Meditácia na 07.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Nedeľa Božieho milosrdenstva; sv. Ján Krstiteľ de la Salle, kňaz | Lk 24,35-48
celé duchovné cvičenie si môžete vypočuť tu: SVÁTOSŤ REHOĽNEJ SESTRY
Zmŕtvychvstalý Ježiš je nám školou aj proti sektám
Žijeme v nepokoji. Aj keď Cirkev má svoju slobodu, veľmi často sa stretávame s rôznymi prekážkami a ťažkosťami. Kto logicky premýšľa o súčasnej Cirkvi, spoznáva, že je skutočne dielom Božím.
Ježiš sa dá vždy spoznať. Tak ako učeníkom v evanjeliu: „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám" (Lk 24,39).
Ku stretnutiu Pána Ježiša s apoštolmi prichádza vo chvíli, keď dvaja emauzskí učeníci dorozprávali svoj zážitok s Ježišom. Spoznali ho a získali presvedčenie o jeho zmŕtvychvstaní. Ježiš pri následnom stretnutí dáva nielen učeníkom, ale aj nám, ešte viac svetla okolo svojho zmŕtvychvstania. Nevstal z mŕtvych len duch Pána Ježiša, ale Ježiš má aj svoje telo. Sám o tom presviedča svojich učeníkov. Je isté, že Ježiš sa zámerne zjavuje učeníkom a ukazuje im rany po klincoch. Apoštoli sa presvedčili, že ide o skutočné rany. Ježiš má svoje telo, ale spôsob, akým sa objavil medzi nimi, je dôkazom, že jeho telo už nepodlieha zákonom prírody. Je to už oslávené telo – dôležitý dôkaz zmŕtvychvstania.
Prečo si toho viac všímame? Už od prvých čias kresťanstva sa Cirkev stretáva s útokmi, že Kristus nevstal z mŕtvych aj s telom. Tvrdia, že z mŕtvych vstala len jeho duša.
Nepochybujeme, že predpovede v Starom zákone o Ježišovi sa splnili. Splnili sa slová samého Ježiša nielen o svojej smrti, ale aj o zmŕtvychvstaní. Dnes sa pozeráme na zmŕtvychvstanie nie ako na udalosť, ktorá sa stala kdesi ďaleko a dávno, ktorá by sa nás akoby ani netýkala, ale uvedomujeme si slová: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili" (Jn 20,29).
Dnes sa môžeme znova a znova presvedčiť o pravde slov Pána Ježiša. Nie sú to len teologické disciplíny, ale dnes o Ježišovi vieme viac i z histórie a rovnako z archeológie. Dnes necítime smútok, že sme neboli vtedy v blízkosti Ježiša, pretože viera nám umožňuje znova prežiť spoločenstvo s Ježišom. Áno, len pod spôsobmi chleba a vína. My však veríme, že dnes je tu rovnako prítomný tak, ako vtedy v Palestíne. Slová Pána Ježiša nás uschopňujú kráčať k večnému životu. Sme presvedčení, že nejestvuje iná cesta k večnosti, ako je cesta za Kristom. Túto cestu nám osvetľuje Kristovo zmŕtvychvstanie. Bez tohto svetla by naša zem bola zahalená do smútku a preniknutá beznádejou.
Dnes však pociťujeme veľké uistenie. Vážnu úlohu v Cirkvi ziohral aj sv. Ján de la Salle. Kto to bol? Kňaz. Skutočný kňaz, ktorý sa pričinil, že sa často tým, ktorí na to nemali prostriedky, dostalo vzdelania, a to tak v oblasti prírodných či humánnych vied, ako aj vzdelania vo viere. V pravom zmysle slová sa na neho vzťahujú slová Pána Ježiša: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma" (Lk 9,48). Bolo to vtedy, keď sa apoštoli hádali, kto je väčší.
Aj Ján de la Salle sa venoval deťom. Celý sa odovzdal do prozreteľnosti Božej. Najprv v Remeši založil školu pre tých, čo inde nemohli nadobudnúť vzdelanie. Čoskoro mal okolo seba rovnako zmýšľajúcich pomocníkov – kňazov, ktorí si uvedomili akútnu potrebu škôl pre vzrast vzdelania i mravov. Učil a vychovával spolu s kňazmi, ktorí sa mu rozhodli pomáhať. Tak vznikli Školskí bratia. Ján zakladá školy nielen pre deti, ale aj pre tých, ktorí mu budú pomáhať ako učitelia.
Prečo si to dnes spomíname? Je bolestné počúvať, čo sa deje s naším školstvom. Budú sa ničiť diela, ktoré nám závidel svet. Vraj nemáme na školy! Kde to priviedli tí, čo viedli národ? Ak sa rúca vzdelanie, ničí sa aj národ.
A práve preto je namieste dnes sa obrátiť na sv. Jána de la Salle o pomoc. Nevzdelanosť prináša aj morálnu skazu. Aby sme boli od nej uchránení, je potrebné venovať pozornosť aj náboženskej výchove. Kto nepozná svoju vieru, nemôže si ju vážiť, nedokáže si ju ceniť, nebude si ju brániť. Kto ju nepozná, nemôže milovať. A to sa stáva pareniskom pre sekty a náboženskú ľahostajnosť. Nevzdelanosť a ľahostajnosť je dobrou pôdou aj pre odpad od Boha.
Áno, veríme, že Ježiš vsal z mŕtvych. Práve preto v tejto viere sa upevňujme, aby sme viac Boha poznávali, milovali a Bohu slúžili. Nedovoľme, aby sme boli farnosťou nevzdelancov vo viere. Nedovoľme, aby sme my boli príčinou toho, aby niekto naším pričinením prišiel o vieru. Nesmieme mlčať! Kto mlčí, robí krok späť. Späť nesmieme, ale musíme ísť vpred.
Cirkev je dielo Božie. Brány pekelné ju nepremôžu. Je správne, že si uvedomujeme, že aj my nesieme zodpovednosť. Tak aj táto naša účasť je ten správny krok, to je prosba o novú posilu vo viere. Amen.