Meditácia na 11.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Stanislav, biskup a mučeník | Jn 3,1-8
Naša zodpovednosť
V Pongrácovciach v kostole na bočnej stene je zaujímavý obraz. Predstavuje patróna kostola sv. Stanislava, krakovského biskupa, ako stojí nad otvoreným hrobom, keď na jeho modlitbu mŕtvy vstáva z hrobu.
O tomto mužovi z XI. storočia vieme, že bol mužom viery. Keď sa stal biskupom v Krakove, bol nielen starostlivým pastierom, ale keď to vyžadovala povinnosť, vedel aj pokarhať. Urobil to aj v prípade kráľa Boleslava II. – „kráľa rozkoší", ktorý sa dal na neviazaný život, konal zločiny a takéhoto kráľa opustila aj šľachta. Keď nechceli kráľovi veľmoži vykonať násilie na biskupovi, podujal sa na to sám kráľ v Skalke pri Krakove. Biskupovi Stanislavovi rozťal hlavu. Bolo to 11. apríla 1079.
Hľa, dve postavy, hoci vzdialené od nás časom, a predsa v mnohom i pre nás oslovujúce, keď sa chceme zamyslieť nad slovami evanjelia.
Ježiš hovorí Nikodémovi: „Veru, veru, hovorím ti: ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo" (Jn 3,3).
Pripomeňme si, kto to bol Nikodém. Patril medzi členov veľrady, židovského synedria.
Je to uznávaný muž, iste vzdelaný. Prečo teda prichádza za Ježišom v noci? Hľadá odpoveď na to, čo počúva o Ježišovi. Sám s chce stretnúť s Ježišom. On jediný sa rozhodne poznať pravdu. vo veľrade sa Ježiš len odsudzuje. On chce poznať aj druhú stranu, druhú pravdu – Ježiša. V tom sa nám Nikodém zdá sympatický, aj keď prichádza za Ježišom pod rúškom tmy. V duchu hľadania pravdy sa Ježiša aj pýta na moc, silu, na všetko, čo sa deje Ježišovým pričinením. Čo je to za učenie? V čom spočíva?
Ježiš Nikodémovi odpovedá: „Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo" (Jn 3,3).
Ježiš používa slovo „zhora", ktoré pomýlilo už mnohých. Nikodém premýšľa o „novom narodení" a nevie si to predstaviť. Čo to znamená? Opustiť starý spôsob života a začať nový život. aký život? Život priateľstva s Bohom.
Tieto slová nás privádzajú k myšlienke, že len ten, kto má v srdci-duši Boha, čiže žije posväcujúco, žije život, ktorý je zárukou večnej blaženosti. Prijatie týchto slov a ich realizácia v našom živote je pre nás cesta „hore", to znamená, že sme n správnej ceste získať večnú blaženosť. To nás vyzýva k praktickému životu kresťana, kde sa viera nežije len niekde a len niekedy, čiže len v kostole, alebo len v nedeľu. To je pre nás život plnenia prikázaní. Prijať Božie slová a plne ich realizovať vo svojom živote. Vieme, že Ježišove slová sú pravdivé slová.
Veľkonočná doba, ktorú prežívame, je bohatá na milosti. Prijímame Božie slovo a hoci už nie pod rúškom tmy ako Nikodém, predsa aj my si uvedomujeme, že naše oči viery je potrebné stále mať upriamené na Ježiša. Vtedy aj my plníme to, čo splnil Nikodém pre neho v rozhodujúcej chvíli. Ježiš mu nepovedal: keď zomriem, keď ma ukrižujú, tak ma pochovaj. Nie, Ježiš Nikodéma len upriamil, aby plnil vôľu Božiu. Boh vnukol na Veľký piatok Nikodémovi, aby konal. A Nikodém má zásluhu na dôstojnom pochovaní Pána Ježiša.
Je správne, že robíme všetko preto, aby sme aj my boli otvorení vnuknutiam Ducha Svätého. Máme skúsenosti, že s odstupom času sami konštatujeme, že to bol duch Svätý, ktorý nám vnukol, čiže bolo to „zhora", keď sme prijali inšpiráciu, vnuknutie, myšlienku a konali sme to, čo chcel od nás Boh.
Naša spolupráca s Duchom Svätým je to, na čo nás aj dnes Ježiš v evanjeliu o Nikodémovi chce upozorniť. Vieme, že veľké veci sa nedejú v hluku, ale v tichu. Príslovie hovorí, že ani na zajace sa nejde s bubnom. Keď sme vnímaví na potreby svojej doby, prostredia, keď nám záleží na duši a dušiach, keď sa modlíme o dary Ducha Svätého, tak aj na nás sa plnia slová Pána Ježiša. Aj my sme nástrojom Ducha Svätého.
A nie iba my. Takým nástrojom bol aj svätý Stanislav, biskup a mučeník z Krakowa, ktorého môžeme dnes poprosiť v modlitbe.
Modlime sa:
Nekonečný Bože! Svätý biskup Stanislav pre tvoju česť klesol pod mečom prenasledovateľov. Prosíme ťa o milosť, aby sme boli silní vo viere a vytrvali v nej až do smrti. Amen.