Meditácia na 11.02.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Preblahoslavená Panna Mária Lurdská | Jn 2,1-11
Mária sa zjavuje pre náš prospech
Niet hádam farnosti, kde by nemali lurdskú jaskyňu. Keď všetci nemôžeme cestovať do južného Francúzska, tak si aspoň takto chceme pripomenúť významnú udalosť pre Cirkev.
Massabiellská jaskyňa hostila vzácneho hosťa - Pannu Máriu, ktorá pri stretnutí 25. marca 1858 povedala Bernadete: "Ja som Nepoškvrnené Počatie." Takto sama potvrdila to, čo štyri roky predtým v Ríme pápež vyhlásil za článok viery. Osemnásťkrát Panna Mária od 11. februára do 16. júla r. 1858 v spomínanej jaskyni pri rieke Gáve oslovovala jednu z nás. Po vážnych ťažkostiach Cirkev dala súhlas k vyhláseniu tohto miesta v Lurdoch za miesto milostí. Panna Mária, Matka Syna Božieho, tu už mnohým sprostredkovala od svojho Syna mnohé milosti pre telo i dušu. Môžeme sa to dočítať v knihe L u r d y, m a j á k a t ó m o v é h o v e k u. Lekári, a to nielen veriaci, ale aj neveriaci a inoveriaci, pri skúmaní mnohých uzdravení jednoducho konštatujú - dnes nevyliečiteľné!
Dnes si chceme povšimnúť udalosť, pri ktorej sa prvý raz na príhovor Panny Márie udiala nepochopiteľná vec. Udalosť, ktorá sa stala na svadbe v Káne Galilejskej, je nám známa. Tam totiž Pán Ježiš dokazuje svoju moc prvý raz znamením, ktorému hovoríme „zázrak".
Svadba snáď na začiatku ako ktorákoľvek iná. Mladí sa tešia, že sú už svoji. Spoločnosť sa zabáva. Hosťov pribúda. Pozývajú aj Ježiša a jeho spoločníkov. Všetko v poriadku až do chvíle, keď obsluhujúci konštatujú: Nemáme vína!
„Nemajú vína," (Jn 2,3) oznamuje Panna Mária svojmu Synovi. Prečo? Ona jediná vie, kto je Ježiš. Nikdy sa s prosbou zahnať núdzu v dome neobrátila na Syna - Ježiša. Mária verí, že on v tejto situácii môže niečo spraviť. Nevie však, ako to bude. Ona jednoducho povie sluhom: „Urobte všetko, čo vám povie!" (Jn 2,5). Ježiš káže naplniť prázdne kamenné nádoby, ktorých je šesť a ktoré slúžia na očisťovanie vodou. A potom jednoducho káže zaniesť z tejto vody starejšiemu. Ten sa trápi, čo bude robiť a konštatuje ženíchovi: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz" (Jn 2,10).
Udalosť hovorí o veľkej láske Ježiša k matke. Opätuje jej svoju lásku. A práve na tomto stavia dnes Cirkev svoju prosbu k Panne Márii. Panna Mária je nám predstavená ako sprostredkovateľka mnohých milostí a požehnaní. Teda nie ona, ale jej Syn je ten, čo nám žehná. Ježiš povedal, aby sme ho prosili. Nie je proti, keď ho prosíme aj cez jeho Matku. Môžeme prosiť aj priamo. Máme však dôkazy, že na príhovor Panny Márie Ježiš nás vypočuje. Toto naše správanie nemalo by škodiť ekumenizmu. Mnohí naši oddelení bratia nedávajú takú úctu Panne Márii. Práve my, veriaci, ich máme presvedčiť, no nie násilím, ale láskou, ktorá bola a je tak blízka Panne Márii, o jej pomoci.
Sviatok, ktorý dnes slávime, preto najprv nás, ktorí si uctíme Lurdskú Pannu Máriu, má naplniť jej čnosťami. Mária pomáha, hoci nikto o to nežiada, neprosí. Nikto z nás, čo milujeme Máriu, nesmieme sa dať prosiť, keď sa jedná o šírenie dobra. Ba práve naopak, tam, kde je úcta Panny Márie potieraná, máme ukázať príklad lásky ešte viac. Naše správanie sa má uberať v dobrom tak, aby sa tí v našom okolí túžili priblížiť tiež k Panne Márii.
Mariánska úcta sa nemôže diať násilím, presviedčaním, nútením, ale príkladom dobrého života, najmä láskou, trpezlivosťou, znášaním krížov a ťažkostí. Veď na dejinnom prístupe k Panne Márii sa môžeme mnohému naučiť. Naši predkovia si ju uctili takým množstvom prívlastkov a titulov, že v stredoveku z toho vznikla známa modlitba pod názvom L i t á n i e l o r e t á n s k e.
Panna Mária je aj dnes časová. Posledné storočia jej mnoho ublížili. Mnohé neverecké prúdy, odpady a hanobenia však nezatvrdili srdce Panny Márie. Jej lásku k nám ľuďom vidíme nielen v Lurdoch, ale aj na ulici Rui Bac v Paríži, keď sa zjaví sv. Kataríne Labouré. Na začiatku tohto storočia vo Fatime - Ferkovi, Hyacinte a Lucii. Sú aj ďalšie známe i menej známe miesta, kde sa veriaci kresťan môže v tichom rozhovore - modlitbe s Máriou obrátiť o pomoc ku jej Synovi. Aj dnes platia tie isté slová Márie sluhom: „Urobte všetko, čo vám prikáže" (Jn 2,3). Aj dnes nám Ježiš cez Učiteľský úrad Cirkvi, cez pápeža, hovorí: „Totus tuus" - „Celý tvoj". Ježiš si praje, aby sme sa rozhodli dať sa mu celí. Vtedy sme totiž aj celí Máriini. Mária a Ježiš sú neoddeliteľne spojení.
A toto si dnes nielen pripomíname, ale chceme podľa slov Ježiša konať a žiť.
Aj náš život sa často stáva nepríjemným, tak ako bola udalosť v Káne Galilejskej. Ten však, kto verí v Ježiša a Máriu, nemusí si zúfať. Aj keď na začiatku sa veci zdajú byť veľmi ťažké a nepríjemné, Ježiš nenechá svojich bez pomoci. A práve preto necháva aj po nanebovzatí Panne Márii tak veľkú moc. Ježišov prvý zázrak je začiatkom nevysvetliteľných vecí a udalostí, ktoré sa jeho odchodom zo zeme nekončia. Ježiš splnil svoje poslanie Vykupiteľa a Spasiteľa. My sme však na ceste k nemu, ako ku svojmu Sudcovi. A na tejto ceste nám ponecháva svoju Matku ako sprievodkyňu, ochrankyňu, radkyňu a pomocníčku. Na jej príhovor ukázal ľuďom svoju moc. Na jej príhovor je ochotný znova ukázať svoju lásku. Ježišovi robí radosť, keď nás - svojich bratov a sestry - môže posilniť vo viere cez príhovor našej spoločnej Matky. Veď to bola jeho vôľa na kríži.
Dnes do Lúrd a na ďalšie pútnické miesta necestujeme pre zázrak. Naša viera nie je položená na zázrakoch. Putujeme tam pre svoje posilnenie vo viere. Mária si pri svojom zjavení priala, aby sme na to miesto putovali. Lurdy nás o tom presviedčajú. Vieme, že nie každého. Viera je dar. Kto tento dar odmietne, môže byť svedkom aj výnimočných udalostí a nemusí veriť. Máme o tom v Lurdoch viac dôkazov. Zastavili sme sa dnes pri našej „Lurdskej jaskynke", aby sme pozdravili Pannu Máriu a predniesli jej svoje prosby, poďakovania, odprosenia a prejavili svoju lásku. veríme, že toto zastavenie nebolo zbytočné. Všetko, čo robíme z lásky, s láskou a pre lásku, Mária a Ježiš prijímajú s veľkou radosťou.
Lurdy sa stali miestom stretnutí najmä chorých. Tento deň - 11. február roku 1993 vyhlásil Svätý Otec Ján Pavol II. za deň chorých. Obetujme časť dnešnej modlitby, svätú omšu alebo Eucharistiu za našich chorých, prípadne sami za seba, že keď naše telo oslabne a pocítime kríž choroby, aby sme u Panny Márie nachádzali útechu a posilu. Amen.