Meditácia na 12.05.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Nerea a Achila, sv. Pankráca, mučeníci | Mk 16,15-20
Litánie loretánske „Matka Božej milosti"
Do neba
Iste mnohí z vás nevideli zaujímavý obraz Panny Márie, ktorej autor dal názov D o n e b a c e z M a t k u B o ž e j m i l o s t i.
Panna Mária pozerá do výšky za odchádzajúcim Synom. Nie je však smutná ako učeníci, ktorí tiež pozerajú za odchádzajúcim Učiteľom. Čo je na obraze zaujímavé, že nielen sv. Peter apoštol má v rukách kľúče a vieme prečo, lebo mu dal Pán Ježiš moc odpúšťať hriechy, ale v rukách má kľúče aj Panna Mária. Vieme, že Panna Mária nedostala od Pána Ježiša moc odpúšťať hriechy.
Prečo umelec nakreslil v rukách Panny Márie kľúče? Vieme, že Pán Ježiš mal veľmi rád svoju matku. A práve preto veríme, že jej nič neodoprie, keď bude prosiť o niečo pre nás. Kľúče v jej rukách sú pre nás znamením, že na jej príhovor môžeme získať mnoho Božích milostí.
Pretože je máj, keď si zvlášť spomíname na našu nebeskú Matku Pannu Máriu, aj dnes, na sviatok Nanebovstúpenia jej Syna, uvedomujeme si potrebu jej príhovoru, potrebu Božích milostí, keď chceme splniť príkaz Pána Ježiša apoštolom i nám:
„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu" (Mk 16,15).
Štyridsať dní po svojom zmŕtvychvstaní sa Pán Ježiš zjavuje svojim učeníkom, ale aj širokej verejnosti. Je to čas, keď sa apoštoli presvedčili o tom, čo predpovedal ich Učiteľ, že bude odsúdený, bude trpieť, zomrie, ale na tretí deň vstane z hrobu. Všetko sa presne splnilo. Po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš ustanoví sviatosť zmierenia, keď poverí apoštolov mocou kľúčov odpúšťať hriechy a ustanoví apoštola Petra za hlavu Cirkvi. Nakoniec apoštolom Ježiš dáva prísľub Ducha Svätého a tesne predtým, ako sa vrátil k Otcovi, dostávajú príkaz rozísť sa do celého sveta.
Ich poslaním bude hlásať Evanjelium a tých, čo uveria ich slovám o Ježišovi Kristovi, nech krstia. Tak sa viera prvý raz má prejaviť aj navonok. Nielen uveriť v Krista, ale prijať krst a zachovávať Božie slová.
Marek evanjelista nebol apoštolom, ale všetko, čo napísal v evanjeliu, počul od najpovolanejšieho apoštola Petra, ktorému robil na cestách sprievodcu. Evanjelium – životopis Pána Ježiša ukončil slovami: „Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktorí ich sprevádzali" (Mk 16,20).
Aj keď žiaden apoštol nepíše o tom, že by Panna Mária apoštolom pomáhala, tradícia Cirkvi dokazuje pomoc Panny Márie. Už prví kresťania v Panne Márii vidia svoju Matku. Od začiatku jej prejavujeme i napriek mnohým útokom, už v tej dobe proti nej, úctu. Jeden z prvých titulov, ktorý jej Cirkev dala bol „Bohorodička" na sneme v Efeze roku 431.
Počas celej histórie Cirkvi úcta k Panne Márii sa nestratila. Práve naopak. v každej dobe sa tí, čo sa cez Pannu Máriu obracali k jej Synovi, presviedčali o tom, že boli vypočutí a na jej príhovor získali mnoho milostí. Tak jedným z prvých titulov Panne Márii dáva Cirkev „Matka Božej milosti".
Príslovie hovorí: „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania". Inými slovami: Všetci pri svojej činnosti potrebujeme pomoc, posilu, povzbudenie a kto nám môže najviac pomôcť, ak nie tá, ktorú nám za Matku nechal sám Pán Ježiš? Slovo „milosť" môžeme viac-menej len tušiť, nie celkom pochopiť. Obrazne povedané je to celkom akoby spojivo medzi Bohom a nami. Ak „milosť" vlastníme, tak Boh je v nás a my sme v ňom. Milosť je boží život v nás, je dynamika poznania Božej lásky v nás. Čím je kto svätejší, tým viac vniká do Božieho života samej Najsvätejšej Trojice.
Z ľudského pokolenia prvá v kráse a nevinnosti je Panna Mária. Po tituloch „Svätá Mária", „Svätá Božia Rodička, „Svätá Panna panien", „Matka Kristova" a „Matka Cirkvi" jej patrí aj „Matka Božej milosti".
Ktosi raz povedal. – Až raz prídem medzi svätých, tak sa ich spýtam: - Prečo vlastnia takú slávu? – Každý mi dá, viem to, podobnú odpoveď ako sv. Pavol: „Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás..."(Tit 2,11-12). V týchto slovách my veriaci kresťania vidíme lásku Pána Ježiša k nám, keď nám dáva svoju matku, aby nás ako Matka znova a znova vychovávala a viedla ku svojmu Synovi, nášmu bratovi a Bohu, Ježišovi Kristovi. Keď teda vieme, že je matkou Krista, je Matkou všetkého, čo nám Ježiš zaslúžil u svojho Otca, teda „Matkou Božích milostí".
Potrebujeme takúto Matku, ktorá má pre nás kľúče od pokladnice Božích milostí. Ísť do sveta a plniť vôľu Pána Ježiša, ohlasovať jeho učenie, prijímať do rodiny Pána Ježiša nových bratov a sestry je ľahšie, keď máme takú pomoc v Panne Márii.
Na našej ceste za Ježišom do neba je dobré, keď si uvedomujeme, že cez úctu k Panne Márii sa nám to skôr a istejšie podarí. To neznamená, že tí, čo neprejavujú takú úctu Panne Márii ako my, že nebudú spasení. Môžu byť a iste aj mnohí budú. Oni tiež plnia príkaz Pána Ježiša a keď ho plnia tak verne, ako im to hovorí ich svedomie, učí ich viera, je všetko v poriadku. áno, k Pánu Ježišovi sa dá ísť aj priamo ako to mnohí, čo neprejavujú našu úctu k Panne Márii, hovoria. My však cítime, že úcta k Panne Márii nám nie je na škodu, nie je to prekážka, práve naopak, presviedčame sa o tom, že cez Pannu Máriu sa nám viac darí.
Je to pre nás veľká milosť, keď cítime pri plnení Božej vôle posilu Matky Márie. Je to úžasné, keď spod kríža, pod ktorý sme padli, pomocou Panny Márie sa nám ľahšie vstáva. A koľkokrát sa presviedčame, že keď cítime jej prítomnosť, že viac sa nám darí žiť aj v prítomnosti jej Syna.
Pozemská matka bdie nad svojimi deťmi aj vtedy, keď ju aj priamo o to nežiadajú. Jej láska sa neohraničuje len na prosby. A tým viac naša nebeská Matka sa stará o nás, keď vidí našu potrebu pri plnení vôle jej Syna.
Vám mladým, zvlášť dnes, keď sme počuli slová, že aj vás chce poslať Boh hlásať Evanjelium, chcem prečítať článok z novín:
Stalo sa na nástupišti diaľkových autobusov, na stanici SAD v Bratislave. Pekné jarné popoludnie. Cestujúci čakajú na svoje autobusy. Stoja v rade i mimo neho. Starí, mladší, mladí. Medzi tou poslednou skupinkou veľa zaľúbených dvojíc. Je to na nich vidno. Menej, aj viac. Obďaleč je dvojica na smrť zaľúbených. V tuhom objatí. Bozkávajú sa. Horúco, až vášnivo. Okolo seba nevnímajú nič a nikoho. Existuje len ich velikánska a najkrajšia láska. Žena predo mnou sa pohoršuje a dáva to najavo poznámkami: nemajú hanby... to voľakedy nebývalo... Napriek tomu sú tí dvaja veľmi sympatický. Predsa však, keby tú svoju ľúbosť tak lacno nevystavovali na obdiv! Nuž, ale čo s nimi? S/ mladí, je jar, všetko vôkol kvitne. Láska tiež. Z nástupišťa oproti sa pohol expres a zrazu počujeme krik. Mladým milencom práve ušiel autobus. Odskočili od seba a v tom okamihu akoby odskočila od nich aj ich veľká láska. Ona plakala, on nadával. A naopak. Po chvíli prskli po sebe nadávkou. Ľudia okolo sa na tej tragikomédii zabávali. Staršia žena, ktorá mala predtým poznámky, sa nahlas smiala. K dvojici pristúpil šedivý muž a povedal: - Deti, nie je ma do vás síce nič, ale ak vám môžem poradiť, nehádajte sa. Zmeškaný autobus nie je najväčším problémom v živote. Prídu ťažšie, ktoré budete musieť prekonať. A do budúcnosti ešte jednu radu: Šanujte si lásku. Nerozsýpajte si ju takto, na verejnosti. Pre život treba veľa lásky. Verte starému človeku.
Anna Plecitá, Piešťany, Smena, 2.6. 1989
Všetci máme splniť príkaz Pána Ježiša, a práve preto potrebujme posilu a pomoc. Nesmieme si komicky počínať, práve naopak, cítime zodpovednosť za svoj život.
Panne Márii dal kľúče do rúk nielen maliar na svojom obraze, ale obrazne povedané, aj Pán Ježiš. Veď jej príhovor je veľký dar, ktorý nám otvára tú najpotrebnejšiu pokladňu. Amen.