Meditácia na 21.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Anzelm, biskup a učiteľ Cirkvi | Jn 6,44-51
Pripravujeme pre vás Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 3.,
ktorého druhú časť si ešte môžete objednať vo vybraných kníhkupectvách: Bratislava - tel. (02) 54435338, 0915 700 581, Košice - (055) 6226358, Prešov - (051) 7721516, alebo na adrese: serafin@serafin.sk
Úvaha na zamyslenie
Keď venujeme pozornosť sektám a rôznym cirkvičkám, to neznamená, že je potrebné o nich vedieť všetko, prípadne ich obracať. Skôr sa jedná o to, aby sme sa aj na svoju vieru a Cirkev dokázali pozerať z iného uhla.
Sami podľa toho, ako žijeme svoju vieru, cítime hodnotu svojej viery. Slabé vedomosti, ľahostajný prístup k liturgii, svätej omši, modlitbe a k sviatostiam, v nás samých mnoho hovoria. Ďalej úcta a dôstojnosť, s akou pristupujeme ku svojmu vyznaniu, tiež nie sú zanedbateľné. Zapálenosť a nadšenie sú ďalšími znakmi, ktoré charakterizujú naše hodnoty k viere. Sú to veci, ktoré je potrebné oživovať.
Ježiš hovorí aj ku nám: „Všetkých bude učiť sám Boh" (Jn 6,45).
Ježiš cituje slová prorokov Jeremiáša (por. 31,33-34) a Izaiáša (por. 54,13), ktorí predpovedajú budúceho Mesiáša a podávajú výklad k pravdám viery. Ježiš cituje tieto slová práve preto, aby zdôraznil, že on je ten, ktorý prichádza od Otca, a jedine on, ktorý videl Otca, má moc dať večný život.
Práve preto sa Ježiš rozhodol dať ľuďom svoje Telo a Krv pod spôsobmi chleba a vína ako dar na cestu do večnosti. Človek sa môže rozhodnúť prijímaním, alebo neprijímaním týchto darov na ceste do večnosti prihlásiť ku Kristovi. Ježiš nám zanechal tento dar lásky ako znamenie, ktoré sa nám má pri častom prijímaní stať lekciou. Žiak, ktorý chodí poza školu, prípadne ignoruje učiteľa, aj keď je učiteľ akokoľvek na výške, šikovný, vzdelaný, nenaučí takého žiaka to, čo by sám chcel.
Tak je to aj s „chlebom života". Ježiš nám ustanovil túto sviatosť, aby sme mali na dosah milosti, ktoré inde nemôžeme získať. Kto však neprijíma tento dar, Ježiš nemôže násilím človeku dať to, čomu pripravil.
Ľudia sa pohoršujú na Ježišovi, a to nie iba v Kafarnaume, keď prvý raz predniesol reč o „sviatosti lásky", ale aj dnes, keď sú pozývaní k častému a hodnému pristupovaniu ku stolu Pána. Časté prijímanie je milosť, kde na všetky tunajšie malé otázky sa dostáva odpoveď vo svetle večnosti. Pri prijímaní Eucharistie sa nám dostáva svetla, ktoré všetky pochybnosti a tmu dokážu odstrániť.
Každému z nás sa ponúka chlieb, ktorý zostupuje z neba, ako znamenie večného života (por. Jn 6,50). Myslí sa tu na smrť duše. Ježiš nám sľubuje večný život a už tu na zemi nás chce pripraviť na svoju odmenu.
To je jedno, kedy a kde človek žil, aké postavenie zastával. Rozhodujúce je, ako odpovedal na Ježišove slová.
„Svätý Anzelm sa stal arcibiskupom v Canterbury i napriek nesúhlasu kráľa Viliama I. Prichádzajú za ním jeho podriadení biskupi a hovoria: - Pane a otče, vieme, že si muž zbožný a svätý. My však musíme podporovať svojich príbuzných a svet, zaoberať sa ich záujmami; preto sa nemôžeme pozdvihnúť k výške tvojho života. ak chceš, zníž sa ty k nám budeme s tebou. Ak nie, zostaneme verní svojim zásadám a ostaneme na strane kráľa, lebo on nám dopomohol k tomuto úradu. – Na to im Anzelm odpovie: - Pochopil som. Ak chcete, choďte k svojmu pánovi. Ja sa pridŕžam Boha! –
V tej dobe mocní sveta zasahovali aj do vecí duchovných. Anzelm však ako učiteľ dal mnohým príklad vo vernosti k Bohu. Dnes ho uctievame ako učiteľa Cirkvi za jeho vernosť k Bohu, ktorú mu iste už odmenil sám Majster Ježiš. Nezľakol sa vyhnanstva, utrpenia, pretože veril vo večný život. Je jedným z najväčších vychovávateľov ľudstva, predchodcom a otcom veľkého filozoficko-teologického hnutia, zvaného scholastika.
Žiť svoju vieru. Žiť ju v spojení s Ježišom. Verejne, bez strachu. Ježiš chce, aby sme vydávali aj dnes svedectvo cez prijímanie jeho Tela. Amen.