Meditácia na 30.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Pius V., pápež | Jn 15,1-8
Pretrhnutý kontakt
Poznáme to z vlastného života, e keď je niekde pretrhnuté telefónne vedenie, telefónny prístroj je nefunkčný, nie je možné nadviazať kontakt s druhým človekom.
Keď praskne potrubie a voda vyteká inde, zbytočne točíme kohútikom, smäd si neuhasíme.
Keď vietor zvalí strom na elektrické vedenie a preruší ho, tma zostane u nás, aj keď s hnevom budeme stláčať vypínač.
Ústredňa môže byť dobrá, z prameňa voda vyteká, elektráreň funguje, a predsa nám neposlúžia. Aj telefónny prístroj je v poriadku, aj vodovodný kohútik, aj elektrický vypínač, a nesplnia svoj cieľ, svoje poslanie. Chyba, nešťastie je v prerušenom mieste.
A k takémuto prerušeniu môže dôjsť aj v duchovnom živote. Boh je stále dobrý, my sme zdraví, chutí nám jesť, sme svieži, a predsa niečo nie je v poriadku.
A práve na to nás dnes upozorňuje evanjelium: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala ešte viac ovocia" (Jn 15,1-2).
Slová o viniči nie sú celkom podobenstvom, čiže prirovnaním, a tiež ani alegóriou, čiže len obrazom. V Starom zákone „vinica" a „vinič" sú jedným z najvznešenejších symbolov. Ježiš sa sám stotožňuje s viničom a svojho Otca nazýva vinohradníkom. Ako s viničom sú spojené ratolesti, tak Ježiš si praje, aby sme si aj my uvedomovali našu spojitosť s ním. Cez Ježiša sa veriaci a Cirkev stanú Božou vinicou. Keď Pán Ježiš rozpráva o činnosti Otca, ktorý ratolesti neprinášajúce úrodu odrezáva, pretože sú zbytočné a len škodia, špatia, iste myslí na tých, čo neprijímajú učenie Ježiša Krista.
Keď rozpráva o ratolestiach, ktoré prinášajú úrodu, že ich čistí, aby prinášali ešte viac úrody, zdôrazňuje nevyhnutnosť prijímania z vôle Božej na nás dopúšťané veci, nie aby sme odpadli, ale aby sme ešte viac boli ochotní a schopní plniť vôľu božiu. Táto očistná činnosť sa uskutočňuje pod vplyvom Ježišovej náuky. Jeho slová: „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás" (Jn 15,3-4). To znamená, že nás už Ježiš vykúpil a my sme povinní snažiť sa nepretrhnúť spojenie s kmeňom viniča, čiže s Ježišom.
Vo viere, láske a oddanosti aj medzi sebou máme sa snažiť o spojenie, a len potom môžeme začať prinášať ovocie, ktoré od nás očakáva Boh.
Pán Ježiš si veľmi praje mať s nami stály kontakt. Veď práve preto prišiel na svet. Dôkazom nám je jeho učenie, i tieto slová. Kontakt s Bohom človek ruší hriechom. A práve to je dnes rovnako aktuálne, keď človek pácha hriech, aby pretrhnutý kontakt čo najskôr odstránil. Hriech nás pozbavuje priateľstva s Bohom. Hriechom sa strácajú všetky naše zásluhy. Nič nemôže spraviť väčšiu škodu ako práve hriech. Hriechom sa vylučujeme zo spoločenstva, ktoré Ježiš napĺňa svojimi milosťami. Učenie Ježiša o ratolestiach a viniči ide ešte ďalej. Ježiš nám poukazuje na potrebu prevencie proti hriechu. Ježiš z lásky k nám dopúšťa ťažkosti, ktoré nie sú nad naše sily. To nie je z jeho strany voči nám prejav nesympatie, či nelásky. Práve naopak. Ježiš si nás chce uschopniť, ešte viac mu ostať vernými.
Čistením a ošetrovaním, aj keď sa to zdá niekedy tvrdé, sa len kontakt vetvy s kmeňom ešte viac upevňuje. Prečo orezávame stromy, najmä staré, suché, divoko rastúce? Aby nebrali zbytočne živinu, aby zdravé a silné vetvy prinášali čo najviac ovocia.
A to sleduje Ježiš s naším vzťahom k nemu. Dopúšťa na nás rôzne skúšky, dopúšťa ich však len preto, že nás miluje. Keď si uvedomujeme potrebu a význam skúšok, ktoré na nás zosiela Boh, vtedy sa náš vzťah s Bohom zväčšuje. Ten, kto žije s Ježišom, tomu nič neuškodí. Ten aj vo vysokom veku je schopný prinášať bohatú úrodu.
Človek zjednotený s Bohom je si viac vedomý svojej viery než ten, kto sa spolieha len na seba. Spomeňme si na slová apoštola Pavla: „Viem, komu som uveril..." (2 Tim 1,12). Taký človek ukazuje svoju vieru v skutkoch. Taký človek nerobí rozdiel medzi tým čo hovorí a čo robí. Zjednotenie s Ježišom ho robí podobným Ježišovi.
Ježiš si praje, aby sme žili plným životom Božích detí. Obohatení takouto láskou nepočítame, či sa nám takéto zjednotenie vyplatí, alebo nie. Keď máme spojenie s Ježišom, cítime, že sme bohatí. V takomto spojení sa nám dostáva životodarnej sily, opravdivej radosti a pocitu naplnenia života.
Sami vieme, že kvalitné spojenie s Ježišom dokáže skutočné zázraky. O jednom rozpráva aj životný príbeh svätého pápeža Pia V., vlastným menom Michal Ghislieri.
Svoje detstvo prežil ako pastier dobytka v rodnej dedinke. Pri pasení často prežil dlhé hodiny v modlitby. Neuvedomil si, ba nenapadlo ho to ani vo sne, že tieto modlitby sú začiatkom jeho veľkej kariéry na tomto svete. Veď koho by vtedy v dedinke Bosco pri Alexandrii napadlo, že Michal, ich pastier, bude raz najvyšším pastierom Cirkvi, pápežom a ešte k tou svätým! Ako 16-ročný vstupuje k dominikánom a 7. januára 1556 ho zvolili za pápeža. Turecký sultán Soliman pri obliehaní mesta Sigetu o ňom povedal: - Nebojím sa kresťanských zbraní, ale veľmi sa bojím modlitby ich pápeža. –
A vieme, že to bola pápežova modlitba, ktorá vyprosila víťazstvo v námornej bitke pri Lepante 7. októbra 1571, keď kresťanské vojská porazili Turecko, a tak sa zabránila expanzia Turkov do Európy.
Modlitba je jednoduchý prostriedok, ktorý upevňuje naše spojenie s Ježišom. Nič viac a nič tak na dosah ruky v našej viere nám neosoží tak ako modlitba. kto sa pravidelne a zbožne modlí, kto si vie nájsť čas na takúto modlitbu, ten aj ťažkosti a kríže premení na kvalitatívne dokonalejšie naplnenie svojich životných snáh. Kto si takto počína, ten si môže byť istý, že k prerušeniu kontaktu medzi ním a Ježišom nedôjde. Pán Ježiš to potvrdzuje slovami: „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jn 15,5).
A toto uistenie je tou najlepšou vzpruhou, tým najväčším uistením, že patríme Ježišovi, a taktiež zárukou správneho počínania.
Nehnevajme sa na nikoho a na nič, keď spáchame hriech. Veď bez nášho vedomého súhlasu a vedomia by sme hriech nespáchali. Keď sme už hriechom pretrhli kontakt s Bohom, treba čo najskôr poruchu odstrániť.
Škoda vode tiecť tam, kde nie je žiaduca. Načo nám je telefónny aparát, keď neumožní spojenie a načo máme elektrické spotrebiče, keď vo vedení nieto elektriny. Čo by sme to boli za kresťania, keby v našej duši bol hriech! Ďakujeme ti, Pane, za dnešné napomenutie a posilnenie v evanjeliu. Amen.