Meditácia na 05.06.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Bonifáca, biskupa a mučeníka | Mk 12, 18-27
K Ježišovi prišli saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku."
Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba`? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite."
Títo saduceji, neveriac v zmŕtvychvstanie a večný život, chceli sa vysmiať tým pravdám prostredníctvom svojej vymyslenej a nie vážnej historky o siedmich mužoch jednej ženy. V odpovedi Pán Ježiš upozorňuje na zásadný omyl v našich náboženských pojmoch. Usilujeme sa totiž umiestniť nadprirodzené skutočnosti v prirodzených kategóriách. Od detských rokov si predstavujeme Pána Boha s dlhou bradou, anjelov s krídlami, svätých s aureolou, diablov s rohmi atď. Vidíme nadpozemské pravdy a veci pozemským spôsobom, a teda najčastejšie nepodareným a nezodpovedajúcim skutočnosti. Jasná vec: sme ľudia a nemôžeme sa zbaviť týchto ľudských predstáv; avšak máme mať na zreteli túto našu neschopnosť: že nie sme schopní si obrazne predstaviť reality z iného sveta. A prílišné pripútanie sa k týmto našim detským predstavám môže nakoniec niekoho obrať o vieru. (Možno i preto tí saduceji stratili vieru v zmŕtvychvstanie tela, že videli toto zmŕtvychvstanie príliš ľudsky).
Teológovia, kazatelia a katechéti sa usilujú priblížiť veriacim obraz druhého sveta, a je to, samozrejme, chvályhodná snaha. Ale akokoľvek by predkladali tieto nadčasové reality do časnej reči - vždy to bude „nie tak".
Skutočnosťou, síce tiež nepochopiteľnou, ale neklamnou, je láska Boha k ľuďom, aká sa nám zjavuje v obete Božieho Syna na oltároch - až do skončenia sveta