Meditácia na 14.02.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Valentín, mučeník | Mt 5,17,37
Pôstny čas je aj výzva ukázať svetu, že sa mýli, keď podceňuje, ironizuje, zaznáva praktiky pôstu. V čase liturgického pôstu sa však spájame mnohí, a tak zjednotení duchovne i fyzicky na modlitbách dokážeme premôcť seba, a povzbudiť, inšpirovať k zmene aj iných. - Ľubomír Stanček -
Rozhoduje vnútro človeka
Pozrime sa teraz na jedného muža v stredných rokoch. Ako väčšiny z nás, aj jeho sa dotýkajú ťažkosti dnešnej spoločnosti. Tento muž vstáva ráno s myšlienkou pomôcť tomuto svetu, v ktorom žije a tiež aj spoločnosti, v ktorej sa nachádza, stať sa lepšou. Pri rannej toalete má pustený rozhlas. Naraz v tejto chvíli, keď počúva správy, informácie alebo komentáre, sa cíti slabým sám sa postaviť proti zlu, pretvárke, čo vládne v okolí. Je však kresťan, a preto sa každé ráno posilňuje v modlitbe v rozhovore s Bohom, aby jeho viera nebola len vonkajšou záležitosťou, ale tiež aj jeho vnútra.
A na tento problém nás upozorňuje Pán Ježiš, keď hovorí: „ale vaša reč nech je áno - áno, nie - nie" (Mt 5,37).
Povrchné počúvanie evanjelia môže vyvolať nesprávne pochopenie správania sa a slov Pána Ježiša. Mohlo by sa zdať, že Pán Ježiš chce vyhlásiť Mojžišove slová za neplatné. Ježiš vie, že tieto slová dal Mojžišovi jeho Otec. A preto vyhlasuje: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť" (Mt 5,17). Keď Boh Otec dával Mojžišovi Zákon, národ nebol schopný celkom ho poznať a prijať ho. Preto sa Zákon dotýkal len vonkajšej, spoločenskej a náboženskej stránky národa. Zákon zakazoval zabíjať, cudzoložiť, kradnúť, ale sa nedotýkal vnútra človeka.
Veď tak postupuje aj dnešné právo na celom svete. Veci sa zakazujú, ale len pre vonkajšiu bezúhonnosť v správaní človeka. Rovnako treba dbať, a to veľmi vážne aj o vnútro človeka, myšlienky, pocity, fantáziu, aby boli v zhode s prikázaniami. Jedná sa tu o vážnu vnútornú záležitosť človeka, kedy dochádza k uvedomeniu si zákonov a morálky. Národ časom niektoré vonkajšie predpisy Zákona začal propagovať, a tak došlo k zlému výkladu Zákona, čo odsudzuje aj sám Ježiš. Ježiš chce dať Zákonu pôvodný a správny výklad, ako to chcel Boh, preto hovorí: „Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní" (Mt 5,18).
Židia mali presné zákony, čo môžu a čo nemôžu robiť v sobotu. Preto vyčítajú Ježišovi, že uzdravuje v sobotu a že v sobotu jeho učeníci, keď sú hladní, trhajú cestou klasy a jedia ich. Tak sa stáva, že ľudské zákony bránia Božím zákonom. Čo je viac; zákon ľudský alebo zákon lásky? Ježiš i napriek zákonom, ktoré zakazujú v sobotu pomoc iným, uzdravuje. Ježiš rozumné zákony zachováva, ale zákony, ktoré sú výplodom ľudí a bránia zákonom Boha vyvracia. Toto po Ježišovom nanebovstúpení uskutočňujú aj apoštoli. Od pohanov nevyžadujú po uverení v Krista, aby sa dali obrezať, prípadne, aby zachovávali sobotu. Učia však to, čo Ježiš zdôrazňuje. Desatoro, ktoré dal Boh Mojžišovi, ako - nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, sa netýka len vonkajších skutkov, prejavov činnosti človeka, ale aj vnútra človeka. Preto Ježiš hovorí: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá" (Mt 5,21-22). A ďalší príkaz vysvetľuje takto: „No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci" (Mt 5,28). Tak sa zákonníci a farizeji dozvedajú z úst Ježiša slová, ktoré sú logické, správne, ktoré potrebujú iný prístup. Hovorí o tom, aby sa človek vystríhal zlých a hriešnych myšlienok a tým uchráni sám seba od hriechov, ktoré sa môžu prejaviť v skutkoch. Kto je pánom svojich myšlienok, dokáže byť aj pánom svojich skutkov. Pán Ježiš hovorí: „Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka" (Mk 7,21-23).
Morálka, ktorá sa zaoberá len vonkajšími vecami, nie je v pravom zmysle pravdivou. Ježiš farizejov, ktorí dbali len na zovňajšok svojich činov, nazýva obielenými hrobmi. Navonok je všetko v poriadku, ale čo vo vnútri?
Evanjelium nás vovádza do problému, ktorý je rovnako aj dnes časový, veď aj dnes sa stretávame s "dokonalými" ľuďmi, pravda, len navonok. Nekradnú, necudzoložia, nevraždia a zdalo by sa, že sú svätí. Kto teda takto postupuje, nedostane sa do väzenia, veď neurobil nič, čo by napĺňalo skutkový stav trestného zákona.
Kresťanovi katolíkovi však nemôže stačiť žiť svoju vieru len navonok. Viera nás zaväzuje aj v našom vnútri. Cirkev nemá záujem len o pokrok vonkajší, ale chce ísť ešte ďalej. Životná skúsenosť nás učí, že učenie Krista je skutočné obohatenie spoločnosti. Je potrebné zmeniť vnútro, zmýšľanie a náhľad ľudí v ich vnútri. Dnes často počujeme, že sa vlastne u nás nič nezmenilo. Zostáva staré zmýšľanie ľudí. Navonok sa pre oči čohosi zriekneme, zmeníme, ale vo vnútri v ľuďoch zostáva to, čo sa musí zmeniť, ak chceme, aby sa zmenil život v našom okolí. Evanjelium je vlastne týmto dnes aktuálne a zároveň je prínosom pre našu dobu. Pochopiť a uskutočniť premenu zmýšľania ľudí v ich vnútri. Ježiš nás tak vyzýva k boju so zlom v našom vnútri. Odstrániť hriech z nášho vnútra.
Pochopiť to môžeme aj na ďalších slovách Ježiša. Ježiš káže odťať ruku, vylúpiť oko, ale súčasníci to nebrali doslovne. Nik si neodťal ruku a nevylúpil oko, aby sa zriekli zla, hriechu vo svojom vnútri. Kto dokáže ovládať svoje vnútro, ten dokáže oveľa viac navonok. toto nie je jednorazová záležitosť. Nik z nás si teraz nemôže povedať; tak dobre, zriekam sa všetkých zlých myšlienok. To je málo. Skôr máme prosiť o silu, aby sme zajtra, pozajtra, vždy vedeli zvíťaziť nad zlom vo svojom vnútri, pri jednotlivých náporoch zla v našom zmýšľaní. Modlitbou a sviatosťami môžeme oslabiť zlo v našom vnútri. Nik sa ho však nezbaví. Kto nevyužije možnosti bojovať proti zlu, ten raz bude porazený. Kto sa nenaučí potláčať svoje hriešne myšlienky, skôr-neskôr sa jeho vnútro prejaví zlom navonok. Kto v mysli koketuje so zlom, už je na ceste vonkajšej porážky.
Ježiš nám v dnešnom evanjeliu dáva radu nad všetky rady na svete. Pavol túto múdrosť spoznal, prijal a vedie k zamysleniu nad ňou nielen Korinťanov, ale i nás: „... no nie múdrosť tohto veku, ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu" (1 Kor 2,6-7).
Uvedomujeme si, že viera nie je len vonkajší, ale aj vnútorný prejav vo vzťahu k Bohu, blížnemu, veciam i sebe. Iba ten môže povedať, že je skutočne kresťanom, keď vo svojom vnútri dáva rovnako čestné miesto Ježišovi, Božím zákonom ako navonok. Preto dnes sa chceme pozbaviť krivého zrkadla vo svojom svedomí. Chceme si očistiť svoje svedomie uvedomujúc si, že Boh bude rovnako odmieňať našu činnosť v našom vnútri, ako aj navonok. Preto naše áno - navonok, musí byť aj naším áno - vo vnútri. A naše nie - vypovedané navonok, nech je naším nie - aj v našom vnútri.
Tak to dnes uskutočňuje brat, ktorý pochopil pred časom tieto slová: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah," a nemohol v tú noc spať. Mal vonkajšie právo hnevať sa na brata, ktorý sa k nemu nezachoval tak, ako si to prial. Uvedomoval si, že má predsa nesmrteľnú dušu. Ráno vyhľadal brata a nadobudol pokoj v srdci.
Dnes máme sviatok svätého Valentína. O tomto mučeníkovi, ktorý zomrel za Claudiusa sa rozpráva, ako bránil, vyznal a nezaprel pred cisárom svoju vieru. Sám cisár spochybnel vo svojej nevere. Valentín sa stal pre svoje vystupovanie patrónom verejnej lásky.
Stáva sa na jeho sviatok, že muži, mladí i starí, obdarúvajú v tento deň svoje ženy a dievčatá kvetmi. V tento deň sa prejavuje úcta a láska, ktorá vychádza z čistého srdca, navonok nejakou pozornosťou. Je to prejav živej a čistej náklonnosti.
Francúzsky publicista Michael Quist napísal, že radosť človeka sa začína práve v tom okamihu, keď sa vzdal pokušenia hľadať svoje šťastie a usiluje sa dávať šťastie iným. Vďaka patrí všetkým, ktorí túto pravdu uskutočňujú a nezabúdajú na ňu. A toto je oslovenie snáď pre každého z nás. Vo svojom vnútri dať srdce Bohu i blížnym.
Okolo nás je mnoho falošnosti, klamstva a nečestnosti. Mohlo by sa stať, že by sme pri všetkej svojej dobrej vôli neobstáli. Muž stredných rokov pochopil, že svet je zlý a keď chce obstáť, musí sa denne posilňovať vo svojom vnútri modlitbou. Amen.