Meditácia na 02.04.2013
Meditácie Ľubomíra Strančeka
sv. František z Paoly | Mk 16,6-18
Prázdny hrob
bolo to na Bielu sobotu v roku 1508. Dnes jeden z najznámejších maliarov sveta – Michelangelo kráčal ulicami Ríma. Pápež ho poveril dôležitou prácou. Má vymaľovať kaplnku pápeža. Dnešnú Sixtínsku kaplnku, v ktorej sa konajú voľby pápežov. Michelangelo je však bez inšpirácie. Nevie, čo by to malo byť, čím začať, čo namaľovať...
Zamyslený vošiel do kostola. P0ráve sa konala liturgia Bielej soboty. Počúva proroctvá, sleduje obrady a v srdci i mysli umelca sa rodí úžasné dielo.
Fresky Sixtínskej kaplnky, najmä Posledný súd, po storočiach, aj dnes, obdivujú milióny ľudí.
Prázdny hrob. To je niečo celkom iné ako vykradnutý byt, vykradnuté auto, vylúpený trezor. Prázdny hrob vyvoláva radosť. Prázdny hrob sa stáva nádejou pre všetkých, ktorí uverili Kristovým slovám.
Aj nám sú adresované slová: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili" (Mk 16,6).
Sú to slová anjela ako mladíka, oblečeného do bieleho rúcha. Strach žien je celkom pochopiteľný po tom všetkom, čo sa v posledných hodinách udialo. A tu vidia prázdny hrob, poskladané plachty, do ktorých včera zavinuli mŕtve telo Ježiša.
Je zaujímavé konštatovať, ako krátko a stručne, avšak pevne a určito nasledujú v základnom texte jednotlivé anjelove výpovede ženám. Sú to tak jasné slová, že nemôže dôjsť k omylu, zámene či ďalším pochybnostiam. V krátkych, pádnych vetách, vždy s najdôležitejším slovom na začiatku, nasleduje celé to neuveriteľné posolstvo tohto rána, ktoré prináša anjel.
Aj my sme uprostred slávnostnej liturgie Bielej soboty. Pripomenuli sme si „liturgiou svetla" začiatok nového dňa, éry ľudstva. Čítania zo Starého zákona nám pripomenuli prípravu vyvoleného národa na príchod Mesiáša. Radostné „Glória" a „Aleluja" urobili koniec smútku. Kristus vstal z mŕtvych. Svojou mocou premohol smrť a skutkom potvrdil, čo slovom učil, že vstane z mŕtvych, a tak aj my sme bližšie k myšlienke, že aj my raz vstaneme z mŕtvych. toto nám vždy má pripomínať svätá omša, najmä v nedeľu a pri rozlúčke s našimi zomrelými. aj náš hrob bude raz prázdny...
Práve dnes si uvedomujeme význam toho, že sme uverili Kristovi. Nikto, len Kristus nám môže dať tak významnú záruku radostného života a večnosti. Práve preto obnovme si svoje krstné sľuby s presvedčením a nahlas povedzme: - Zriekam, chcem a sľubujem. Vedome a dobrovoľne chcem znova začať život so zmŕtvychvstalým Ježišom. –
Veľavravnú myšlienku môžem čítať na jednom náhrobnom kameni: Nie som tu. Som u Otca, pretože som po celý život veril vo zmŕtvychvstanie Krista.
Naše plnenie Božej vôle sa nám stáva tou najväčšou zárukou večného života. Preto je správne, keď sa dnes – pri spomienke na zmŕtvychvstanie Pána Ježiša – tešíme.
Je známe, že svätý František z Paoly sa po roku prežitom vo františkánskom kláštore odoberie do ticha a neďaleko svojho rodiska založí rehoľu pustovníkov, ktorých voláme paulíni. Je zaujímavé, že zomrel na Veľký piatok, 2. apríla 1507.
Vzorom nám je tým, že v tichu slúžil. Pre nás nech je ticho miestom inšpirácií k Bohu.
Michelangelo poznal, čo je to byť bez inšpirácie a pozrime, čo dokázal inšpirovaný liturgiou Bielej soboty!
Dajme sa všetci inšpirovať touto liturgiou a dokážeme viac ako tento umelec. Čo to bude? Čo to má byť? Večný život s osláveným Ježišom! Amen.