Meditácia na 11.06.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Barnabáš, apoštol | Mt 10,7-13
Povinnosť všetkých
Pre kňaza, ktorý vovádza do duchovného života deti, je veľkým povzbudením, keď počuje z úst detí poznámku: Toto som už počul. Čítala mi to mama, otec, brat či sestra... Rodičia, ktorí v detstve svojich detí siahnu po Svätom písme, robia pre vieru svojich detí veľkú vec. dieťa neskoršie chápe, že v Písme nie sú rozprávky, ale pre život dôležité pravdy. Je skutočne povzbudeniahodné, keď mladý človek pravidelne siahne po Svätom písme, nielen pred spaním ako súčasť večernej modlitby, ale vie si z neho občas prečítať a zamyslieť sa nad výrokmi a udalosťami, ktoré tam číta. V rodine, kde sa Písmo nenachádza len ako ozdoba v knihovničke, ale sa pravidelne berie do rúk, buduje sa povedomie zrelých kresťanov.
Takýto kresťania sa stávajú vykonávateľmi slov Pána Ježiša: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo" (Mt 10,7).
Ježiš poveril po náležitej príprave svojich učeníkov ohlasovaním jeho učenia. toto poslanie nespočívalo len v rozprávaní, ale aj v ďalších prejavoch. Vieme, že rukami apoštolov sa diali divy a znamenia. Peter a Ján, keď vchádzajú do Jeruzalemského chrámu pri bráne, ktorá sa volala Krásna, uzdravili chromého od narodenia. Peter prechádza mestami a dedinami a mnohí sa uzdravujú v jeho tôni (por. Sk 5,12-18). A nielen Peter, bol to aj Barnabáš a ďalší z apoštolov, a tiež ich nástupcovia, žiaci. Takto sa v prvých storočiach prejavoval navonok Duch Svätý. Cirkev tým rástla a mohutnela. Na začiatku to neboli len zázraky, bolo to aj rešpektovanie ďalších slov Krista: „Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje šiat..." (Mt 10,9)
Vieme, že prví kresťania sa správajú tak, že pohania si o nich hovoria: „Hľa, ako sa milujú." Predávali majetok a rozdelili medzi chudobných. Tak nielen slovom, ale aj skutkom dokazovali svoj vzťah ku Kristovi. Pravdaže veľmi dôležité bolo šírenie učenia Krista.
Svätý Barnabáš odchádza do Antiochie, kde mnohí uverili v Krista. Vieme, že má veľký podiel na začiatku misijnej činnosti apoštola národov – Pavla. Barnabáš vovádza do učenia Krista ďalších. Medzi nich patrí – Šimon s prímením Čierny, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovávaný s tetrarchom Herodesom (por. Sk 13,1). Za takéto príkladné správanie k tomu, čím ho poveril Ježiš, evanjelista Lukáš nazýva Barnabáša „mužom dobrým" (por. Sk 11,24).
Muž dobrý. Ako to krásne znie v tieto dni, keď rodičia počujú po úspešnom ukončení štúdia svojho syna či dcéry, že im udeľujú titul lekára, magistra či inžiniera. Áno, za titulom sa skrýva množstvo práce- tichej, nenápadnej... Na takýto titul pri všetkej snahe nemáme všetci. Ponúka sa nám, aby sme všetci získali od Boha titul podobný dnešnému svätému Barnabášovi, ktorý mu udelil Lukáš.
Aké je to krásne, keď rodičia počujú o svojom dieťati pochvalnú poznámku: Je to pravdovravný človek, čestné dievča, charakterný muž, čisté dievča, verný muž, starostlivá matka. Aj tieto tituly vyžadujú mnoho námahy. Dieťa sa nenaučí za jeden deň chodiť a za jednu noc rozprávať. Taktiež vychovávať, formovať, zdokonaľovať charakter sa nedá za jeden deň či jednu noc. A práve Písmo so svojimi pravdami, svojím stále živým a oslovujúcim slovom nás vedie k poznaniu pravdy a zmyslu života. Dnes, keď máme dostatok náboženskej literatúry, prestáva sa čítať. Práve dnes, keď sa stráca nepriateľ Cirkvi v podobe zákonov a perzekúcií za náboženské prejavy, je naša doba na tom oveľa horšie. Dnes sa prejavuje náboženský liberalizmus. Dnes si každý môže pod rúškom slobody robiť čokoľvek. Dnes je však úžasná nevedomosť viery. Dnes sa kritizuje, a nepozná čo kritizuje. Odsudzujú sa výroky pápeža a biskupov, pohoršujú sa na napomínaní kňazov. Keby sa však zamysleli nad svojím postojom, zistili by, že sa mýlia.
Dnes je čas potrebný na poznanie zdroja pravdy. – Kto nepozná Písmo, nepozná Krista, - úpenlivo dnes volá sv. Hieronym, prvý prekladateľ Svätého písma z orientálnych jazykov do latinčiny. Aj dnes sa dejú znamenia a zázraky pomocou Božieho slova. Nie sú už tak naraz viditeľné, ale sú a prejavujú sa v duchovnom živote. Výchova dobrého syna, dobrej dcéry je zázrak. Je to veľký dar pre rodičov i pre samé deti. Dnešný deň, keď sledujeme svätého Barnabáša, čo on urobil pre rozšírenie učenia Krista, je pre nás výzvou. Čo my robíme vo svojom okolí, u seba, aby Kristus bol ešte viac zviditeľnený, poznaný a žitý?
Položme si na nočný stolík Sväté písmo. Prípadne na stôl, kde sa učíme. Zapamätám si len jeden verš, a tak rozšírim fond svojho poznania Svätého písma. Amen.