Meditácia na 01.04.2013
Meditácie Ľubomíra Strančeka
sv. Hugo, biskup | Jn 18,1-19,42
V kríži viďme svoju spásu
Prednedávnom bolo snahou kríž Krista odstrániť. Bol jednoducho výčitkou pre mnohých, aj takých, ktorí boli vychovaní matkou, ktorá pod krížom často so zopätými rukami kľačala a modlila sa. Život syna, ktorý pre kariéru bol ochotný podujať sa aj na tak špinavú vec – odstrániť kríž, ktorý už roky na tom mieste bol veriacim neodmysliteľnou súčasťou.
Dokonca kríž ako orientačný bod poznali aj vojenské mapy. Taký syn za pomoci podobne zmýšľajúcich dvoch priateľov, rovnako vychovaných kresťanskými matkami, odstránili kríž. Neprešiel rok a dvaja priatelia tragicky zomreli a on vážne ochorel. Priznal sa kňazovi, čo za judášsky groš pred rokom urobil. Boh mu odpustil. Mnohí si vtedy uvedomili, že kríž nie je mŕtvy predmet.
Áno, kríž nemožno odstrániť. Kríž za čias Krista bol symbolom potupy. Smrťou Pána Ježiša stal sa až do konca čias symbolom spásy.
Príkaz: Spomni si, aby si deň sviatočný svätil, nám každú nedeľu pri svätej omši pripomína našu povinnosť, a síce starosť o spásu našej duše.
Dnes, na Veľký piatok, sme počuli v evanjeliu – „pašiach" slová Pána Ježiša: „Je dokonané" (Jn 19,30).
Kristova smrť na kríži je skutočné víťazstvo, a nie porážka. Smrť odsúdeného na smrť trvala dlho. Často viac ako desať hodín, ba i dva dni na kríži. Bola to horúčka a neprirodzená poloha tela, stuhnutie údov. Cicero píše, že táto smrť bola najkrutejším trestom. Popravený bol mimo mesta – symbol vylúčenia z ľudskej spoločnosti.
Ježiš pred ukrižovaním ale najviac trpel tým, že ho zradil vlastný, nespal celú noc, výsluchy, bičovanie, tŕním korunovanie, samotná krížová cesta a výsmech spôsobili, že Ježiš veľmi rýchlo na kríži zomrel. Veľrade to len vyhovovalo. Oni totiž chceli, aby bol ukrižovaný pred poludním a ešte pred západom slnka aby bol odstránený a pochovaný. Názov „Lebečné miesto" bol podľa miesta, ktoré sa podobalo zaokrúhlenej holej časti vrchu hlavy. Na tomto vrchu sa odohrala udalosť ktorá nemá v dejinách ľudstva obdobu. Božia láska dokázala viac, ako by si vedeli predstaviť nielen ľudia, ale i anjeli.
Smrťou Pána Ježiša sa tu ruší kliatba, ktorá svojimi ťažkými následkami ťažila ľudstvo. Tu sa zrútili brány pekla. Tu bol zničený satan. Tu začína nový život, nová éra, nové dejiny. Tu pod krížom, pod zástavou, pod znamením staré zomiera a začína nové. Opustený od všetkých, opustený od Otca Ježiš zmieruje ľudstvo s Otcom. Aby Ježiš dokázal svoju lásku, pretrpel všetko a vo svojom ťažkom utrpení podstúpil i smrť. Splnila sa predpoveď z raja. Splnili sa predpovede prorokov.
Doznel Kristov hlas, aby všetci ľudia, všetkých čias, národov, jazykov, farby pleti ... mohli získať odpustenie. Na dreve potupy zomrel Ježiš, aby sa stal znamením spásy všetkým, ktorí pozrú na kríž s dôverou a láskou.
Mnohí, ktorí nechodia na svätú omšu, sa vyhovárajú, že sa s Bohom môžu spojiť všade. Na túre, výlete v horách, pri vode. Hovoria, že aj tam sa modlia. áno, pohľad na dielo Božie; hory, údolia, jazerá, moria, oblohu a podobne, to všetko môže človeka osloviť smerom k Bohu. Ježiš však chce niečo viac. Chce, aby sme z obete jeho kríža, ktorá sa obnovuje na našich oltároch, čerpali ponúkané milosti. Svätá omša je nenahraditeľná pohľadom na krásu v prírode. Svätú omšu nemôžeme nahradiť pohľadom na diela Božie. Svätú omšu môžeme len a len prežiť. To znamená, že aj v kostole nestačí len fyzicky, telesne byť prítomní, ale zapojiť sa celým rozumom, slobodnou vôľou, povedzme srdcom a citom.
Pri svätej omši sa znova zapaľuje oheň našej lásky k Bohu. Čerpáme posilu vytrvať s Bohom vo všetkých okolnostiach života. Svätá omša je nenahraditeľná vec pre našu spásu. A predsa toľkí sa falošne, nesprávne od účasti na svätej omši dišpenzujú a oslobodzujú: Idem na výlet, nemôžem byť na svätej omši. Mám športové podujatie, nemôžem ísť na svätú omšu. Mám stretnutie, kedysi schôdzu, nemôžem byť na svätej omši. Chcem si oddýchnuť, nejdem na svätú omšu. Toto všetko je urážkou Boha. Toto musí byť spravodlivým Bohom patrične potrestané. Boh netrestá hneď, ale môže to byť aj veľmi rýchlo.
Dnes, keď pred našimi očami sledujeme kríž, ktorý nám bol predstavený aj v speve Jánových pašií, uvedomujeme si, že je správne, keď vo svätej omši vidíme víťazstvo kríža Pána Ježiša. Prijímame svätú omšu ako pozvanie na oslavu Boha Otca skrze Ježiša Krista. Dnes v jediný deň roka, sa neslávi svätá omša. Obrady odhaľovania kríža nás však poúčajú o tom, aby sme svätú omšu prijali ako najväčší dar Ježiša Krista.
Viacerí väzni komunistických koncentrákov z 50-tych rokov rozprávajú o zvláštnych svätých omšiach, ktoré boli pre nich balzamom na ich duše.
Kňaz slúžil omšu a ostatní predstierali, že hrajú ticho šach, aby dozorca nič nezbadal. Inokedy sa prechádzali po väzenskom dvore a kňaz, keď mal čiapku naľavo, všetci vedeli, že je bohoslužba slova. Keď nechtiac padla čiapka väzňovi – kňazovi na zem, všetci vedeli, že práve chlieb a víno v jeho vrecku sa stalo Telom a Krvou Pána Ježiša. A keď sa zdalo, že už všetko spí a odpočívali aj dozorcovia, mnohí väzni v tichu prijímali eucharistického Ježiša. Jeden väzeň vraví: - Nebol by som vydržal, keby som nebol takto posilňovaný. – Kňaz hovorí: - Svätá omša mi dávala zmysel trpieť. Vedel som, že moje utrpenie nie je zbytočné. –
A koľkí ďalší vravia, že vďaka svätej omši sa nezbláznili, nezobrali si život, nedali sa kúpiť, zastrašiť a podobne.
Obeta Krista na Golgote sa stala vzpruhou aj pre sv. Huga. Hoci sa stal biskupom pomerne mladý, mal len 26 rokov, prejavil sa ako skutočný pastier a vodca zvereného stáda. Bojuje proti Simonii pri obsadzovaní cirkevných úradov. Je známy aj tým, že svätému Brunovi, zakladateľovi prísnej rozjímavej rehole, daruje horu Chartreux pri Grenoble. Tam sa zrodí prvý kartuziánsky kláštor. Hugo riadil svoju diecézu 52 rokov. Trikrát žiadal pápežov o pozbavenie úradu. Cítil sa nehodným takej zodpovednej funkcie. Posilou mu bola vždy svätá omša.
Dnes nám nikto nebráni zúčastniť sa na svätej omši, nekrvavej Golgote, obete kríža. A práve preto, nechceme dovoliť, aby nám svätá omša zovšednela. Chceme, aby svätá omša bola pre nás zdrojom živej vody potrebnej pre každý čas.
Mnohí sa chytili za hlavu, rozbolelo ich srdce, krútili hlavou, keď sa dozvedeli, že tí a tí sa dopustili tak ohavnej veci, keď odstránili kríž. Keď sa to dozvedela sestra a brat spomínaného muža, veľa sa za svojho brata modlili. A dnes vedia, že Boh vypočul ich modlitbu. Brat žije. Dnes však celému svetu volá: "Milujte kríž, symbol spásy. Nedopusťte sa tak hroznej urážky kríža ako ja! Neopovrhujte účasťou na svätej omši." Amen.