Meditácia na 11.03.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Konštantín, rehoľník; Aulógius z Kordory; Sofronius | Lk 16,19-31
Hriech spôsobuje smrť. Preto nikoho Ježiš nesúdi, keď prichádza za Ním. Ba platí, že čím je väčší hriech človeka, a človek hľadá odpustenie, tým je väčšie milosrdenstvo Boha voči hriešnikovi, ktorý robí pokánie. - Ľubomír Stanček -
Svätci nás učia počúvať
Paradoxom našich dní je, že sa veľa rozpráva a málo počúva. Chrlí sa množstvo informácií, a predsa dôležité a potrebné informácie míňajú cieľ a strácajú účinok. A tak je to aj so svätými. Tak je to s učením Cirkvi a slovami Krista. a práve preto si chceme slová Krista pripomenúť. Pán Ježiš vraví farizejom: Vtedy Abrahám boháčovi odpovedal: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal" (Lk 16,31).
Známe podobenstvo Pána Ježiša o boháčovi a Lazárovi je časovým oslovením aj dnes. Boháč myslí len na seba. Zaujíma sa o svoj stôl a pohodlie. Čo je ho po človeku, ktorý leží pri jeho bráne! Ježiš zdôrazňuje krátkosť života, ktorý máme využiť na získanie zásluh pre večný život. Smrť je pre každého človeka spravodlivá. Všetko sa ňou tu na zemi končí. Život, ktorý nasleduje, však čerpá z toho skončeného života. Odmena alebo trest. Boháč, pretože nevyužil svoje bohatstvo na zemi na získanie zásluh pre druhý svet, okusuje trest, ktorý je veľmi ťažký a uznáva, že si ho zasluhuje. Lazár, ktorý na zemi nepoznal to čo boháč, ale znášal svoj stav tak, ako chcel Boh, prijal od Boha odmenu. Ježiš vysvetľuje v dialógu dogmatické učenie Cirkvi o nebi, pekle a očistci. Kto obdržal stav zatratenia alebo oslávenia, už ho nikdy nemôže opustiť. Je to večný výrok Boha. a dostáva sa nám napomenutia, že nikto z tých, ktorí nás predišli do večnosti, nemá chuť vrátiť sa späť na zem. Dostávame tiež poučenie o tom, aby sme využili všetko, čo nám predkladá Cirkev na získanie odmeny vo večnosti pre seba.
Zabúdame na tieto poučenia a napomínania. Snáď ešte pod vplyvom citov pri smrti blížnych, prípadne v čase choroby si spomenieme na Boha, ale to je málo. Viera nás učí, aby sme serióznejšie pristupovali k počúvaniu o hodnotách potrebných ku spáse našich duší. Nestačí však len počúvať, ako podľa poučenia aj žiť. Kto sa však naučí správne počúvať, má veľký predpoklad, že aj jeho život bude bohatý na dobré skutky. Bolo by nezmyslom spoliehať sa na nejaké mimoriadne udalosti. Človek, ktorý neverí osloveniu od Boha, ten nedá na váhu slov človeka. V mnohom nám môžu pomôcť svätci. Časté čítanie ich životopisov a skúmanie v čom a ako ich nasledovať, môže byť pre nás prínosom.
Pre nás veriacich tak dáva Boh ďalší zdroj informácií pre našu spásu a poučenie. Veríme, že títo naši bratia a sestry, ktorí už požívajú zaslúženú odmenu, boli ľudia krehkí a slabí, ako sme aj my, ale dokázali to, čo od nich žiadal Boh. Tak dnes sa pred očami našej duše môžeme poučiť na viacerých. Každý z nich je iný a každý je pre nás prínosom.
Svätý Konštantín bol škótsky kráľ. Vieme, že žil príliš voľne a holdoval alkoholu. Na svojom svedomí mal viac rozvodov a tiež aj vraždy. Nepoznáme však kedy a za akých okolností zmenil svoj život. Vieme však, že roku 587 sa zrieka kráľovskej koruny a vstupuje do kláštora v Offale. Po siedmich rokoch pokánia prijíma kňazské svätenie a spolu so sv. Kolumbánom sa vydáva na misijnú cestu. Bol zabitý pirátmi.
Svätý Eulógius bol kňazom a zberateľom životopisov svätých. Napísal knihu P a m ä t n í k s v ä t ý ch a spis P o v z b u d e n i e k m u č e n í c t v u. To, o čom písal, sám neskôr aj skusuje. veď to, čo počúval o mučeníkoch, sa dotklo aj jeho srdca. Nepočúval naprázdno, alebo zo zvedavosti. To, čo počul, nielen sám vyznal, ale mnohých aj poučil a povzbudil.
Svätý Sofronius mnoho študoval. Svoje vedomosti z filozofie a rétoriky využil na obranu Cirkvi proti bludárom - monotelétom. Z jeho zachovalých literárnych diel je vidieť, že najprv sa naučil dobre počúvať Boha a potom Boha aj správne predstavoval svetu. Bol boháčom na vedomosti o Bohu, ale bol zároveň aj lazár, pretože pre seba tu na zemi z toho neťažil, ale zásluhy si získaval pre večný život.
Vieme, že to robili všetci svätí a dostali od Boha mnoho. Boli si toho vedomí. Nevyužívali však dobier pre tento svet, ale najmä pre svoj večný život a tiež spásu ďalších duší. S týmto celkom súhlasíme aj my. Keď sme dostali milosti, je našou povinnosťou všetko využiť pre spásu svojej duše a duší. A tu vidíme aj skryté rezervy. Viac sa otvoriť počúvaniu ako upriamiť svoju cestu k Bohu. Je pre nás potrebné, aby sme sa naučili z množstva informácií vybrať si tie, ktoré sú nám najpotrebnejšie. Amen.