Meditácia na 19.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Ema | Jn 6,30-35
Eucharistia ako znamenie
Je samozrejmé, že veriaci kresťan katolík sa pri vstupe do kostola nielen prežehná, ale tiež pri príchode na miesto si pokľakne, alebo úklonom hlavy vzdá úctu eucharistickému Kristovi. Veríme, že v našich kostoloch, v našich bohostánkoch je prítomný živý Kristus pod spôsobom chleba. tento chlieb je pre nás znamením.
Akým a čoho, to nám pripomína sám Pán Ježiš slovami:
Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť" (Jn 6,35).
Po dedičnom hriechu si človek uvedomuje, že veci tohto sveta ho neuspokojujú. V Starom zákone vidíme veľkú prosbu, aby Mesiáš prišiel na svet a vrátil človeku to, čo stratil hriechom: Istotu na spojenie s Bohom po celú večnosť. Mesiáš, Ježiš Kristus prišiel na svet nielen preto, aby nám túto istotu potvrdil, ale pre všetkých, čo uveria v neho a do konca čias, dáva znamenie v Eucharistii. Zástupu, ktorý ho hľadá po zázračnom nasýtení, hovorí o sebe ako o posile až do konca sveta. Pod spôsob chleba ukryl seba, aby každý, kto bude tento chlieb prijímať, bude cítiť vo svojej viere posilu na ceste do večnosti. Ježiš nás skôr, ako ustanovil Sviatosť oltárnu, učí o nej ako o významnom znamení pre našu spásu.
Aj my cítime raz viac, inokedy menej, následky dedičného hriechu. Keď ich chceme zvládnuť úspešne, Eucharistia sa nám stáva významným prínosom, v ktorej cítime posilu. Cítime, že rozum sa nám po dedičnom hriechu zatemnil a vôľa oslabla. Tak aj vzťah k Eucharistii môže zovšednieť a stratiť na význame. Preto je dnes správne, keď si pripomíname význam a dôležitosť pristupovania k Eucharistii. Praje si to sám Pán Ježiš.
Vo filmoch sme mohli vidieť, u nás a to ešte nestáva, že človek zomiera od hladu. Chlieb je pre neho znamením života. Čo všetko ten, ktorý je hladný, by dal za chlieb! Vieme, že otcovia radšej idú do väzenia, len aby nasýtili svoje deti. Matky sa zoderú, len aby ich deti netrpeli hladom.
Ako pšeničný či iný chlieb je znamením nového telesného života, tak chlieb, ktorý ponúka Pán Ježiš, je znamením večného života. Nemôžeme povedať, že nepotrebujeme chlieb. Potrebujeme posilu tak pre telo, ako aj pre dušu. Čím viac si uvedomujeme spásu svojej duše, tým viac túžime po „chlebe života". Chlieb života nám sprostredkúva posilu pre našu dušu. Časté prijímanie je znamením, že môžeme vytrvať vo vernosti k Bohu. Potom ľahšie a úspešnejšie splníme svoje poslanie tu na zemi.
Toto si po ťažkej skúške uvedomila aj svätá Ema. Jej manžel Viliam zo Sann, v časti Rakúska-Korutánsku, vlastnil bane na zlato a striebro. Svojim robotníkom vyplácal spravodlivú odmenu. Títo namiesto správnej investície podľahli mravnej neviazanosti. Eme zomiera manžel a syna zákerne zavraždia. Uvedomuje si svoju situáciu. Je však hlboko veriaca. Pozná potrebu svojej doby a prostredia. Rozhodne sa svoje bohatstvo investovať do chrámov, ktoré slúžia na ohlasovanie Božieho slova a sprostredkovanie Eucharistie veriacim. Potom vstupuje ako chudobná rehoľná sestra do kláštora.
Náš život má byť tiež znamením. To dosahujú rodičia aj tým, keď deťom idú príkladom pri pristupovaní k Eucharistii. Je chvályhodné, keď si mladí vedia dodávať príkladom vzor a silu k častému prijímaniu eucharistického Krista. Dnes je tento spôsob rovnako potrebný a významný pre rast a upevňovanie viery v našom živote.
Pri pohľade na kostol vzbudzujme si úctu k Eucharistii. Pri návšteve kostola počas svätej omše, keď máme priateľský vzťah, čisté srdce, sme bez ťažkého hriechu, prijímajme eucharistického Krista ako významné znamenie. Amen.