Meditácia na 04.03.2013
PRIPRAVUJEME Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 3.:
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Kazimír | Lk 15-9,17
Skutočná múdrosť spočíva predovšetkým vo vedomí nedokonalosti existencie a prijatí postoja zodpovednosti: konať pokánie a zlepšovať svoj život. Toto je múdrosť, ktorá je najúčinnejšou odpoveďou na zlo - na každej úrovni, či už medziľudskej, spoločenskej alebo medzinárodnej. - Ľubomír Stanček -
Aktuálna výzva
Aj keď nevenujeme mimoriadnu pozornosť výzvam, ťažko si vieme bez nich predstaviť pokojný a bezproblémový život. Rodičia vyzývajú deti, aby si dávali na seba pozor..., na nástupištiach a v čakacích halách nám výzva oznamuje dôležité údaje a pokyny. V ťažkých situáciách venujeme pozornosť výzvam a osloveniu politikov a štátnikov...
Aj v duchovnom živote je potrebné venovať pozornosť výzvam, ak chceme istejšie prejsť cestou života do večnosti.
Dnes sa nám ponúka zamyslieť sa nad jednou z vážnych výziev Krista: „Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske...." (Jn 15,10).
Príkaz lásky zohráva v učení Krista vážnu úlohu. Ježiš nielen hovorí o láske, ale jeho život je preniknutý láskou. Miluje Otca a nám dáva príklad. Nehanbí sa, nebojí sa, ba práve naopak, praje si, aby sme si takto počínali aj my. Ježiš miluje všetkých ľudí. Zomiera a trpí tak za spravodlivých, ako aj za nespravodlivých. Vo svojej láske ide tak ďaleko, že nás už nenazýva sluhami, ale priateľmi. Toto však dosahujeme vtedy, keď plníme Jeho prikázania.
Každý príkaz má, alebo musí mať niekde svoje korene. Rodičia milujú svoje deti. Sú to ich deti, je to plod ich lásky. Tí, čo podávajú informácie, tí dostávajú plat, odmenu, realizujú sa, majú túžbu svojou službou spríjemniť cestovanie ľuďom.
Koreň duchovného života pre nás kresťanov je v testamente lásky – Eucharistii. Čas pôstu je aj čas, keď sa snažíme nielen o očistu svojej duše, ale aj o posilnenie cez Eucharistiu – Telo Krista. Táto naša doba nás vyzýva, aby sme z tohto zdroja lásky čerpali čo najviac a najčastejšie. Je to osvedčený prostriedok duchovného vzrastu, napredovania, istota, že svoj život nebudeme žiť zbytočne. Nie je na škodu prehodnotiť svoj vzťah k Eucharistii. Ak pravidelne k nej pristupujeme, môžeme skúmať, či naše pohnútky sú úprimné, čisté, a tiež, či si uvedomujeme, že sa jedná o významnú udalosť, ktorá nám nemôže a nemá zovšednieť. Na druhej strane je potrebné neustávať v komunikovaní s Kristom pri prijímaní jeho Tela. Vedieť si nájsť čas na adoráciu, aj mimo kostola vtedy, keď máme vo vlastnom tele živý bohostánok.
Aktuálnosť príkazu lásky je tým dôležitejšia, čím viac si uvedomujeme, čo sa nám cez tento dar lásky ponúka. Taktiež je potrebné nad výzvou zastaviť sa každému, kto ešte nenašiel v sebe tú silu, vzťah k Eucharistii, aby častejšie prijímal pozvanie pristúpiť k stolu Pána. nikde sa nedá načerpať toľko milostí, ako pri pravidelnom a častom svätom prijímaní Tela Kristovho. Aj pre nás platí výzva šíriť úctu ku Kristovmu Telu, a to naším správaním nielen v kostole, ale aj počas cesty do, i z kostola, a tak poukázať svojím príkladom na hlbší vzťah ku Kristovi.
Eucharistia, ku ktorej sa dnes môžeme priblížiť, stala sa pre nás znamením nášho života.
Dnes si pripomíname, že tento testament lásky, ktorý sme prijali pri Poslednej večeri, rozhodne aj v posledný deň nášho života.
Keď otvorili po 120-tich rokoch sarkofág Kazimíra, syna poľského kráľa Kazimíra IV. z Krakova a Alžbety Habsburskej, našli jeho telo nielen neporušené, ale bol pri ňom aj vlastnou rukou napísaný hymnus:
„Omni die dic Mariae" – „Každý deň povedz Márii".
Kazimír mal veľmi úzky vzťah k Panne Márii práve cez Eucharistiu. Silu ku Kristovi čerpal cez Máriu. Často ju prosil a vzýval o silu vytrvať v čistom živote. Mária jeho prosby nielen vypočula, ale jej prosba u Syna našla pre Kazimíra vvyslyšanie. Zomrel mladý ako 25-ročný. Zomrel však zrelý pre nebo.
Výzva Krista, aby sme prijímali jeho Telo, je pre nás poučením, že Eucharistia sa pre nás stáva zárukou a semenom nového života: „Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe život večný" (Jn 6,54).
Po tieto dni máme aj kántry. Mnohí kresťania tejto výzve Cirkvi už nerozumejú a neprijímajú túto výzvu pre svoje obohatenie. Pre nás je to výzva: v tejto dobe sa špeciálne zamerať na vyprosenie kajúcnosti a odprosenia za svoje hriechy.
a toto už stačí na to, aby sme skutočne venovali pozornosť dôležitej výzve dnešného dňa. Vtedy sme totiž nastúpili na cestu, ktorá nás nesklame, cestu, ktorou je sám Kristus a Božia Matka. Amen.