Meditácia na 28.03.2013
Meditácie Ľubomíra Strančeka
Štvrtok Veľkého týždňa - Zelený štvrtok Pánovej večere; sv. Dorotej | Jn 12,1-11
Pôstna doba je čas na upevnenie pokoja vo svojom srdci. Príležitosť ku sviatosti zmierenia, náprave, prehodnoteniu názorov,
postojov, mienok, ktoré ničia vo vnútri pokoj, radosť. - Ľubomír Stanček -
Špekulovanie nemá u kresťana cenu
Videl som obrázok a na ňom modliaceho sa mnícha, ktorý pohrúžený do modlitby je zozadu pokúšaný diablom. Okolo neho lieta veľa všakovakých vtákov, duje vietor, stromy sú od vetra poohýbané. Je zároveň páľava a na obraze slnečnice majú svoje kvety pootočené k slnku. Mních je už starý. Vlasy má prešedivené. Z jeho tváre pritom všetkom je cítiť pokoj.
Obraz je pre toho, kto sa naň pozornejšie zadíva, školou dôvery v pomoc Božiu.
Každý z nás, nielen mladý človek, je pod tlakom pokušení a ťažkostí. Aj starec. Pokušenia bývajú rôzne. Niekto cíti tlak pokušenia vo svojom vnútri a iný zo svojho okolia. Jeden má problém s pýchou, iný s lakomstvom a podobne. To sú tie všakovaké vtáky. Niekto prežíva pokušenie rýchlo a trhá ním ako prudký vietor. Iného zas rozpaľuje pokušenie a priam mu nedá dýchať. Kto si však dokáže udržať svoj vzťah s Bohom cez modlitbu, svoj osobný rozhovor s Bohom, ten si zachová pokoj, ten sa nemusí pokušení báť. Nepremôžu ho.
Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišovi nohy a poutierala vlasmi. Tu Judáš povedal: „Prečo túto masť nepredali za tristo denárov a nedali ich chudobným?"(Jn 12,5).
Ján hovorí, že táto udalosť sa stala šesť dní pred Veľkou nocou v Betánii, v dome Lazára. Vieme, že Ježiš mal rád rodinu Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Prijal pohostenie Marty, hoci ju raz napomenul a pochválil správanie jej sestry Márie. Mária mu dnes preukazuje službu a podľa slov Pána Ježiša je to príprava na deň jeho pohrebu.
Judáš je vo svojom vnútri rozdelený. Vidí a počuje svojho Majstra, a predsa vo svojom vnútri je opantaný hriechom. Apoštol Ján o ňom hovorí, že bol zlodejom.
Cítime, že Judášov postoj sa nám už kdesi vo vnútri stal znamením hriechu. A predsa, každý náš hriech je otvoreným bojom proti Ježišovi. Hriech je opovrhnutie láskou. Hriech je urážka Pána Boha. Hriech je najväčšie zlo na svete. Hriech je cesta do večnej záhuby, zatratenia... Hriech však ešte nepáchame, keď na nás útočí pokušenie. Máme ešte rozum a sme stále slobodní ľudia. Pokiaľ vedome a dobrovoľne neprivolíme, dovtedy sme priateľmi Pána Ježiša. Ba v pokušení si získavame zásluhy. V bojoch so zlom sa osvedčujeme. V ťažkostiach a útokoch sa ukazuje naša vernosť. A práve toto si chceme pripomenúť v tomto týždni, keď sa rozhoduje o našej spáse. Vieme, že diabol si trúfal aj na samého Pána Ježiša. Nielen na hore Pokušenia, nie iba v Getsemani, ale aj na kríži, keď zomieral. Ježiš nám však ukázal vzor vernosti. áno, bol Boh, nemohol spáchať hriech, to by odporovalo jeho svätosti, ale ako človek nám ukázal, že v spojení s ním, keď hio budeme v ťažkostiach prosiť, vytrváme a premôžeme každé pokušenie, zvíťazíme s ním v každom boji o spásu svojej duše.
Ani svätí neboli uchránení od pokušení. Môžeme to vidieť na príklade svätého Doroteja a jeho najbližších, tak z rodiny, ako aj spolupracovníkov a priateľov.
Vieme, že cisár Dioklecián nebol sám za prenasledovanie kresťanov. Štvali ho iní, najmä spoluvladár Galérius a jeho matka. Tak Dioklecián podľahol pokušeniu a vydal známe štyri dekréty o prenasledovaní kresťanov. Nariadil postaviť kresťanov mimo zákon a zbaviť ich všetkých občianskych práv. Vydal zatykač na biskupov, kňazov a diakonov. Nútil kresťanov odpadnúť od viery a obetovať bohom. A hrozil smrťou všetkým, ktorí by sa vzopreli cisárovým nariadeniam.
A koho sa to týkalo? Dorotej bol s Goronom a Petrom komorníkmi cisára a boli všetci kresťania. Vedúci účtovník Lucián bol tiež kresťan. Manželka Priska a dcéra Valéria boli kresťanky. Správca paláca Kastul bol kresťan, ako aj jeho žena Irena. Slúžili cisárovi, mohli cisára odstrániť, a oni – kresťania, cisára milujú.
Dorotej bol obzvlášť horlivým kresťanom. Do konca svojho života ako len mohol a vládal, povzbudzoval bratov a sestry vo viere. Správal sa dôstojne aj v aréne.
Z týchto slov cítime správanie týchto našich bratov a sestier, ktorí už dostali odmenu od Ježiša, že jeho krv nebola zbytočne preliata. Je to pre nás veľké oslovenie a veľká milosť mať takéto vzory v nasledovaní Pána Ježiša. vo Svätom písme sa nikde nehovorí o tom, že tí, ktorí uveria v Boha, budú uchránení od pokušení. Preto si to dnes tým viac uvedomujeme, čím viac a hlbšie prežívame utrpenie a smrť Pána Ježiša. A tým viac sa tešíme, že nás čaká krásna odmena vo večnosti, ktorú nám prisľúbil Pán Ježiš. Práve preto tento týždeň je pre nás mementom. Chceme ho využiť na získanie čo najväčšieho počtu milostí a posily, práve do ďalšieho boja s hriechom.
Aký je to príjemný pocit - mať čisté srdce! Začínať ráno s pocitom vďaky za noc, ktorú sme využili na odpočinok a tešiť sa, že nový deň je veľkým darom od Pána Boha. aký je to príjemný pocit prežiť s Ježišom deň a nepoznať pád! aký je to krásny pocit - večer sa uložiť na lôžko a ďakovať Bohu za milosti dňa.
Mních toto iste poznal. A preto na obraze i napriek pokušeniam, vyzerá šťastný. Amen.