Meditácia na 01.03.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Albín, biskup; Eudoxia | Mt 25,31-36
www.evanjelizacia.eu - 1. evanjelizačné narodeniny
Zvykli sme si priateľom a známym ku sviatkom - ako napr. Vianoce, či Veľká noc, popriať to, čo cítime najcennejšie. Naša evanjelizačná rodinka sa za jeden rok rozrástla až na niekoľko tisíc ľudí; chcem sa poďakovať všetkým a každému z vás, že ste nám v tomto prvom roku zostali verní, a chcem vám popriať zo srdca všetko to, čo najviac potrebujete pre spásu svojich duší. S úctou vám a vás žehná Ľubomír Stanček.
Na základe čoho vieme zabudnúť na seba a byť tu pre toho druhého? Milovať vie a môže len ten, kto vie a má vedomie, že je milovaný. - Ľubomír Stanček -
Svätci - vzor nápravy
O každom človeku sa vraj dá napísať poučný román. Človek, to nie sú len jeho verejné prejavy, o ktorých svet vie, ale aj ukryté, poznané len človekom samotným a Bohom. Tak je to teda aj s pohoršením. Hovorí sa, že „padať je ľudské, ale vstávať je anjelské!"
Pôstna doba nám dáva príležitosť k zamysleniu. Ježiš vyhlásil, že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov. A v tejto dobe by sme mohli vystihnúť milosti, ktoré nám ponúka.
Ježiš hovorí: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili"(Mt 25,45).
Ježiš má na nás svoje opodstatnené nároky. Predstavuje nám skutky telesného milosrdenstva; hladných sýtiť, smädných napájať, pocestným dať prístrešie, nahých zaodievať, chorých a vo väzení navštíviť. Podľa nášho vzťahu k tomu bude i naša odmena, prípadne trest. Tieto skutky kresťanského milosrdenstva majú aj sesterské skutky, a to skutky duchovného milosrdenstva; hriešnikov napomínať, nevedomých vyučovať, pochybujúcim dobre radiť, zarmútených tešiť, krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim odpúšťať, za živých a mŕtvych sa modliť.
Keď pozeráme v tejto dobe na kríž, kto z nás by si neuvedomil potrebu milosrdenstva pre seba? Kristus zomrel nie za svoje, ale za naše hriechy. A práve náš správny prístup ku skutkom milosrdenstva, tak telesného, ako aj duchovného, je v náš prospech a úžitok. Čas pôstu je časom urobiť aj niečo naviac pre našu spásu- naše posvätenie.
Dajme svoju lásku do týchto skutkov v praxi a získame záruku večného života! Keď sledujeme v dejinách Cirkvi svätcov, spoznávame že zachovávanie skutkov milosrdenstva prináša svätým najvyšší stupeň slávy, okrem mučeníctva. Dnešná doba nevyžaduje od nás prelievanie krvi, ale každý má možnosť všade tam, kde ho postavil Boh, plniť svoje poslanie a tiež má dosť príležitostí ku skutkom milosrdenstva.
Keď sa lepšie pozrieme po okolí, zistíme mnoho príležitostí ku konaniu dobra. Vtedy sa nám dostáva pozvania od Panny Márie, aby sme konali pokánie za iných, ale aj za seba. Motívov a pohnútok je stále mnoho. Hovorí sa, že keď sa vo vesmíre stretnú dve hviezdy, zostáva po nich na tisíce rokov stopa. Keď sa stretnú dvaja ľudia a keď jeden je preniknutý láskou k Bohu, môže u toho druhého zanechať stopu na celú večnosť a zároveň si môže získať mnoho milostí pre seba.
Príkladom je dnešná svätica Eudoxia. Bola Samaritánkou. Svoju krásu využívala na zvod a hriech i ľahké obohatenie. S týmto cieľom sa presťahovala do Heliopolisu, kde ju čakalo stretnutie s Bohom.
Pustovník German navštívil svojho priateľa, ktorý býval v susedstve hriešnej Eudoxie. ak ako vždy, doma i tu na návšteve, konal si svoje náboženské povinnosti,. Spev žalmov počula aj suseda Eudoxia. Zo zvedavosti sa ráno pýtala Germana na ich zmysel a obsah. Pochopila veľmi rýchlo, že ich životy sú rozdielne, a to nielen v zmysle života tu na zemi, ale aj raz v odmene. Pri ich stretnutiach sa jej dostalo milosti zmeniť život, zanechať svoje hriešne remeslo. Na prekvapenie mesta zriekla sa majetku so slovami: "Dávala som príklad ku hriechu. Dávam vám príklad i k náprave. Nasledujte ma!"
on dokončil svoje dielo. Boh cez pustovníka ponúkol Eudoxii milosť pomáhajúcu. Tá ju prijala. Boh dokončil dielo v tom zmysle, že dával Eudoxii ďalšie milosti, že vedela odolať svojim bývalým spoluvinníkom v hriechu. Zvíťazila s Božou pomocou aj nad cisárskym námestníkom, ktorý túžil po jej majetku. Ten však odovzdala biskupovi a nakoniec zomiera zabitá mečom z pomsty.
Môžeme povedať, že príklad a modlitba pustovníka Germana boli vypočuté. Jeho skutok milosrdenstva získal sväticu.
Druhý svätý dňa - biskup Albín - mal celkom iný život, a predsa dokázal osloviť mnohých.
Ako opát, a neskôr biskup, učí a povzbudzuje nielen svojich bratov ku verenejšej kňazskej službe, ale aj ku svätosti. Zomrel prirodzenou smrťou. Svojím príkladom mnohým pomohol na ceste k Bohu.
Nepochybujeme, že svätci sú naším vzorom k náprave života. Keď žijeme s Bohom, je našou povinnosťou duchovne rásť a iným pomáhať na ceste k Bohu a žiť bez hriechu.
Ak by náš doterajší život bol hodnotený ako záporný hrdina v románe, začnime zmenu života brať vážne, ako i výzvu Panny Márie, aby sme robili pokánie a tak z našich ľudských pádov, ak sa ich zriekneme, môžeme spoznať anjelskú radosť. Amen.