Meditácia na 24.05.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Panna Mária Pomocnica kresťanov | Mk 10,28-31
Litánie loretánske „Pomocnica kresťanov"
Som kresťan a mám pomoc v Márii
Meno „kresťan katolík" vysvetľuje sv. Augustín ako „vznešené meno": - Nenašiel som vznešenejší titul nad meno kresťana. Nech si čímkoľvek na svete, viem, že nie je nič tak slávne, ako meno opravdivého kresťana a sluhu Božieho. –
Nemecký básnik Schiller kedysi povedal o vtedy slávnom filozofovi Kantovi: - Za sto rokov bude Kant všade velebený ako Kristus. – A hľa, prešlo sto rokov a kde je Kant, a kde je Kristus? Učenie Krista trvá a bude trvať až do konca čias. Ľudská sláva je ako poľný kvet.
A tak sa napĺňajú slová Pána Ježiša: „A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými" (Mk 10,31).
Toto sú slová uistenia Pána Ježiša. Tieto nesmierne vážne slová Pána Ježiša sú naplnené starosťou o zverené mu duše. Tieto slová vyvolali u Petra reakciu, ktorá vyzerá ako pokus o sebaospravedlňovanie. Peter tým myslí: Pozri, my sme to urobili správne, všetko sme opustili, všetko, čo nám patrilo, a išli sme za tebou. Hoci Peter vo svojom postoji pri týchto ubezpečujúcich slovách prejavil toľko pokory, že ich Pán Ježiš ponecháva bez protirečenia. Sledujeme, že Pán Ježiš sa pokúša pohľad Petra a ostatných apoštolov rozšíriť na skutočnosť, aká veľká milosť je na tejto ceste odovzdanosti. Boh, keď príde na konci čias, neostane nič dlžný. Tak sa nám dostáva vysvetlenia, že všetko, čo urobíme pre vzrast Božieho kráľovstva, bude odmenené už tu na zemi a raz aj vo večnosti. Do týchto myšlienok zapadajú aj slová: „A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými" (Mk 10,31). Týmito slovami sa zdôrazňuje, že v Božom kráľovstve je všetko „celkom iné". Tam je možné aj úplne obrátenie poradia honosných vzťahov. Tí odstrkovaní v kruhu veriacich, ktorí boli poslednými, môžu byť v Božom kráľovstve prví, zatiaľ čo tí, ktorí pre svoje bohatstvo, nadanie, pre svoje meno tu hrali vedúcu úlohu, môžu potom zistiť, že sú odsunutí na posledné miesto. Tieto Ježišove slová tiež vystríhajú pred namyslenosťou na vlastnú zbožnosť, alebo osobitné chápanie Božích plánov spásy, či na čokoľvek iné a pred povyšovaním sa nad brata, ktorý v živote viery zdanlivo ešte natoľko nepokročil. Posledné slovo povie Boh. Kto sme, aby sme mohli o tom rozhodovať?!
Z dejín Cirkvi poznáme mnoho prípadov, keď tieto slová sa plne potvrdili. Pápež Piux VII. na poďakovanie za oslobodenie z Napoleonovho zajatia, z ktorého sa vrátil 24. mája 1814, ustanovil v Cirkvi sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov. Z dejín je známe aj to, že už dávno predtým sa kresťania k Panne Márii utiekali o pomoc a ochranu. Keď pri Lepante 7. októbra 1571 kresťanské vojská porazili v námornej bitke Turkov, ktorí boli v presile, už vtedy sa toto víťazstvo pripisovalo pomoci Panny Márie.
Stačí sa len pozrieť po našom Slovensku a vidíme ako ruže posiate pútne miesta. Prečo? Komu slúžili? Boli to miesta, kde veriaci kresťania prichádzali a utiekali sa k Panne Márii vo svojich ťažkostiach tak tela, ako aj duše. A toto platí aj dnes.
Uvedomujeme si, že Panna Mária. – „Pomocnica kresťanov" má aj dnes svoj vplyv, svoju moc a tieto dary od svojho Syna chce využiť v náš prospech. Je správne a pre nás výhodne, keď my kresťania sa utiekame k Panne Márii – „Pomocnici kresťanov".
Ešte pred týždňom sa muži na deviatke veľmi smiali. Dostali nového pacienta, mladého zakrpateného muža s porazenou rukou. Tento muž sa vtedy pokojne zobliekol, kľakol si k posteli a modlil sa. Tí v jeho okolí sa smiali. Smiech však muža nevyrušil. Potom z vrecka vytiahol ruženec a dal si ho na stolík. Jeden z mužov ho oslovil: - Na obesenie je ešte dosť času. –
Izba sa znova rozosmiala. Muž si položil na stolík aj Sväté písmo. Sused sa ho spýtal, či by mu ten román nepožičal. Muži sa ešte viac rozosmiali.
Po týždni sa už nikto z mužov nesmial. Na izbu priniesli staršieho muža s rakovinou jazyka. Väčšia časť mu už chýbala. Len malá časť mu strašne zapáchala z úst. Museli ho dať na druhú izbu, ale aj tak zápach bolo cítiť až na chodbu. Muži si zapchávali nos, keď išli okolo. V noci bolo z tej izby počuť plač. Starý muž sa cítil sám a bezmocný. Tu prišla sestra: - Muži, nepozreli by ste sa na chvíľu na toho starčeka? My pri ňom stále nemôžeme byť a on potrebuje často pomoc. Pena mu stále ide z úst, ale on si ju sám nemôže utrieť. Je už trocha pomätený a veľmi slabý! –
V izbe nastalo ticho. Potom vstal malý zakrpatený muž zo svojho lôžka. A so samozrejmosťou hovoril: - Sestra, ja zostanem pri ňom. Dajte moju posteľ do jeho izby. Budem tam aj spať. – To bolo pred týždňom.
Malý zakrpatený muž denne chodil do kaplnky na sv. omšu k sestrám. Muži ho videli, ako ide cez dvor. V ruke držal modlitebnú knižku a ruženec otočený okolo dlane, ale žiaden sa už nesmial. V tomto mužovi videli skutočného kresťana a duch posmechu zmizol.
Koľko je takých kresťanov medzi nami! Iste nechceme patriť medzi tých posmeškárov. Kresťan aj cez Pannu Máriu dostáva posilu, že vie prekonať ťažkosti. My si to často vieme aj uvedomiť, keď sa ocitáme v núdzi a ťažkostiach. Práve v tom, že Panna Mária – „Pomocnica kresťanov" nám vie a dokáže pomôcť, je pre nás dnes povzbudením.
Ľudia podobní Schillerovi a Kantovi sú aj dnes. Ale kde budú zajtra? Aj dnes platia slová sv. Augustína a s nimi sa aj my plne stotožňujeme. Amen.