Meditácia na 26.03.2013
Meditácie Ľubomíra Strančeka
Utorok Veľkého týždňa; sv. Prokop a Ludger | Jn 7,1-2.10.25-30
Keď sa kresťan modlí a postí, oddeľuje sa od sveta, keď sa spovedá, oslobodzuje sa od hriechu, ktorý ho vracia do sveta, keď slávi obetu. - Ľubomír Stanček -
Odkiaľ pochádza svätosť?
Keď sa narodí dieťa, zvykne sa povedať: celý otec, celá matka, či blízky člen rodiny. A je to pravda. Malé dieťa si prináša na svet vlohy, vlastnosti, ale aj časť povahy, výzor tváre po svojich predkoch. Moderná veda, genetika, to dokazuje. Po svojich predkoch si ešte prinášame dedičný hriech, náklonnosť ku zlému a oslabenú slobodnú vôľu. Aj keď pri krste, často bez nášho pričinenia – boli sme pokrstení ako malé deti, sa nám odpúšťa dedičný hriech, ale náklonnosť ku zlému – hriechu a oslabená slobodná vôľa nám ostávajú. A cez celý život, ktorý chápeme ako osvedčenie sa pred Bohom, musíme pracovať na sebe, aby sme získali večný život.
Pred koncom verejného účinkovania vodcovia národa striehli na Ježiša. Vedeli to mnohí ľudia. Pred sviatkom Stánkov, Ježiš sám bez apoštolov šiel do Jeruzalema. Ľudia, ktorí ho spoznali, vraveli si: „Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je" (Jn 7,27).
Ježiš dokazuje ti roky svoju božskú moc divmi, znameniami a slovami. Zástup si kladie mnohé otázky. Nechápu a nerozumejú. Viacerí zo zástupu oslavujú Ježiša. Ježiš nestojí o ľudskú slávu. Jeho vôľou je, aby splnil vôľu Otca, vykúpil a spasil svet. V zástupe, ktorý sleduje Ježiša, jeho skutky a slová, sú mnohí, ktorí nesympatizujú s Ježišom. Mnohí farizeji a zákonníci vidia v Ježišovi nepriateľa. Boja sa o moc nad ľuďmi. Čím ďalej tým viac ľudí ide za Ježišom. Nechcú prijať Ježiša ako očakávaného Mesiáša. Ani rodáci v Nazarete sa netešia z Ježiša. Ježišova moc nie je od ľudí, nedala mu ju príroda, je Boh. Z toho pramení všetko, čo činí. Každé slovo a každý skutok Ježiš robí na oslavu Otca a na spásu všetkých ľudí do konca čias. Ježiš ani na chvíľu neprestáva byť Bohom, aj keď prijal podobu človeka. Jeho božstvo je jeho vlastné ja.
Aj my sme stvorení na Boží obraz, čítame to na začiatku Prvej knihy Genezis. Boh nám dal do nášho tela nesmrteľnú dušu, rozum a slobodnú vôľu. Ako využijeme tieto dary, to rozhodne o našej večnej spáse, či zatratení. Naša svätosť pochádza od Boha. Ako budeme plniť vôľu Božiu, taká bude odmena alebo trest. Ježiš zomrel za každého z nás. U Boha niet protekcie. Každý máme u Boha rovnaký základ. Čo a ako na základ položíme, je v našich rukách.
Spomeňme si na dvoch mužov. Jedného Ježiš nazýva múdrym a druhého nerozumným. Od každého z nás Ježiš-Sudca bude žiadať vyúčtovanie. Budovať svoj večný život musí každý sám. Nemúdry staval bez základu. Staval rýchlo, keď však prišla skúška, dom sa zrútil. Dôverovať v Boha, plniť vôľu Božiu znamená stavať na skale. Život v svätosti je skrytý, nenápadný a cudzí tomuto svetu. Tak si to praje Ježiš, tak nám to sám ukázal svojím životom. Na svätosti musíme pracovať aj podľa talentov, ktoré sme obdržali. Boh dal každému toľko, koľko uznal za vhodné a potrebné dať. Od každého však bude žiadať len toľko, koľko môžeme a máme vrátiť aj s úrokmi. Nikto z nás nemá právo zakopať, odložiť svoj talent. Boha nemožno podceniť, či uraziť. V tom prípade by bol pre nás zaslúžený trest.
Boh je najštedrejší darca. Praje si, aby sme nezabúdali ešte prosiť: „Proste si a dostanete, hľadajte a otvoria vám."
Svätosť je dar od Boha. Na svätosť má bezpochyby vplyv aj prostredie. Nepochybujeme, že rodičia, rodina, kňaz, farnosť, priateľ zohrávajú vážnu úlohu v získaní a nadobudnutí svätosti. Máme príklady vo svätých.
Svätá Brigita vychovala svätú dcéru Katarínu. Svätý Gregor Naziánsky má svätú babku, brata i sestru. Vedľa svätého brata Benedikta stala sa svätou i sestra Scholastika. Vedľa svätého Františka z Assisy svätá Klára, po boku svätého Vincenta de Paul svätá Lujza de Marillac.
Svätý Prokop bol Čech a aký veľký vplyv mal na českých vládcov Oldřicha a Břetislava. Svojím pustovníckym životom - ako benediktín v Sázave - posväcoval a učil nasledovať Ježiša.
Podobne svätý Ludger. Prijme svätenia na kňaza na prosbu biskupa Alberika, aby viac mohol spraviť pri obrátení Sasov Aj keď mal ťažkosti a načas odišiel do Ríma a na Monte Cassino, na prosbu Karola Veľkého znova sa vracia ku Sasom v r. 787. Päť rokov pred smrťou prijíma biskupské svätenie, čo tiež pomohlo mnohým na ceste ku svätosti, keď ako biskup šíri kresťanstvo i kultúru.
Boh, ktorý nás pozval na tento svet, pozýva nás ku svätosti. Dáva nám všetko potrebné. Dal nám Syna. Náš život sa má stať odpoveďou.
Dnes si túto vec nielen uvedomujeme, ale sme rozhodnutí svoje poslanie aj splniť.
Aká je to radosť, keď svätí v nebi vidia, že ich príklad, ktorý nám dali životom, nasledujeme. Tešia sa, že v rámci svojich možností ich napodobňujeme. Oni už vedia, že keď vytrváme do konca, aká odmena nás čaká. Amen.