Meditácia na 06.02.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Pavol Miki a spoločníci, mučeníci | Mt 5,13-16
Príklad kresťana
Na piesku sa hrali starší chlapci. Po krátkej výmene názorov nasledovalo bitka. Jedna z matiek sa snažila ich utíšiť a pýtala sa, prečo došlo k bitke. Mlčali. Hlavy dali dole. Hanbili sa. Chlapec, ktorý na prvý pohľad v bitke sa najviac oháňal, so slzami v očiach povedal: "Chlapci povedali, že môj otec je zlý, pretože ho videli opitého. A môj otec je dobrý. Aj keď si niekedy vypije, on mi vždy prinesie nejakú sladkosť."
„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mt 5,16).
Pre kresťana je evanjelium nielen informácia o učení Krista, ale tiež informácia o živote Ježiša Krista. Tieto knihy napísali štyria autori, nezávisle od seba, pravda, pod vedením prvého autora - Ducha Svätého. Všetci píšu o správaní sa Pána Ježiša nielen k nebeskému Otcovi, apoštolom, ale rovnako ku každému človeku. Ježiš nemal len priateľov. Vieme, že skupiny farizejov a zákonníkov dávali naň pozor, aby ho mohli podchytiť v reči, ale nemohli. Áno, prestupoval Zákon, keď uzdravoval aj v sobotu. Stretával sa s tými ľuďmi, ktorými vodcovia národa opovrhovali, ako boli mýtnici a verejní hriešnici. Nikto však na Ježiša nemohol povedať nič, čo by sa rozchádzalo s jeho slovami. Bolo namieste, keď v chráme poprevracal stoly peňazomencom, keď vyhnal z chrámu predavačov s korbáčom. Pred Pilátom nemlčí, povie pravdu. Nazvú ho žráčom a pijanom, ale nič nie je zlé, pretože všetko, čo robí, je snaha ukázať nám príklad.
Ján apoštol to vyjadril Ježišovými slovami: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám" (Jn 13,15). Tak chápeme slová o zažatej svieci a soli. Ježiš bol skutočne celý čas Svetlom. Dával príklad lásky. Ježišov život nebol ukrytý pod mericou. Aj keď tridsať rokov žil v tichu Nazareta, to len preto, aby tri roky jeho verejného účinkovania, priniesli efekt. Jeho učenia je učením, ktoré dáva svetu chuť, to znamená zmysel žiť a všetko, čo je potrebné urobiť pre spásu.
Ježišov príklad a jeho slová sú stále aktuálne. Presviedča nás o tom i dnešné evanjelium, ktoré nás vlastne vyzýva, aby sme Ježiša nasledovali. Dostáva sa nám poučenia cez podobenstvo, ako to máme uskutočniť. Kresťan, ktorý uveril v Krista, má sa stať svetlom a soľou.
Život bez svetla a soli by bol neznesiteľný a nemožný. Svieca, ktorá by bola skrytá a svojím svetlom by neslúžila, stala by sa nefunkčnou. Kresťan, ak by len preto chcel krst, aby bol kresťanom, tak by to bolo veľmi málo. Svieca patrí na svietnik, aby svietila všetkým. Kresťan dostáva dar viery, aby získal pre seba večný život a zároveň aj iným pomohol k tomu istému. Soľ okrem toho, že slúži ako prostriedok na zlepšenie chuti, konzerváciu jedál, má ešte jeden dôležitý význam. Soľ pri dotyku s ranou páli.
Kresťan nesmie zostať ľahostajný, keď spácha zlo. Kresťan je soľou na rany. Keď je svet bez rán, kresťan má dávať svetu správnu chuť, to znamená radosť, posilu, povzbudenie do života. Keď sa objaví rana, má upozorniť na nečestnosť, hroziace nebezpečenstvo. Kristus nepovedal; kresťania musíte byť medom alebo cukrom sveta. Bez cukru si vieme predstaviť život, ale bez soli nie. Soľ nie je zbytočná vo svetových moriach, oceánoch. Aj keď sa morská voda nedá piť ako riečna, predsa zohráva soľ v moriach nenahraditeľné miesto. Bez nej by sa oceány sveta zmenili na smrť. Voda by sa pokazila. Ak by sa stratilo kresťanstvo, stratila by sa aj významná hodnota a môžeme povedať, že aj život na zemi. Boh má od začiatku osobnosti, ktoré dávajú svetu život. Bol ňou Abrám, keď ho pozval Boh do krajiny. Kanaán. boli to proroci, vodcovia vyvoleného národa, králi a najmä v plnosti čias Kristus. Kristovo učenie, aj keď dnes popierané, zohráva nenahraditeľné miesto. Viera a všetko čo s ňou súvisí, bola a bude popieraná, ale vždy sa ku nej ľudstvo bude vracať.
Spomeňme si na rozprávku S o ľ n a d z l a t o.
Kráľ znenávidí najmladšiu, ktorá mu prejaví lásku porovnajúc ju k soli. Zavrhne dcéru, a predsa po čase ku nej vracia, pozýva ju späť. Čo mu osožili zlato a iné poklady? A tak je to aj so životom. Keď sme mladí, často dávame prednosť pominuteľným veciam. Zavrhujeme soľ - vieru, podceňujeme ju, nedávame jej miesto a čo to prináša? Kto spočíta sklamania, slzy?! My veriaci si máme vieru chrániť. Nedovoľme to, aby nám viera prestala prinášať to, čo nám prináša. Vtedy by sme sa stali podobní soli, ktorá stratí svoju chuť. Čo je to za kresťana, ktorý nežije svoju vieru? To je soľ, ktorá stratila chuť.
Aj keď sme verní učeniu Krista, chceme sa dnes znova pevne postaviť na stranu Krista. Chceme vydávať svetlo svojím životom vo svete nevery, hriechu a zla. Chceme ako soľ navracať stratené hodnoty našim bratom a sestrám, ktorí svoju vieru zničili, ktorým viera zovšednela.
Povzbudením nám môžu byť svätí Pavol Miki a spoločníci. Čo na tom, že od ich vyznania viery uplynuli už stáročia a ich vlasť od našej bola ďaleko? 5. februára r. 1597 v meste Nagasaki v Japonsku bolo ukrižovaných 26 mužov. Najprv ich potupovali, potom mučili, správali sa ku nim ako ku zvieratám, a napokon ich pribili na kríže. Prečo? Pretože chceli svojim súčasníkom v tomto meste dať viac lásky, chceli im ukázať cestu, ktorá ako jediná vedie do cieľa. Neprijali ich. Nielenže si zapchávali uši, ale chceli ich umlčať. Nepodarilo sa im to. Spôsob ich smrti pre nich nebol potupou, ale vyvýšením a vzorom pre mnohých, a to nielen v Japonsku. V tejto skupine bol miništrant František. Keď prišla skupina odsúdencov na miesto, František sa svojou chlapčenskou nedočkavosťou pýta: "Ktorý je môj?" A Pavol Miki, ktorý má 33 rokov, práve toľko, ako Kristus, keď zomrel na kríži, ktorý má už-už prijať kňazskú vysviacku, rozhliadnuc sa z kríža, ktorý je umiestnený v strede, takto káže svoju prvú a poslednú kázeň: "Japonsko je môj rodný kraj. Ukrižovali ma preto, že som šíril náuku Ježiša Krista. Ďakujem Pánovi, že som na kríži. Odpúšťam vládcovi a jeho radcom. Vám, rodáci, odkazujem: Niet inej cesty do neba k spáse, ako je cesta kresťanov. Všetkým žičím život dobrotivosti Božej cez svätý krst."
Kopije vrahov mu zabránili ďalej hovoriť. Jeho príklad a príklad ostatných s ním ukrižovaných, stal sa semenom nových povolaní ku kresťanstvu. Ukázali, že sú skutočne svetlom a soľou Krista.
Kristus od nás nečaká dnes mučenícku smrť. Aké je pre nás cenné a osožné, ak si splníme svoje povinnosti verne a svedomite, ako sa na kresťanov patrí. Rodičia chcú vydať svoje „svetlo" deťom. Dobrý príklad rodičov je pre deti najlepším učiteľom. Život nás všetkých nech je zažatou sviecou, aby sme jeden druhému ukazovali cestu ku Kristovi. Plnenie našich kresťanských povinností nech je soľou, a tak svet v tom nech spoznáva hodnotu učenia Krista.
Chlapec si bránil otca silou, aj keď vedel o jeho chybe. Ježiš a Cirkev nás učia nebáť sa a nehanbiť sa za to, čo sme prijali v krste. Amen.