Meditácia na 28.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Ľudovít Mária Grignion z Monfortu; Peter Chanel, kňaz a mučeník | Jn 13,1-20
Kto je niekto?
Nie o každom človeku sa dá povedať, že je niekto. Aj jednoduchý a prostý človek môže niečo znamenať, je niekto a na druhej strane ani titul nemusí priniesť to, aby si ho ľudia všímali, aby niečo znamenal.
Každý sa máme snažiť v božích očiach byť niekto. v prvom rade nás k tomu vyzýva a zaväzuje to, že sme deti Božie. Taktiež je našou povinnosťou splniť vôľu Božiu, a nie iba svoju.
Pán Ježiš nám pripomína: „Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal" (Jn 13,16).
Ježiš umyl svojim učeníkom nohy. Je to pre nich prekvapenie. Činnosť sluhu, tú najnižšiu činnosť, im preukázal Majster, ktorého obdivujú. Nechápu, nerozumejú, a tak Ježiš dáva jeden veľký vzor a príklad až do konca sveta všetkým, ktorí budú niekedy niečo znamenať. Príklad poníženosti je významným mementom každému nasledovníkovi Pána Ježiša. Ježiš dáva príklad pokory. Ježišovo uponíženie a Ježišova služba sú neoddeliteľne spojené. Ježiš ukazuje svoju pokoru v novom svetle. Spoznávame, že Ježišova pokora a pravá oddanosť sú jedno a to isté.
Tak dnes sa nám dostáva veľkej lekcie. Keď chceme žiť pokorne, tak je dobré si uvedomiť, že je dôležité len to, čo patrí Bohu a druhým. Keď poznáme Písmo a žijeme svoje presvedčenie viery, vtedy aj náš vzťah k iným vierovyznaniam a sektám je pokojný. Pravý kresťan aj vtedy, keď sa stretáva s iným učením, dáva najavo, koho si váži, kto je preňho autoritou.
V prvom rade je to Boh-Ježiš Kristus. Najmä sekty popierajú a neuznávajú Ježa Krista tak ako my – za Boha. Práve náš prejav viery navonok, že sa nebojíme vyznať, že veríme v božstvo Pána Ježiša, znamená mnoho. Sektári sa snažia odporovať, poúčať, keď však stretnú, povieme jednoduchú ženu, ktorá im povie, že pravidelne v nedeľu pristupuje k Eucharistii, že verí v prítomnosť Krista pod spôsobom chleba, po chvíli, keď žena neprestáva vydávať svedectvo svojej viery, odchádzajú. Nesmieme mlčať, keď sa jedná o náš prejav viery. Ježiš nám dáva príklad. Keď vyznávame vieru, vtedy sa aj v očiach Krista stávame niekým.
Iný spôsob môžeme zaujať vo vzťahu k autorite Cirkvi, pápežovi, biskupom a kňazom. Často tí, ktorí útočia, presviedčajú a oslovujú, sú zameraní proti takejto autorite. Vyvracajú, popierajú takúto nami chápanú autoritu. Keď sa verne a suverénne hlásime k autorite, nedokážu nič získať.
Je potrebné byť otvorený autorite Cirkvi, ktorú riadi a cez ktorú hovorí Duch Svätý. vidíme to aj na príklade Ľudovíta Mária z Monfortu.
Bol úžasnej pokory a túžil po ohlasovaní radostnej zvesti Evanjelia. Pápež Klement XI. mu povedal: - Tvojimi misiami bude Francúzsko. – Je to obdobie bludu jansenistov, ktorý vtedy napadal Francúzsko. Sv. Ľudovít, po príklade pokory Panny Márie, dal sa do práce. A dnes? Máme zachránené Francúzsko, blud potlačený a o jedného svätca viac. Dnes niečo znamená. Je niekto.
S každým z nás má Boh v našej dobe svoj plán. Je správne, keď voči svojej viere sa správame nielen zodpovedne, ale aj s radostným duchom. Vtedy sa ukazujeme vo svetle Ježiša Krista ako skutoční robotníci vo vinici Pána.
Všetci máme možnosť sa prejaviť. Boh nehodnotí tak ako svet. Pre každého z nás je preto možnosť sa osvedčiť.
Sv. Peter Chanel sám seba volal sluhom Pána Ježiša a Panny Márie. Titul si nedal, ale si ho získal. Pred očami sveta nič a pred očami Boha mnoho. Nič si viac necení ako dušu. Vlastný život dáva do služby Majstra natoľko, že zomiera ako prvý misionár Oceánie, keď ho dobijú k smrti.
Pane, vyprosujeme si len jednu milosť - niečo znamenať v tvojich očiach. Amen.