Meditácia na 05.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Vincent z Ferrari, kňaz | Jn 20,11-18
Učme sa viere
Iste sa všetci tešíme na novú jar. Vyjdeme si na známe miesta, aby sme si znova tak ako pred rokom, ako mnohokrát už v minulosti pozreli rozkvitnutú lúku, strom, záhradku. Známe veci, a predsa sa na ne tešíme. Prečo? Pretože skrývajú v sebe čaro a silu nového života. To, čo netrpezlivo očakávame, je nový život.
A to platí aj o duchovnom živote. V tejto veľkonočnej oktáve sa nám dostáva staronovej posily aj cez Máriu Magdalénu z dnešného evanjelia.
Mária sa stretáva s Ježišom.
Ako k stretnutiu došlo? Čo to znamená pre nás? Aký význam má pre našu vieru? Zamyslíme sa nad textom evanjelia.
Na evanjelium sa môžeme pozrieť z dvoch strán. Je dobré, keď si uvedomíme skutočnosť, že apoštoli neočakávali zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Prezrádza nám to správanie žien. Keby očakávali zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, tak by sa v nedeľu ráno na svitaní neponáhľali ku hrobu preukázať Ježišovi svoju úctu, aby mu mŕtve telo natreli voňavými masťami ako to bolo zvykom. Taktiež stretnutie s anjelmi si vieme vysvetliť len tak, že Mária nevie o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Rovnako prvé stretnutie s Ježišom, ktorého pokladá za záhradníka, o tom jasne hovorí: "Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmeme" (Jn 20,15). Keď sa Márii Magdaléne dá spoznať Ježiš, keď ju osloví: „Mária" (Jn 20,16), celkom sa mení jej postoj k udalosti.
Pozrime si udalosť aj z druhej strany. Čo vyvolalo vieru u tejto ženy? Pripomeňme si, že apoštoli zbabelo opustili Ježiša, skryli sa pred veľradou, vodcami národa, Pilátom. Toto nie je viera v zmŕtvychvstanie Ježiša. Nová éra viery začína zmŕtvychvstaním.
Mária Magdaléna, poučená Ježišom, v krátkom rozhovore spoznáva to, čo Ježiš predpovedal, učil a na čo pripravoval nielen apoštolov, ale aj iných svojich poslucháčov. Ježiš posiela Máriu, aby prvá oznámila apoštolom o najväčšej udalosti z dejín, o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. „Videla som Pána" (Jn 20,18). Tieto slová sú motívom aj pre nás, a to známe veci vidieť v novom svetle, vidieť ich ešte viac, radostnejšie a ochotnejšie ich nielen prijať, ale podľa nich aj žiť.
Toto si uvedomoval aj svätý Vincent z Ferrari. Bol jedným z najväčších putujúcich kazateľov v dejinách Cirkvi. Precestoval Španielsko, Taliansko i Francúzsko. Sila jeho slov prenikala do sŕdc. Keď na jednom dvore kázal len pre sloh, výrečnosť, poučil sa z toho a už nikdy viac. Jeho slová boli sprítomnením slov Pána Ježiša. A Ježišovým slovám chceme sa otvoriť my všetci.
Udalosť, ktorú prežila Mária, je v mnohom podobná našej, keď sa ocitáme v situáciách, keď na veci pozeráme len telesnými očami, svet berieme len prirodzene. Ale dnes si viac uvedomujeme duchovnú záležitosť i to, že na svoj život sa máme pozerať aj duchovným pohľadom. Škoda, že často sme sa dopúšťali toho, že viac sme verili telesným očiam ako očiam svojej duše. Dnes, keď sme čistí od hriechu, vidíme prázdny hrob v inom svetle. Zmŕtvychvstanie Krista nie je pre nás tragédiou, ale víťazstvom. Zmŕtvychvstalý Kristus je pre nás nádejou.
Pred pár rokmi jedna farnosť zažila šok. Ich pán farár podľahol slabosti – alkoholu. Niektorým ľuďom to prišlo vhod. Zrazu boli „na koni". Mali reči proti Bohu, viere, Cirkvi a pravda, proti kňazom. Rozumní veriaci vraveli; veď aj kňaz je len človek. Kňaz z farnosti musel odísť. Viera mnohých vo farnosti bola otrasená. Vtedy otec biskup po dobrom zvážení poslal do farnosti kňaza stredných rokov, ktorý bol hlbokej viery. Ten veriacim nič nevysvetľoval a svoj kňazský život žil tak, akoby sa nič nebolo stalo. A do roka sa farnosť zmobilizovala. Aj tí najväčší krikľúni museli mlčať.
Také prípady sa stávajú aj v rodinách. Niekto zradí, ale iný to v tichu napraví. Ježiš napráva náš život „pošramotený" hriechom. Ježišovo zmŕtvychvstanie je pre nás nová doba. Veríme, že keď sa správne dívame na zmŕtvychvstalého Krista, prichádza nám do žíl duše i tela nová jar.
A tak jar prírody a jar viery nech sú naším obohatením. Amen.