej duše. Obetujme svoje príklady pre povzbudenie vo viere pre svojich blížnych. V dnešný sviatok nás Mária a Ježiš pozývajú nasledovať ich svojím svetlom dobrého kresťanského života. A toto dnes potrebujú naši mladí priatelia. Potrebujú to viac, ako si snáď my dospelí myslíme. Naši mladí sa neuspokoja s frázami, slovami bez skutkov, ale príkladmi nášho života. A majú pravdu. Amen.