Meditácia na 08.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Zvestovanie Pána; sv. Turibius de Mongrovejo, biskup; sv. Albert | Jn 5,1-3.5-16
.png){kind=small}
Kto sa naučí konať u seba pokánie vedomé a dobrovoľne za svoje hriechy, ale kňaz aj za hriechy iných... vie sa stať milým Bohu. - Ľubomír Stanček -
Máriino a naše fiat
Viacerí ste navštívili Loreto v strednom Taliansku. Tam, uprostred katedrály, ktorá je postavená na kopci a vidieť ju zďaleka, je malý domček. Z vonkajšej strany je ozdobený reliéfmi, ktoré znázorňujú udalosti zo života Panny Márie. Vo vnútri nevidieť žiadnu umeleckú výzdobu. Zadymené a ošarpané steny, vpredu oltár, na ktorom je nenápadná socha Panny Márie. Podľa tradície v takomto dome sa udiala udalosť, na ktorú si dnes spomíname.
Lukáš, ktorý sa z evanjelistov najviac zblížil s Pannou Máriou, napísal: „V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária" (Lk 1,26-28).
Posolstvo poznáme. Boh Otec sa rozhodol splniť to, čo v raji prisľúbil prarodičom. Týmto posolstvom sa svet dozvedá o Márii, o Božom Synovi a Duchu Svätom, teda o jedinom Bohu v troch božských osobách. Posolstvom sa plnia predpovede prorokov (por. Dan 8,15;9,20).
Posolstvo hovorí o plnosti času, keď Syn Boží sa rozhodne splniť Otcovu vôľu a zničiť hriech, ktorý Bohu Otcovi bráni odmeniť človeka.
Posolstvo je nádejou, že ľudský rod spozná Boha svojimi očami a zároveň odhalí nám ľuďom všetko podstatné pre našu spásu.
Bezpochyby v tomto posolstve zohráva významnú úlohu Panna Mária. Jej súhlas, ktorému predchádza tiché uvažovanie, urobil Máriu na všetky časy vzorom a sprostredkovateľkou, požehnanú od jej Syna. Jej súhlas je pre nás mementom nasledovať ju.
Anjel Márii vtedy povedal: „Bohu nič nie je nemožné" (Lk 1,37). Tieto slová Márii vysvetlili podstatnú vec, že bez prispenia muža stane sa matkou a materstvo ju nepozbaví panenstva. Nám tieto slová anjela Gabriela môžu povedať, že nič nám nebude stáť v ceste za Ježišom, keď povieme svoje „áno" a budeme ho plniť, ako to dokázala Panna Mária.
Zvestovanie, ktoré si rok čo rok pripomíname, má v našej spáse také dôležité miesto ako sviatok Narodenia Pána, Zmŕtvychvstanie Pána, či Zjavenie Pána, aj keď dnešný sviatok Cirkev neurčila ako prikázaný sviatok.
Účasť na dnešnej eucharistickej obete je naše ďalšie „áno". Tu znovu chceme vyjadriť túžbu ísť za Kristom a s Kristom cez celý život. Sú veci, ktoré nám nemôžu zovšednieť a na ktoré nemôžeme zabudnúť, či podceniť ich. A medzi ne patrí súhlas ku spáse.
Život Panny Márie v nazaretskom domčeku bol tichý a nenápadný. Mária sa ničím nelíšila od iných žien. Jozef, rovnako ako Mária, bol tichý a verný Žid, ktorý taktiež očakával príchod Mesiáša. Dnešná slávnosť je dar povzbudenia vo viere. Boh neposiela ku každému z nás archanjela, ale Ježiš hovorí ku každému z nás cez Cirkev. tá v Učiteľskom úrade cez pápeža a biskupov predkladá učenie Cirkvi. Mária poznala prorokov. Cirkev nás učí viere. Nestačí len veriť, čo učí Cirkev, ale vieru žiť: „Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi" (Mk 8,38). Mária zachovávala Zákon. Žila čisto, o čom nepochybujeme.
Dnes vo svete sa veľa hovorí o nemožnosti čistého života. Verejne sa útočí proti manželskej vernosti. Neverí sa kňazskej zdržanlivosti. Podceňuje sa zdržanlivosť pred sviatosťou manželstva. Dnešný sviatok by mal každého z nás osloviť. Mária je príkladom a zvestuje nám, že zdržanlivosť a čistota je nielen možná, ale aj potrebná. Bohu sa opáči čistota. Vieme, že pre Máriine „áno", boh Otec ju už v lone matky Anny uchránil pre zásluhy Ježiša Krista dedičného hriechu. Boh dáva Márii do cesty muža, ktorý si rovnako váži čistotu. Mária a Jozef nikdy nemali spolu dieťa. Ježiš, ich dieťa, je dar neba.
Dnešný svet pri všetkej mravnej špine si cení čistotu. Nečudujme sa, že čím ďalej tým viac sa volá po čistote, hygiene života; tak spoločenského, duchovného i hmotného. Trestá sa falšovanie, zavrhujú sa gýče, nemajú cenu kópie. A práve preto duchovný život ešte viac potrebuje zjednotiť sa s Máriou. Keď vidíme vo svojom okolí opak, keď cítime v živote ťažkosti, tým viac si ceníme vzor a príklad čistého života Márie.
Koľko námahy stálo Kristínu, mladú účtovníčku, aby znovu a znovu povedala kolegovi nie. Vedela, že nemá stály charakter. Nebol jej ľahostajný. Nepáčilo sa jej, ako sa vyjadruje o príprave na manželstvo, ako sa díva na čistotu, ako zmýšľa o zmysle života. Bolelo ju, keď si musela vypočuť uštipačné poznámky. Vytrvala. Dnes nebanuje. Kolegyňa z druhej kancelárie mu dala svoje „áno" a po roku sa dozvedela, že manžel nezachováva svoje „áno". Kristína je dnes ešte skúsenejšia. Je však aj spokojnejšia.
A čo my? Platí naše „áno" vyslovené Bohu pri prvom svätom prijímaní, birmovke, sviatosti manželstva, či iných príležitostiach? Ak áno, ďakujme Bohu. Ak sme pochybili, dnes znova napodobníme Máriu. Ešte raz premýšľajme, modlime sa a prosme o svetlo a silu Ducha Svätého. Rovnako si uvedomujeme, že Mária nikoho neopustí, kto sa ku nej utieka a prosí o pomoc.
Mnohí ste mohli vidieť v Lorete, že aj keď bol pracovný deň, ale v domčeku Márii zneli modlitby ľudí rôznych stavov a vekových skupín. Keď sa rozozvučali zvony na veži, známe ako loretánske, celé námestie stíchlo a ponorilo sa do mlčania.
Stíchnime aj my teraz všetci, hoci nepočujeme hlas zvonkov vyludzovať mariánsku pieseň, a poprosme Máriu o vytrvanie pri našej odpovedi „áno". Amen.
V Ježišovej sieti
V nedeľu sme mnohí sledovali priamy prenos z Ríma, počas ktorého Svätý Otec predniesol svoj príhovor pre celý svet. Na jeho konci odzneli v 56 rečiach pozdravy ku všetkým veriacim, ktorými nás chcel pápež posilniť vo viere v najväčší sviatok cirkevného roka.
Či nemali ste z toho príjemný pocit? Keď odznel pozdrav aj v našej reči, iste v mnohých očiach sa zaiskrila slza. Nebola to slza bolesti či smútku, ale radosti, že patríme do veľkej rodiny, ktorou je rímskokatolícka Cirkev.
Na veľké spoločenstvo, ktoré cíti a je presvedčené o jednote, nás upozorňuje aj text evanjelia o sieti: „Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri" (Jn 21,11).
V tomto obraze množstva rýb vidia Svätí Otcovia predobraz plodnej práce apoštolov pod vedením Petra, ktorí sa naozaj stali „rybármi duší".
K tomuto stretnutiu Pána Ježiša došlo na brehu Tiberiadského mora, kde viacerí apoštoli boli doma. Predtým ako si ich Ježiš pozval za učeníkov, tu si zarábali na svoje živobytie. Toto stretnutie je už tretie, pri ktorom sa Pán Ježiš stretáva s apoštolmi po svojom zmŕtvychvstaní. Tu sa povolanie rybára mení na stav rybára. Nie však toho, čo bude pre svoje živobytie spúšťať siete do mora a vyťahovať v nich pokrm pre svoje telo, ale život a ich ďalšia náplň sa stanú sieťou. More na ktorom budú loviť, je celý svet. Lov v tomto svetle je tá najkrajšia činnosť. Získavať rozumných a slobodných ľudí pre Krista. Pomáhať ľuďom Krista poznať, milovať a celý sa mu oddať. Je veľkou poctou dať sa chytiť. Nikto z nás si vieru nemôže dať. Viera je dar, ktorý dáva Boh. Na toto nás dnes upozorňuje evanjelium.
Uvedomujeme si, že teraz je rad na nás. Slobodne a dobrovoľne sme sa už viackrát pred spoločenstvom prejavili, že chceme patriť do Cirkvi. Naposledy to bolo pred týždňom na Bielu sobotu, keď sme si obnovili vieru v Ježiša Krista a zriekli sa hriechu. Dnes evanjelium je pre nás povzbudením, aby sme sa nevyšmykli z tejto siete Cirkvi, čo sa stáva verejne či tajne páchaním hriechu. Je to pre nás aj oslovením, aby sme urobili všetko preto, aby sme dobrá a milostí, ktoré sprostredkuje Cirkev, mohli si osvojiť čím viacerí.
Ježiš sa aj nám dáva znova spoznať. Spoznávame ho cez Sväté písmo, Učiteľský úrad Cirkvi, cez nástupcu sv. Petra, pápeža. Ježiša spoznávame aj cez dejiny. Dnes sa Ježiš chce dostať ešte ďalej. Dnes je sieť ešte z väčšej časti prázdna. Uvádza sa len jedna pätina tých, ktorí veria v Ježiša. Z nich je mnoho tých, ktorí nepraktizujú svoju vieru. Sú pokrstenými pohanmi.
Pomáhajme iným, ktorí sa chcú dostať do siete Cirkvi. Nie však násilne! Rešpektujeme dar slobody a rozumu, ktorý dal Boh každému dospelému človeku. Nechceme však mlčať.
Svätý Albert sa utiahol do kláštora. Myslel si, že v tichu, v mlčaní a adorácii strávi svoj život. Miloval modlitbu. Pápežom Luciom III. bol však vyrušený z modlitby k činnému životu, aby prevzal ako biskup starosť o Vercelliu. Hlas nástupcu sv. Petra bol pre neho ako príkaz Ježiša. Dvadsať rokov bol nezištným pastierom. dával veľa, a Boh chcel ešte viac. Ďalšie prekvapenie do pápeža Inocenta III., keď ho posiela za biskupa do Jeruzalema. V modlitbe na kolenách povedal svoje „áno". Nebola to ľahká misia. Vzdal sa vlasti, zaujal ťažký pôst, pretože Saracéni veľmi utláčali kresťanov na miestach, kde žil Pán Ježiš. Dokázal kresťanov posilniť vo viere a Saracénov obmäkčiť. Veľkou pomocou mu boli roztrasení mnísi po Karmeli, pre ktorých na ich žiadosť napísal pravidlá duchovného života a volali sa Bratia Matky Božej Karmelskej. Tí sa na jeho úmysel mnoho modlili a obetovali. Zomrel mučeníckou smrťou, ktorú nespáchali Saracéni, ale zomrel rukou kresťana Kolonka, ktorý ho prebodol dýkou, pretože ho ako biskup pre jeho neviazaný život napomenul. Svätý Albert si splnil svoje poslanie.
A to je výzva a oslovenie aj pre nás. Ak si nás Ježiš raz chytil do svojej siete, je správne, že túto sieť nechceme opustiť, ba čo viac, chceme do nej pozvať ďalších, keď im svojím príkladným životom kresťana dávame vzor a príklad. Áno, vernosť Cirkvi je našou prvoradou povinnosťou a nechceme sa dať zviesť.
Nie iba pri televíznom či rozhlasovom spojení s Rímom, ale vždy, keď si plníme povinnosť kresťana, cítime spojenie s pápežom a cez neho so samotným Ježišom. Amen.