Meditácia na 09.06.2013
celé duchovné cvičenie nájdete tu: Božie slovo počuť, vidieť a žiť
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Efrém, diakon a učiteľ Cirkvi | Lk 6,43-45
Upozornenie: Ak niekomu z vás, ktorí ste sa registrovali k odberu meditácii, meditácie nechodia, tak prosím, pozrite do priečinku spam/hromadná pošta/alebo iné..., kde meditácie určite nájdete. Z našej strany, ak vyslovene odber nezrušíte, posielame denne meditácie každému z vás. Stáva sa, že /väčšinou g-mail/ hromadné maily po čase zaradí do iného priečinku. Treba, aby ste si individuálne manuálne nastavili v svojej mail. schránke, že "Meditácie Ľubomíra Stančeka nie sú spam" - a priradili ich späť do doručenej pošty.
Po ovocí poznať strom
Po tieto dni, keď sa záhradník prechádza okolo svojich stromov, vie povedať: Ak nepríde nejaká výrazná zmena počasia, buď úroda bude alebo nebude. Rovnako vieme povedať aj o záhrade, akou je farnosť, obec alebo štát, aká bude tam „úroda". a tiež, čo sa môže očakávať od tých, ktorí dnes riadia, dospelých či mládeže.
Na túto aktuálnu tému nás upozorňuje aj Ježiš, keď hovorí. „Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy a z ostružín neoberajú hrozno" (k 6,44).
Ježiš sa nám stal podobný vo všetkom okrem hriechu (por. Fil 2,7). Tridsať rokov žil v tichu Nazareta. bol Boh, a predsa sa správa celý tento čas ako človek. Možno aj preto, keď osloví rodákov v sobotu v synagóge, na to mysleli. Ježiš tento čas ticha využíva, aby sme raz mali ešte väčšiu dôveru v neho. Žil náš život, aby sme sa učili od neho. Známymi vecami zo života, ako je strom a ovocie, chce povedať, aby sme sa učili všímať si veci a udalosti vo svojom okolí. Tieto nám môžu napomôcť k duchovnému rastu. Sám však okrem slov nám poukazuje na svoje skutky. A tak vidíme skutočný strom – kríž a skutočné ovocie – odpustenie.
Po tieto dni sa konajú milé slávnosti prvého svätého prijímania. V tomto čase máme prvý piatok mesiaca jún, ktorý je zasvätený božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. A ešte niečo. V tento čas slávime slávnosť Božieho Tela a Krvi. Tiež si pripomeňme, že po tieto dni sa konajú aj primičné slávnosti. Toto všetko má jeden spoločný bod. Tieto slávniosti len vtedy majú zmysel a vtedy prinesú skutočné ovocie, keď sú tým, čím majú byť – oslavou Ježiša Krista. táto sa najlepšie prejavuje pristupovaním ku Sviatosti oltárnej-Eucharisti. Aj keď nie je to celkom objektívne, keď sa povie, že v našej farnosti sa rozdalo toľko a toľko svätých prijímaní, ale predsa niečo to naznačuje.
Časté pristupovanej ku stolu Pána pri svätej omši nie je zanedbateľná vec v duchovnom živote jednotlivca či spoločnosti.
Oltár je strom a Eucharistia je ovocie. Keď kresťan často pristupuje a prijíma eucharistického Krista, rozhodne toto ovocie zanechá stopu na jeho živote. Zlé ovocie – svätokrádežné prijímanie spôsobuje smrť duše. Kto nehodne prijíma, neprijíma život, ale odsúdenie. Preto je namieste, že sa vyhýbame takémuto pristupovaniu. Nebolo by správne, keby sme nevyužívali možnosť pristupovania ku sviatostiam čo najčastejšie.
Vieme, že každé okúsenie ovocia zo stola Pána má v sebe neopakovateľné milosti. Dnes Cirkevný zákonník z roku 1983 dokonca doporučuje veriacim, ktorí sa zúčastňujú na celej druhej svätej omši v ten istý deň, môžu aj druhý raz pristúpiť ku stolu Pána. Logika hovorí, že človek používa pokrm viackrát denne. Keď človek cíti potrebu, túžbu stretnúť sa, posilniť a potešiť s Kristom, nemá odkladať. Časté prijímanie dáva väčšie milosti. Pravidelný prísun milostí urobí človeka viac odolným voči hriechu.
Nejeden kresťan si vie povedať: Keby som prestal pravidelne pristupovať ku Sviatosti oltárnej, bol by zaiste zo mňa horší človek ako ten, ktorý o sebe tvrdí, že neverí. Tiež z vlastnej skúsenosti vieme, že časté prijímanie stáva sa človeku motorom ku konaniu dobra a brzdou ku konaniu zla. ako vie rozpáliť vnútro Eucharistia láskou, pokojom, odpúšťaním, vľúdnosťou, čestnosťou a ďalšími čnosťami, tak vie eucharistia v nás vzbudiť aj spasiteľný strach, silu zanechať zlé priateľstvo, známosť, zriecť sa vecí, vedieť sa ovládať a podobne. Oltár, na ktorý znova a znova zostupuje Ježiš pod spôsobom chleba pri slovách, ktoré kňaz cez premenenie hovorí, je skutočný strom lásky.
Ježiš pri Poslednej večeri, keď už ustanovil Eucharistiu a kňazstvo, predniesol modlitbu Otcovi za apoštolov, ale aj za nás a všetkých, čo v neho uveria. Ježišovo srdce, aj keď už trpelo, zároveň sa teší. Môžeme povedať o tom to, čo sám predtým povedal: „Z plnosti srdca hovoria ústa" (Lk 6,45). Tým nám chce Ježiš naznačiť, aby sme pri pristupovaní ku Eucharistii nemlčali. Nejedná sa o slová, ale rozhovor s Kristom po, ale aj pred svätým prijímaním. Je preto čas nielen dôstojne pristúpiť, prijať Eucharistiu, ale tiež s Ježišom zotrvať v tichu kontemplácie – spojení v láske. A po krátkej adorácii spevom pokračovať v prosbách, odprosovaní, ďakovaní a klaňaní sa, oslave Boha. Aj podľa nášho vonkajšieho i vnútorného správania môžeme sami vedieť o ovocí, ktoré prijímame a tiež aj iní môžu povedať o nás, aký je náš vzťah ku Kristovi- stromu našej posily v Eucharistii.
Toto všetko, čo nám slúži na naše posvätenie, dostáva sa nám z Písma a z tradície Cirkvi. Nielen dnes, ale vieme aj z histórie, že boli pokusy odtrhnúť nás od stromu života – Eucharistie a voviesť ľudstvo do tmy úzkosti, strachu a hriechu. Neboli to len bludári, ktorí učili, že človek nie je hodný často prijímať, ale sú to aj dnešní mnohí kresťania, ktorí môžu, a nepristupujú ku Sviatosti oltárnej. Po Druhom vatikánskom koncile Cirkev povoľuje prijímať pod obojím spôsobom chleba a vína pri určitých slávnostiach.
Dnešný svätý Efrém má v Cirkvi veľkú zásluhu na tom, že svojimi kázňami, ale aj skoro celým výkladom Svätého písma poukázal na zdroj milostí pre nás.
On kedysi ako chuligán sa raz dostal nespravodlivo do väzenia. V Eucharistii nachádza silu ku zmene života. Na prvom sneme v Nicei roku 325 sprevádza nisibiského biskupa Jakuba a svojimi modlitbami v neďalekej pustovni napomôže k úspešnému výsledku snemu. Keď sa vracia domov do Mezopotámie, pokračuje v pustovníckom živote. Neprijíma svätenie na kňaza z pokory, ale prijíma len svätenie na diakona, aby mohol kázať a učiť ľud.
Môžeme si dnes z jeho príkladu odniesť myšlienku. Byť často nakontaktovaný na zdroj milostí – na Eucharistiu. Pristupovanie ku Eucharistii malo by sa stať aj pre nás dnes tým, čo bolo pre kresťanov v prvých dobách Cirkvi. Všetci sa jednomyseľne zúčastňovali na lámaní chleba a Eucharistii. Skúsiť často v čistote prijímať eucharistického Krista – malo by pre nás byť významným oslovením a mementom.
Nielen záhradník vie podľa určitých overených skúseností povedať, aká bude úroda v jeho záhrade, ale aj každý kresťan podľa vonkajších, ale aj osobných vnútorných skúseností môže povedať, čo nás asi v budúcnosti čaká, a to nielen tu na zemi, ale aj vo večnosti. Amen.