Meditácia na 14.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Lidvina | Jn 3,31-36
Svedectvo
Vieme, že Ježiš bol Žid. Vieme, ako veľmi trpeli apoštoli, ako boli prenasledovaní kresťania v prvých storočiach. Vieme, že boli pokladaní za nový kult. Preto sa niekto môže oprávnene pýtať: Prečo odsudzujeme kulty, sekty, cirkvičky, veď aj z nich časom môže povstať veľká viera. Islam vznikol z kombinácie „neortodoxií" židovstva a kresťanstva, alebo ako budhizmus vyrástol z hinduizmu. Prečo sa usilujeme tých, čo vyznávajú inú vieru, obrátiť na našu? Máme ich ignorovať? Prenasledovať? Násilne obrátiť?
Ježiš Nikodémovi povie: „Len ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery" (Jn 3,34).
Celé dnešné evanjelium sa zdá byť úvahou samého evanjelistu. V skutočnosti sú to však slová Pána Ježiša, ktoré povedal pri inej príležitosti a Ján ich sem pridal. Ježiš sa stal svedkom Boha Otca na zemi. Zároveň podáva dôkazy o svojom poslaní a o svojom vzťahu k Bohu Otcovi.
V učení a živote Pána Ježiša nenájdeme rozpor. Vždy a všetko súvisí s jeho poslaním. Pre nás je Sväté písmo základom viery spolu s cirkevnou tradíciou. Preto čerpáme z Písma orientáciu na náš život. Sekty a rôzne cirkvi sa odkláňajú od celého Písma a uberajú sa svojou cestou. Cirkev pri výklade textov Písma sa opiera o Učiteľský úrad, ktorý garantuje pravovernosť a čistotu Písma. To neznamená, že by sme Písmo nemohli skúmať, podrobovať kritickému štúdiu. Písmo chápeme v celku. Nie je správne, keď sa z textu Písma vytrhne doslova a do písmena nejaká veta, vec, udalosť a ňou sa len niečo zdôrazňuje. Citácia je dobrá, ale nesmieme zabudnúť, že v celku s celým textom Písma.
Sektári často ohromia len citátmi, ktoré sú jednotlivé, nie však vytvárajúce celok. Tak si podporujú svoju pravdu. Táto skutočnosť je pre veriaceho kresťana dôvodom, aby spozornel. My veriaci kresťania nestaviame svoju vieru len na určitých citátoch, ale pre nás je záväzný celý text Písma, to znamená „kánon" a všetky knihy Písma, čiže 72 kníh. My neizolujeme tému. Kto izoluje, dopúšťa sa prekrúcania Písma a je to dnes u tých, ktorí oslovujú na uliciach, bežný prípad. Hovoria len o tom, čo im vyhovuje, páči sa a podobne. Musíme si viac uvedomiť, že nestačia nám len citáty, ale je potrebné, aby sme poznali celé Sväté písmo. Vtedy sa môžeme stať svedkami v tom najlepšom chápaní. Všade tam, kde sa správne používa Slovo Božie, je samozrejmé aj správne vykonávanie sviatostí.
Kulty majú rôzne predstavy a názory práve na Písmo a sviatosti. Cirkev správnym vykonávaním sviatostí sa výrazne odlišuje od kultov.
Z tohto vyplýva, že je správne, keď čo najlepšie poznáme svoju vieru, keď ju praktizujeme. Tak ako Pán Ježiš vždy vydáva svedectvo svojho poslania, ak je to aj našou povinnosťou. A je správne, keď sme vždy pripravení vydávať počet, pravda, v tichosti a s bázňou (por. Pt 3,13-16).
Je dobré, keď okrem svojej viery poznáme aj vieru iných ľudí. A tomuto chceme venovať pozornosť. Je potrebné, aby sme za učením viery videli vždy ľudí, šíriteľov učenia. Preto kresťan má mať spoločné s kultami len jedno; prinášať dôkazy svojej viery oddane a zbožne ak, ako členovia kultov zvestujú svoje posolstvo.
Príklad nachádzame aj u svätej Lidviny, ktorá ako 12-ročná vstúpila do rehole a 38 rokov v krutých bolestiach na posteli vydávala svedectvo o Ježišovej láske. Traduje sa o nej, že mala povedať: - Keby stačilo na moje uzdravenie jedno Zdravas, Mária, nepomodlila by som sa ho.
Bola normálna? Uvedomme si, že jej pravá ruka bola zhnitá až do kosti. Nemohla sa postaviť na nohy. Jednoducho povedané, dozrela v poznaní kríža. Celkom a celá sa dala Ježišovi ako obeta za duše, ako žertva za iných. Bola živou mŕtvolou, trpela ukrutné bolesti, ale nič nechcela pre seba, ale len pre Krista chcela získať duše. Tento stav si postupne získala. Spolupracovala v modlitbe, rozjímaní a tiež prijímaní svojho kríža s Bohom.
Nám dnes je rovnako oslovením. Byť svedkom Zmŕtvychvstalého je našou povinnosťou. Je však potrebné si uvedomiť, že všetko sa musí diať z lásky, z vnútorného presvedčenia, o ktoré sa snažíme prácou na sebe, svojím sebaposvätením, zdokonaľovaním a najmä čo najčastejším spojením už v myšlienkach s Ježišom. Vtedy patríme medzi tých, na ktorých sa vzťahujú slová: „Kto prichádza zhora, je nad všetkých" (Jn 3,31).
Žiť svoje presvedčenie. Ak násilie, tak na sebe. Ak chcem obrátiť, tak svojím príkladom. Ak chcem niekomu niečo dať, musím to najprv sám vlastniť. Je namieste, že chceme svoju vieru vyznávať a podľa nej žiť. Amen.