Meditácia na 16.03.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Heribert, biskup | Jn 5,17-30
Odpusťme, pretože aj nám Ježiš odpúšťa. Milujeme Ježiša? Milujme aj bratov a sestry vo svojom okolí. Zanechajme každý hriech, ktorý je našou hanbou pred Bohom i ľuďmi. Prijmime Ježišov dar: odpustenie vo sviatosti zmierenia. - Ľubomír Stanček -
Škola trpezlivosti
Mám úctu a cítim obdiv k tým chlapcom a dievčatám, ktorí chcú dokázať viac, ako sa od nich vyžaduje v škole. Napríklad: učia sa hrať na nejakom hudobnom nástroji, maľovať a podobne. Viem, že to vyžaduje veľa námahy, času, obety i trpezlivosti.
Trpezlivosť je krásna vlastnosť človeka, ktorá prináša mnoho radosti. Hovorí sa, že trpezlivosť ruže prináša.
Evanjeliá nám predstavujú Pána Ježiša – vzor všetkých čností. Dnes Pán Ježiš hovorí o svojom Otcovi: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí" (Jn 5,19).
Pán Ježiš poúča, vysvetľuje, radí, a to všetko s takou trpezlivosťou, že to u poslucháčov vzbudzuje obdiv. Dnes sám hovorí, kde sa tomu naučil. Prišiel predsa na zem, aby nám dal príklad. Prišiel, aby nás zmieril s Otcom. Práve preto si praje, aby sme prijali Jeho slovo a uverili mu.
Dnes si uvedomujeme, že uveriť v Krista je veľká milosť. Je to však zároveň pre nás aj oslovenie, spolupracovať na svojom posvätení. Smrť a umučenie Pána Ježiša, ktoré si v pôstnej dobe pripomíname, nie je zanedbateľná vec. Utrpenie akéhokoľvek druhu si vyžaduje trpezlivosť. Pán Ježiš je nám vzorom. Hovorí sa v prísloví: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto". Prípadne iné: „Boh nie je náhlivý, ale pamätlivý". Preto je potrebné učiť sa byť trpezlivým v protivenstvách, vzťahoch, povinnostiach, chorobe a podobne. Uvedomujeme si to aj preto, lebo netrpezlivosť spôsobuje mnohé zlá a ťažkosti s dlhodobými následkami.
Netrpezlivosť často spolupracuje s hriechom. Urýchľuje hriech. a naopak, trpezlivý človek si získava úctu a pozornosť svojho okolia.
Sami máme svoje skúsenosti tak s netrpezlivosťou, ako aj s jej opakom. Práve preto dnes si chceme vyprosiť viac milostí k získaniu potrebnej trpezlivosti aj na príhovor svätého Heriberta.
Chcel byť rehoľníkom, hoci pochádzal zo šľachtickej rodiny. Cez otca ku nemu prehovoril boh. Tak Cirkev má nielen o jedného zasväteného Bohu viac, ale ešte k tomu veľký vzor trpezlivosti. Heribert sa mohol v tichu svojho kláštora stať svätým, ale Boh mu pripravil inú cestu. Stal sa kancelárom cisára Ota III. a keď sa v Kolíne uvoľnilo arcibiskupstvo, duchovenstvo a ľud sa nemohli zjednotiť na osobe nového biskupa.
Vtedy prepošt Veselín prehlásil: - Muž podľa Srdca Ježišovho je Heribert. Je milý Bohu a má dobré vzťahy s cisárom. –
Vtedy prijali Heriberta obe strany. Biskupskú vysviacku prijal v Ríme. bosý vstúpil do kolínskej katedrály. Verne sa staral o svoju arcidiecézu. Nový cisár Henrich II. si ho tiež vyvolil za radcu. Pre pravovernosť sa mnohí v okolí cisára stavali proti arcibiskupovi, a tak sa cisár odklonil od svojho poradcu.
Heribert, ako pravý pastier i napriek mnohým útokom a neprajnosti, sa zachoval statočne. V tomto období vynikala ešte viac jeho trpezlivosť. Veľa sa modlil a pracoval. Pri útokoch mlčal. Na ohováranie a očerňovanie sa správal ako múdry Boží muž. Až na sklonku Heribertovho života cisár uznal svoju chybu. Cisár odprosil svojho poradcu slovami: - Naučil som sa od svojho arcibiskupa trpezlivosti, ktorá je semenom šťastia aj pre moju ríšu. -
A toto konštatovanie je aj výzvou pre nás. Viac si uvedomovať potrebu mlčať a v pravej chvíli byť aj trpezlivý. To prináša ovocie a požehnanie pre všetkých zainteresovaných vo veci.
Dnešný svet potrebuje – viac ako kedykoľvek predtým - veľa trpezlivosti od každého z nás. Amen.