Meditácia na 18.05.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Ján I., pápež a mučeník | Jn 17,11b-19
Litánie loretánske „Matka predivná"
Je to divné
Dnes veriť v pomoc neviditeľnej bytosti? Mnohí sa z toho smejú. Na druhej strane milióny, a nie iba starých a chorých, ale aj mladých, putujú na miesta, kde sa vzdáva úcta Panne Márii, a hoci si vtedy neuvedomujú, že tým oslovujú „Matku predivnú", stávajú sa účastnými mnohých milostí, ktoré majú dopad aj na viditeľný život.
Pán Ježiš sa za nás modlil: „Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou. Tvoje slovo je pravda" (Jn 17,16-17).
Ježiš sa modlí za nás. Je to divné. Syn Boží prosí za nás svojho Otca. Prečo? Pretože nás miluje. Láska Boha je neodškriepiteľná. Ježiš nás nechce trestať, chce nás vo svojej sláve. Miluje nás. Je to divné, že Boh nám dal aj ženu – Pannu Máriu na pomoc. Pán Ježiš nám necháva ako dar vo sviatostiach nielen seba, ale aj svoju Matku ako prímluvníčku, orodovníčku, sprostredkovateľku milostí, dobier a požehnaní. Je to dar, ktorý nám pomáha doplniť Božie slová.
Za to všetko cítime povinnosť a je to aj vôľa Božia, aby sme Boha velebili. Vzorom nám je Panna Mária. Celý jej život je predivný. Od počatia až po jej odchod z tohto sveta je poznačený zvláštnym zásahom Božím. Jej nepoškvrnené počatie, čisté a bez hriechu; jej panenské počatie Božieho Syna bez pričinenia muža; jej materstvo a zároveň panenstvo; jej vzťah k Bohu Otcovi, k Bohu Synovi a k Bohu Duchu Svätému; jej návšteva u sv. Alžbety, na čo nedostáva príkaz; jej plnenie vôle mocných tohto sveta, keď sa ide dať zapísať; jej útek, aby zachránila život dieťaťu a tiež jeho hľadanie, keď sa stratí; jej činnosť na krížovej ceste Syna i pod krížom; jej činnosť po nanebovstúpení i pri zoslaní Ducha Svätého; jej smrť i nanebovzatie, ako aj činnosť cez dve tisícročia v mnohých zjaveniach. Toto všetko hovorí o našej „Matke predivnej".
Je to divné mnohým, že nielen deti, ale aj muži, starci, nie iba jednoduchý ľud, ale aj vzdelaný, nielen v minulých časoch, ale i dnes si ju ctí, miluje, putuje na miesta, kde sa jej vzdáva úcta a odnášame si odtiaľ všetci priam hmatateľnú silu milostí a jej lásku. áno, to je naša „Matka predivná". Presviedčame sa o jej činnosti za často nepochopiteľných udalostí, stretnutí. Pretože jej hrob nie je na zemi, ctíme si ju všade. Hoci sa nám nezachoval jediný jej obraz, uctievajú si ju na celom svete. bieli ctitelia si ju znázorňujú bielej pleti, veriaci žltej farby pleti ju majú žltej farby a tmaví si ju uctievajú v tmavom. Je to divné a je to normálne, pretože je Matkou všetkých, hoci mala len jediného Syna. Všetci veriaci jej hovoríme „mama". Žila dávno, už sú tomu tisícročia a my cítime, že žije i teraz. Žila v malej krajine a ešte menšom Nazarete a dnes ju poznajú na všetkých kontinentoch. Hľa, „matka predivná".
Vieme, že rodáci nechápali svojho rodáka Ježiša. Nečudujme sa, že Panne Márii upierajú úctu. Prečo by sme však nemali preukazovať Ježišovi a Márii úctu, lásku a obdiv? Vieme, že mnohí, čo to robili pred nami, pocítili pri tom mnoho nepochopiteľného.
Pápež Ján I. viedol Cirkev v časoch, keď bol ostrogónskym kráľom Teodorik Veľký, ktorý bol vzdelaný, obklopený učencami, filozofmi, diplomatmi, ale srdcom arián. V Carihrade bol cisárom Justín, ktorý bol rýdzi katolík. Pápež odchádza ako prvý pápež za hranice Talianska. V Carihrade ho prijali ako zástupcu Krista. Pápež ako hlava Cirkvi korunoval Justína za prvého cisára. Na ceste späť bol Ján Teodorikom v Ravenne zajatý a zomrel hladom za pokoj. Bol len tri roky pápežom a je divné, čo všetko stihol. Za jeho éry sa začal počítať letopočet od Krista. Obnovil v Ríme kostoly a cintoríny. Spresnil dátum Veľkej noci. Dal základy gregoriánskeho spevu a iné. Vidíme, že ten, kto chce a robí to, čo mu káže Boží hlas v jeho srdci a jedná podľa najlepšieho svedomia, dokáže urobiť mnoho a dobrých vecí.
Aj my sme nástrojom v rukách Božích. Aký? To cítime sami, a to vidí aj naše okolie.
Je správne vzývať „Matku predivnú", pretože pod jej vedením a za jej výdatnej pomoci môžeme vykonať mnoho dobra. Ku konaniu, činnému kresťanskému životu sme všetci povolaní. Ľudia, ktorí mnoho dokážu, to nemajú ľahké. Majú mnoho ťažkostí, problémov, starostí, nechápu ich ostatní, často trpia na tele i na duši. Keď však dokončia svoje dielo, často až po ich smrti sa o nich hovorí s uznaním. Boh však je ich najlepšou odmenou. A „Matka predivná" je šťastná, že ju v nezištnosti nasledovali.
Aj tiché, skryté a ľudským očiam neviditeľné veci Boh odmieňa. A odmena od Boha stojí za to! Amen.