Meditácia na 25.03.2013
Meditácie Ľubomíra Strančeka
Pondelok Veľkého týždňa | Lk 1,26-38
V tomto týždni je naše miesto pred krížom na kolenách... - Ľubomír Stanček -
Svätosť a široký rozhľad
Častý a nesprávny pohľad na svätosť spočíva v tom, že svätých chápu ako ľudí bez radosti, záujmu o život, umenie, šport, vedu. Svätosť však nie je len pre vyvolených. Ježiš predsa prišiel spasiť všetkých. Každý máme byť svätý. Svätosti neprekáža doba, vek, postavenie, prostredie. Ku svätosti pozýva Boh každého človeka.
Tak oslovením pre nás dnes môžu byť aj slová adresované chorému v Jeruzaleme pri Ovčej bráne: „Chceš ozdravieť?"(Jn 5,6).
Jánova poznámka: „V Jeruzaleme pri Ovčej bráne... ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých"(Jn 5,2-3) nám chce poukázať na množstvo a rôzne choroby ľudí odkázaných na pomoc od iných. Jeden z nich už tridsaťosem rokov čaká, že sa mu podarí prvému ponoriť do vody v rybníku Betsata, keď voda získa ozdravujúcu silu pre uzdravenie jedného človeka. To Boh pripravuje svoju lásku. Boh však posiela na zem svojho Syna, aby cez neho, nie iba vyvolení, chytrí a šikovní získali stratené zdravie.
Boží Syn, Ježiš Kristus, sa pýta aj nás dnes: „Chceš ozdravieť?" (Jn 5,61). Ježiš nepotrebuje chorému pomôcť dostať sa k vode, keď tá získa uzdravujúcu moc, aby telo bolo zdravé. Ježiš smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním dáva všetkým, ktorí uveria v neho milosť získať zdravie duše. Ježiš nám je ochotný odpustiť naše hriechy bez čakania, nie po rokoch, sám, nie za pomoci iných, keď odpovieme vo svojom srdci vedome a dobrovoľne – áno.
Ježiš nám chce odpustiť naše hriechy, ktorými sme obťažení už snáď desiatky rokov a sú to hriechy rôzneho druhu. Ježiš chce naše šťastie. Čisté oči, čistá duša nám otvorí cestu k radosti. Keď nášmu priateľstvu s Ježišom nič neprekáža, vtedy sa náš rozhľad šťastia zväčšuje. Mnohí, ktorí po rokoch prichádzajú k priateľstvu s Ježišom, čiže žijú bez hriechu, sú prekvapení, že život s Kristom je tak krásny a nie až tak ťažký, ako im bol predstavovaný. Priateľstvo s Ježišom otvára brány, rozširuje možnosti šťastia, radosti na zemi. Aj tie najpríjemnejšie udalosti, veci, a tiež i ľudia, sa v priateľstve s Ježišom riešia a sú pre náš prospech a obohatenie. Svätosť sa nestráca, ale získava.
Hriech nemôže natrvalo obohatiť. Svätosť áno.
Hriech robí človeka otrokom. Svätosť slobodným.
Hriech vzbudzuje strach. Svätosť otvára dvere pokoja.
Hriech zužuje horizont hodnôt. Svätosť pravý opak.
Či nestačia argumenty k tomu, aby sme Ježišovi znova povedali áno?
Aký je to nádherný pocit mať za priateľa toho, ktorý nielen stvoril tento svet, ale ho svojím životom posvätil a tiež až do konca čias riadi. A týmto priateľom sa máme stať každý jeden z nás. Naše áno sa u každého z nás môže rôznym spôsobom udiať.
Turibius svoje „áno" povedal Ježišovi nielen v rodnom Španielsku, keď ho kráľ Filip II. posiela ako biskupa do Limy, ale vždy, keď obnovuje duchovný život bratov a sestier. Ako priateľ Ježiša vidí svoju úlohu nielen na poli duchovnom, ale aj spoločenskom. Stavia školy i kostoly, venuje sa dušiam a buduje nemocnice. Pomáha rodákom zo Španielska i domorodým indiánom. 23.3. 1606 keď zomiera, jeho ústa šepkajú: "V teba, Pane, som dúfal, verím, že nebudem zahanbený naveky."
Proces vyhlásenia za blahoslaveného a svätého bol rýchly. Prihovárali sa zaňho tak duchovní, ako aj svetskí ľudia pre jeho široký rozhľad, ktorý mu umožnila jeho svätosť a priateľstvo s Ježišom.
Uvedomujeme si, že každý z nás, čím viac budeme rozvíjať priateľstvo s Ježišom, tým skôr budeme šťastní a tým viac spoznáme, že svet je krásny aj bez hriechu.
Nemusíme pozerať len do zeme, či do oblakov. Naše oči potrebujú bratov a sestry. Naša dlaň nech je otvorená a spoznáva teplo bratov a sestier. Naše uši nech viac počujú o potrebe blížnych a tým viac môžeme srdcom dať Bohu. Amen.