Meditácia na 01.05.2013
Vypočujte si prednášku z duchovného cvičenia pre rehoľné sestry
3. Ako sa máme brániť proti náruživostiam a zmyslom
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Jozef, Robotník | Mt 13,54-58
Litánie loretánske „Pane; Kriste, zmiluj sa...
Pozvanie pracovať
Apoštol národov - sv. Pavol napísal: „Kto nechce pracovať, nech ani neje" (2 Sol 3,10). Je známe, že indickí mudrci zakazovali chlapcom potravu, keď nič nerobili ani pre seba, ani pre rodičov. Sparťania mali zvláštne súdy proti lenivcom. Lenivec bol najprv napomenutý. Neskôr dostal palice. Po treťom napomenutí, ak sa nepolepšil, bol poslaný do vyhnanstva. Starý Cato v Ríme mal vo zvyku tým, čo sa uchádzali o rímske občianstvo, pozerať ruky, či sú mozoľnaté, či sú vypracované. Nie, nezačíname si rozprávať o lenivosti, ale práve naopak, o potrebe pracovať aj v oblasti viery, pracovať na svojom posvätení, zdokonalení a získaní nových čností a zásluh.
Mesiac máj je mesiac Panny Márie. Od čias stredoveku sa Cirkev v tomto mesiaci modlí litánie k Panne Márii, ktoré voláme loretánskymi po známom talianskom mariánskom pútnickom mieste Lorete. Aj keď prešli storočia a mnohé tituly, prívlastky, ktoré v nich dávame Panne Márii, stratili na časovosti, a najmä mladí ľudia už im nerozumejú, prípadne sa im zdajú nemoderné, predsa im chceme venovať pre náš prospech viac pozornosti.
Prvý máj pápež Pius XII. v roku 1956 vyhlásil za sviatok sv. Jozefa Robotníka. Od IV. storočia sa stretávame s úctou sv. Jozefa sa nezaznamenalo jediné slovo, veta v evanjeliách, čo by bol povedal. Vieme však, že bol Panne Márii starostlivým partnerom, pred svetom manželom a dieťaťu Ježišovi bol skutočným pestúnom. Po zvestovaní, keď mu anjel oznámil, aby sa nebál vziať si Máriu za svoju manželku (por. Mt 1,20), berie na seba krásne poslanie pracovať pre Ježiša tu na zemi, a tak dokázať svoju vernosť Bohu v tichej práci.
Pán Ježiš v synagóge povedal svojim rodákom: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome" (Mt 13,57). Pohŕdať niekým bolí a uráža. Ježiš sa snaží svojim rodákom ako prvým dokázať svoje poslanie, že je predpovedaný a očakávaný Mesiáš. Nepresvedčí ich svojimi slovami, ani skutkami. Pozerajú sa na neho len prirodzenými očami, a preto evanjelista Matúš poznamenal: „A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov" (Mt 13,58). Vieme, že Pán Ježiš je veľmi vďačný matke a pestúnovi za preukázané dobrá. Ich príhovor v Božom kráľovstve je veľký. Preto Cirkev už stáročia venuje pozornosť Panne Márii a sv. Jozefovi. My sa im neklaniame, ale v mnohých pobožnostiach sa k nim obraciame o príhovor u Pána Ježiša. Áno, modlíme sa aj priamo k Pánu Ježišovi, ale využívame aj túto možnosť a cez nich túžime svoju prácu, svoju činnosť premeniť na odmenu od Pána Ježiša. Máme mnoho dôkazov, že keď vzývame Pannu Máriu a svätého Jozefa o pomoc a ochranu, neostávame bez milostí. Tak si uvedomujeme, že sa vyplatí modliť sa, prosiť, teda pracovať na svojom posvätení, získaní milostí pre náš život tu na zemi aj cez týchto svätých.
Cez mesiac máj sme si zvykli zdobiť jarnými kvetmi obrazy, sochy, oltáre Panny Márie a vo väčšom počte a častejšie navštevovať tak pútne mariánske miesta, ako aj naše kostoly. V tomto mesiaci zvlášť venujeme pozornosť Litániám loretánskym, kde päťdesiatkrát vyslovujeme rôzne prívlastky a tituly Panne Márii, a tak jej vzdávame úctu a zároveň pracujeme na svojom posvätení. Príklad Panny Márie nestráca ani dnes, v dobe vyspelej civilizácie, na význame a hodnote.
Aj my si chceme všimnúť jednotlivé tituly, zamyslieť sa nad nimi, vysvetliť si ich možno dnes málo hovoriaci, ale rovnaký účinný význam, keď ju budeme nasledovať v jej pokore a poníženosti. Keď stojíme na začiatku týchto úvah, je to ako túžba dievčatka, ktoré chce z prvých jarných kvetov uviť svojej mamičke kytičku. Dievčatko pri tej činnosti cíti radosť. Pri zbieraní kvetov je neúnavné. a keď prikladá kvietok ku kvietku, myslí na svoju mamu, ktorej chce z lásky darovať kytičku. Dievčatko vie, že mame spraví veľkú radosť. Čo môže také dieťa krajšie dať svojej matke? Veď jeho matka čaká len toto. Nič viac jej dievčatko nemôže a nedokáže dať. Aj naša činnosť je dievčatku podobná. Cítime sa predsa byť synmi a dcérami Panny Márie. Pán Ježiš nám to pripomenul na kríži: „Hľa, tvoja matka" (Jn 19,27). V tomto mesiaci, keď ožíva po zimných mesiacoch príroda, akoby aj my sme zas cítili potrebu v tejto veľkonočnej dobe, v tomto pre mnohých najkrajšom mesiaci, všimnúť si svoju nebeskú Matku. Preto chceme pri každej úvahe ochotne ponúknuť aj svoje srdce. Uvedomujeme si, že Panne Márii nemôžeme k jej sláve, ktorú obdržala za svoju vernosť od Syna, nič pridať. Panna Mária má už najvyšší stupeň slávy, odmenu od Pána Ježiša. Aj napriek tomuto poznaniu naša dobrovoľná účasť na jej pobožnostiach, modlitbe a úvahách pri Litániách loretánskych je prejavom našej činorodej lásky k Panne Márii. vieme, ž jej sa takáto činnosť páči a primerane nám vyprosuje požehnanie, milosti od svojho Syna a všetko potrebné pre nás a pre tých, na ktorých budeme myslieť. Keď toto svoje predsavzatie splníme, iste aj nás čaká odmena, akú daroval Pán Ježiš nielen svojej matke, ale aj svojmu pestúnovi – sv. Jozefovi.
Naše ruky nechceme mať len založené a čakať. My vieme, že aj nebo sa dobýja násilím a len násilníci sa ho zmocnia. Naše násilie, naša zväčšená úcta k Panne Márii a naše častejšie modlitby a úvahy o jej živote budú odmenené. Veríme, že jej láska sa ešte viac prejaví v našom živote. Amen.