Meditácia na 17.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Rudolf, sv. Anicét, pápež | Lk 24,35-48
Kto má strach?
Aj keď o udalosti, ktorá sa odohrala pri Massabiellskej jaskyni pri rieke Gave v Lurdoch 11. februára 1858, sme si už viackrát povedali a je nám známa pripomeňme si jednu vec zo stretnutia chudobného dievčaťa Bernadety Soubirousovej s Pannou Máriou. Keď Bernadeta vidí Pannu Máriu, nemá strach. Ona nevie, kto je tá krásna pani. Vidí v jej rukách ruženec, tak si aj Bernadeta vytiahne ten svoj a modlí sa.
Strach. Kto z nás by sa s týmto slovom a obsahom tohto slova nestretol?
Aj učeníci Pána Ježiša poznali, čo je strach. Ježiš ich však oslovuje: „Pokoj vám" (Lk 24,36).
S odstupom času od udalostí okolo zmŕtvychvstania Pána Ježiša je správne znova sa zamyslieť nad známymi udalosťami, ktoré nám môžu pomôcť v novom chápaní viery.
Lukáš spomína strach v evanjeliu dvakrát. V Zachariášovom proroctve sa hovorí: „... aby sme mu bez strachu slúžili" (Lk 1,74) a o svojom druhom príchode na konci sveta Ježiš hovorí: „a keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa!" (Lk 21,9).
Učenie, ktoré nám Ježiš sprostredkúva, je učenie lásky, a nie nenávisti, tiež pokoja, a nie strachu. Práve tým viac je to potrebné si uvedomiť, keď prežívame spomienku na zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Viera vo večný život v spojení s Ježišom tu na zemi, keď sme jeho priatelia, nesmie byť chápaná so strachom. Strach je čosi, čo sa dá v spojení s Ježišom spojiť len v tom zmysle, aby sme sa báli uraziť Boha hriechom. Jedine hriech je príčinou báť sa Boha. Tým viac, keď sledujeme učenie Pána Ježiša, sa máme naplniť radosťou a pokojom. To je aj dnes aktuálny odkaz pre nás od Pána Ježiša.
Viacerí lekári-odborníci bijú na poplach vo svojich dielach a činnosti, keď sa rôznymi spôsobmi snažia nás presvedčiť o nutnosti zriecť sa strachu. Dnes to nie je len strach z vojny, ale viac a viac strach z človeka z nášho okolia. Bojíme sa už pomaly vyjsť na ulicu vo väčšej dedine, nie tak v meste. Izolujeme sa od susedov. Nepoznáme sa v jednom vchode. V blížnom vidíme konkurenta, soka, rivala a v neposlednom rade aj priameho útočníka, teroristu.
Odborníci vážne varujú pred sledovaním televíznych programov a videokaziet s násilím. aj keď priamo a hneď necítime následky pozerania takéhoto lacného vizuálneho zážitku, predsa každý vnem, každý obraz zanecháva v podvedomí človeka stopu a pri určitej chvíli môže to byť akýsi skrat v mozgu, môže to byť nejaký zážitok, ktorý nás stretne, môže to byť obrazne povedané naplnený pohár, a potom pretečie, môže to prísť vtedy, keď si to vôbec nebudeme priať, či na to myslieť dopadne to v náš neprospech.
Sedemročný chlapec pod vplyvom brutálneho filmu z videa zavraždil brata. Chlapci dokopali kamaráta tak, že mal silný otras mozgu, a to tiež pod vplyvom filmov.
Choďte na naše psychiatrické ambulancie, navštívte liečebné zariadenia na psychiku človeka a zistíte, že rapídne rastie počet ľudí, ktorí nezvládli život. Strach napĺňa človeka, aj keď veľa vlastní a nič mu nechýba. Má strach pred zlodejmi.
Muža priviedli na psychiatriu. Chcel vyskočiť z okna. Prečo? Šetril si na auto. Kúpil si ho po rokoch šetrenia. Mal ho mesiac a v noci mu ho ukradli zo zamknutej garáže. Matka má strach pustiť dcéru na zábavu. Manžel má strach, že stratí prácu.
Dá sa takto žiť? Čo príde ďalej? Je známe, že na strachu ľudí si iní budujú svoj kapitál. Vyhrážajú sa zničením toho, v čom podniká. Vyhrážajú sa vyhodením do vzduchu; je mu jedno, či je to kostol, nemocnica či škola. Vydierajú telefónom, dokonca explodujú listy a balíčky.
Rozhodne to nevedie ku šťastiu. Toto nerobí ľudí šťastnými.
My, veriaci, potrebujeme si práve tým viac uvedomiť liečivý faktor Ježišovho učenia. Viera nám prináša to, čo sa dnes znehodnocuje; pokoj v duši, pohodu v rodine, čistý úsmev na tvári, pohodu medzi priateľmi, a to aj pri zrieknutí ópia dnešnej doby, audiovizuálnych prostriedkov.
Nie, dnes toto nie je len výzva, aby sme si vedeli povedať a rozkázať, čo budem sledovať, pozerať, počúvať, čítať, ale aj to, čo mi to dá a čo mi to môže zobrať. Pokoj srdca si iste nedáme vziať chvíľkovým vzplanutím citov. Pokojný sen si nedáme vziať tvrdým dejom pred spaním.
Ak niekedy platili slová; chráňte si pokoj, budujte pokoj, snažte sa o pokoj, tak dnes to platí dvojnásobne. Naše oči a uši chcú mať zážitok. Dajme im primeraný, ktorý bude v náš prospech. Aj dnes je ešte mnoho vecí, ktoré vedia človeka obohatiť a neprinesú mu škodu duše. Aj dnes je mnoho ľudí, ktorí pravidelne siahnu po knihe Svätého písma. Koľko ľudí aj dnes prepne program, keď sa objaví nebezpečenstvo hriechu. Koľko ľudí aj dnes dá prednosť príjemnej hudbe, koncertu, výstave, podujatiu pred hlukom, pred nezdravým napätím.
A Ježiš nás dnes chce rovnako osloviť pokojom.
Uvedomujeme si, že tu zohráva veľkú úlohu aj výchova. Keď z filmu, ktorý bol plný násilia, odišiel chlapec stredoškolák od svojich spolužiakov, oni sa mu vysmiali, že nemá nervy sa na ten horor pozerať, on im povedal: - Chcem byť radšej zdravý, ako nenormálny. – Keď sa dnes hovorí o Ježišovi, ak sa stretávame aj s tým, že mnohí po zlých skúsenostiach sa k Ježišovi vracajú ako do oázy pokoja, kde sa im dostáva nových síl, pookriatia a vzpruhy do krajšieho a istejšieho života, v akom dovtedy žili.
Kto z vás bol v Lurdoch, ten iste povie, e je to zvláštne miesto. áno, je tam mnoho ľudí, tisíce ľudí a pritom tam vládne zvláštny pokoj.
Na začiatku tohto pútneho miesta bola dnes už sv. Bernadeta. Panna Mária mlčala a mlčala aj Bernadea. Celkom však nemlčali. V tom tichu pri jaskyni sa obe modlili. A práve ten pokoj, ktorý vládne na tomto pútnom mieste, dáva pocítiť viac krásu života, nádej a radosť, ako akýkoľvek hluk sveta. Spomíname si na to dievča, ktorá ako 35-ročná rehoľná sestra zomrela, keď na miesto, kde sa jej zjavila Panna Mária, už vtedy prichádzali a dvadsaťjeden rokov prichádzajú pútnici.
Keď túžime po Ježišovom pokoji, túžime po veľkej veci. Pokoj v duši, pokoj v rodine a vôbec pokoj je veľkým prínosom pre človeka a tiež pre nás, veriacich ľudí.
Modlime sa za seba, za našich drahých, za svet, aby sme si vyprosili pokoj, aby sme mali síl uchrániť si ho, aby sme vždy mali síl dať prednosť pokoju. Amen.