Meditácia na 23.05.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Dezider, biskup | Jn 14,23-26
Litánie loretánske „Panna ctihodná"
Výchova a Duch Svätý
Učiteľ priniesol na hodinu slohu opravené zošity. "Deti, prečítam vám prácu, ktorú napísala Marta." Začal čítať: M a t k i n e r u k y. "Moja matka jednou rukou varí a druhou sa modlí. Jednou rukou prišíva gombík a druhou upratuje. Jednou rukou pletie vrkoč, keď ráno vstávam a druhou rukou..." Celá trieda sa smiala. "Marta, koľko rúk má tvoja matka?" pýta sa učiteľ. "Dve pre otecka, nás je sedem detí a dve má pre každého z nás. Mama má aj dve ruky pre Pána Boha, lebo sa často modlí." Potom sa už trieda nesmiala.
Podobne by sme mohli povedať aj na otcov, ktorí vo svojej viere a láske zabúdajú na seba a žijú pre svojich drahých. Viera v Boha a pomoc Ducha svätého sú neodmysliteľné veci pre veriacich rodičov pri výchove.
Cítia realizáciu slov Pána Ježiša vo svojom poslaní: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som povedal". (Jn 14,26).
Pán Ježiš tri roky vyučoval a vychovával svojich učeníkov. Boli to, až na Jána všetci už dospelí muži, dokonca aj takí, čo mali svoju rodinu ako Peter. Koľko starostlivosti a iných výchovných vecí Ježiš podnikol za tri roky! Apoštoli sa nahnevali na dvoch bratov Jána a Jakuba (por. Mt 20,24). Dohadovali sa, kto z nich je väčší (por. Mk 9,34). A to boli už dospelí.
Životná skúsenosť neklame, že o výchove je potrebné hovoriť, a to najmä dnes, keď aj naše okolie je poznačené mnohými krízami tak rodinného, ako aj spoločenského života. Výchova v každom prípade nie je ľahký proces. Je správne, keď rodičia robia všetko preto, aby vštepili pravdy viery a morálne zákony do sŕdc svojich detí. Deti dnes menej potrebujú slová, viac potrebujú príklad. Presvedčivý príklad je najlepšia škola do života.
Dnes, keď si spomíname zoslanie Ducha Svätého a prvé vystúpenie apoštola Petra, zvlášť si pripomíname význam modlitby pri výchove. Je správne, keď si rodičia pri modlitbe vyprosujú dary Ducha Svätého pre správnu výchovu ich detí. Rodičia sa nemodlia len za deti, ale aj za seba, aby ich výchova nebola experiment, nespoliehali sa na učiteľov, televíziu, kamarátov detí, spoločnosť, že tí vychovajú ich deti. To by bolo nesprávne. Je veľkou škodou pre rodičov, keď dajú čomukoľvek prednosť pred svojimi deťmi. Dnes je to podnikateľská oblasť, ktorá ničí opravdivú radosť rodín a rozbíja rodiny. Sú to tiež iné záujmy, koníčky, lenivosť, a tiež v mnohých prípadoch aj nepripravenosť na manželstvo. Tým viac je dnes potrebné, aby si rodičia uvedomili význam spolupráce s Duchom Svätým. Vieme, že v minulosti rodičia nemali vedomosti z oblasti pedagogiky a vychovali dobrých a veriacich ľudí. Dnes je doba skutočne ťažšia. Tým viac je preto potrebné vrátiť sa k osvedčeným veciam tých, korí vychovávali v minulosti. Bola to modlitba, príklad, budovanie autority, pristupovanie ku sviatostiam, úcta, láska, skromnosť a iné. To všetko bolo pod vplyvom Ducha Svätého.
Dnes sa dostáva výchova na nesprávnu úroveň filozofovania. V našich kresťanských rodinách nie sú správne takéto a podobné názory: Nebudem núti deti modliť sa, chodiť na výuku náboženstva, do kostola... Tak ich nechajme, úplne ich detským nerozumnostiam!
Pohanský Kyriofes, keď chcel potrestať svojho nepriateľa, ukradol mu syna a vychovával ho bez akýchkoľvek zábran. Potom mu syna vrátil. Syn si nevedel nič odoprieť, nedal si rozkázať, nedokázal sa kontrolovať. Až nakoniec zabil otca i seba.
Áno, dnes je výchova dialogická, ale nesmie sa obmedziť len na slová. Je potrebné viesť k činom. „Viera bez skutkov je mŕtva" (Jk 2,17). Primerane veku je rodič povinný klásť na dieťa nároky nielen fyzické, ale aj duchovné.
- My sa doma nepostíme. Mama varí aj v piatok mäso, - hovorí ôsmak.
- Nebola som v kostole, mama ma nezobudila, - taktiež hovorí ôsmačka, ktorá bola do tretej na zábave.
Dievča si naťahuje po ceste sukňu. Áno, má pekné nohy. Prečo si ju však naťahuje, keď si ju takú krátku obliekla? – Mamy mi povedala, že mi pristane. –
Otec ponúka syna alkoholom: - Skús, veď ja v tvojom veku som už fajčil. –
Keď boli následne títo oslovení, či sa modlia s rodičmi, tak so smiechom hovoria: - Na Vianoce, pri štedrej večeri,. – Iní: - Niekedy, keď máme návštevu starej mamy. –
Tí, čo sa pravidelne modlia, je na nich aj vidieť silu milostí Ducha Svätého. tie rodiny, v ktorých pri výchove sa čas venuje aj modlitbe, nestrácajú, ale mnoho získavajú.
Keď sa deti naučia pravidelne spytovať si svoje svedomie, dostávajú rodičia nádej, že ich dieťa pod vplyvom Ducha Svätého bude rásť tak v spoločenskom, ako aj duchovnom živote. Vtedy sa naučí dieťa žiť v priateľstve s Bohom, osvojí si vzťah ku svojmu okoliu a tiež ku svojim povinnostiam.
Významné miesto patrí Duchu Svätému aj pri prijímaní sviatostí pri výchove. Nestačí len účasť na svätej omši. Je správne, keď svätá omša sa končí tým, že si odnášame Pána Ježiša nielen v Božom slove, ale aj v Eucharistii vo svojich srdciach. Je veľmi osožné porozprávať sa s deťmi o týchto veciach. Už malých pripraviť na spoločenstvo veriacich v kostole. Vedia vtedy v tichu sledovať a dokážu sa tešiť na svätú omšu. Neskoršie sa pýtať, čo si zapamätali, čo ich v kostole oslovilo, prípadne čomu nerozumeli.
Duch Svätý významne pôsobí aj pri rôznych slávnostiach, udalostiach a na miestach, kde sa veriaci schádzajú. Tam sa stretávajú s novými myšlienkami, majú nové zážitky, obohatia sa novými skúsenosťami. Často námaha takto vynaložená sa vracia rodičom aj cez rozžiarené detské očká, či zvláštny pokoj v ich tváričkách.
Je správne, keď rodičia cítia, že Pán Boh položil na ich plecia veľkú zodpovednosť. Či vtedy, rodičia, netúžia spolupracovať s Duchom Svätým? Mnohí rodičia hovoríte, že vaše dieťa vám vracia mladosť. Keď s Duchom Svätým spolupracujete, aj váš život sa znova a znova posilňuje darmi Ducha Svätého. Čas a námaha prináša ovocie Ducha Svätého do duší rodičov.
Človek nie je pri svojom narodení ani anjelom, ani diablom, ale sane sa jedným z nich po svojej smrti. buď bude jeho duša spasená, alebo zatratená, podľa toho, a to je tá hrozná zodpovednosť rodičov, ako sa darí rodičom a zodpovedným za výchovu, udržať deti na správnej ceste. Teraz si iste uvedomujete, rodičia, vážnu vec: Či bude vaše dieťa spasené, alebo zatratené, či bude patriť Bohu, alebo bude od neho na veky odlúčené, je aj vo vašich rukách!
V arabskom svete sa rozpráva bájka P l a č S a h a r y.
Keď za tichej hviezdnatej noci povieva nekonečnou púšťou tichý vetrík, trením miliárd piesočných zrniek vzniká zvuk podobný náreku smrteľne raneného zvieraťa. – Počujete? – upozorňuje vodca karavány. - Púšť plače! Narieka, že sa stala neplodnou. Oplakáva svoje záhrady, vlniace sa obilné polia, vinice, ktorými kedysi oplývala. Predtým, ako sa stala vyprahnutou púšťou. -
Duša človeka, ktorej sa nedostane darov Ducha Svätého, sa môže stať tiež púšťou. áno, sú aj medzi nami takí, čo hovoria, že aj bez Boha sa dá žiť a vychovávať deti. Dá, to je pravda, ale ako a s akým dopadom na večnosť?!
Príklad nám dáva aj svätý Dezider. Keď bol údajne zajatý Germánmi, ktorí pustošili krajinu, a najmä Cirkev, ponúkol sa na smrť akýmkoľvek spôsobom, len aby nepriatelia dali život jeho kňazom. Nepriateľ nesúhlasil. Zabili všetkých. Gesto však ostalo.
Aj pri výchove je aj odmietnuté gesto Bohom odmenené. Na to tiež nesmieme zabudnúť. Matka Marty má len dve ruky - a čo stihne! Nezabúdajme na štvrtý príkaz z Desatora. Nezabúdajme na výchovu a pomoc Ducha Svätého. Amen.