Meditácia na 30.06.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Melánia | Mt 9,1-8
Pane, chcem ti patriť a iným ukazovať cestu k tebe
Autoturistika je dnes veľmi moderná. aj vy sami radi cestujete autom do hôr, k vode, za slnkom ak starým rodičom na dedinu. Najrušenejšie je na našich cestách práve cez dni víkendu.
Predstavte si, že aj vy cestujete kdesi k starým rodičom, kde sú vaše deti na prázdninách, aby ste ich priviezli späť domov. Cestou sa vám však stane nehoda. Narazí do vás nepozorný vodič, ujde a vy ostanete ťažko ranení v prevrátenom aute. Pri každom pohybe pociťujete ukrutnú bolesť. Ste úplne bezvládni a bezmocní. Sami si nedokážete pomôcť. Uvedomujete si svoju situáciu, viete, že už vám môže pomôcť jedine lekár, ktorý vás v nemocnici ošetrí, ale kto vás do nemocnice dovezie? Zastaví sa niekto, vy sami ste v takom stave, že nedokážete odstrániť prekážky, ktoré vám stoja v ceste. Potrebujete nutne pomoc druhého. No a keď sa vám aj podarí odstrániť tie prekážky a nakoniec prídete do nemocnice, máte istotu, že nezostanete nevládni, nehybní, alebo ochrnutí?
Bratia a sestry, ani ten ochrnutý človek, o ktorom je dnešné evanjelium, nevedel si sám poradiť. Aj on nutne potreboval niekoho, kto by ho priniesol k tomu zázračnému Lekárovi-Ježišovi, o ktorom už veľa počul a veril, že iba on mu pomôže.
Vžite sa teraz do situácie tohto ochrnutého človeka. Vy, ktorí doma opatrujete niekoho bezvládneho zo svojich blízkych, vy to iste veľmi dobre pochopíte, ako sa cíti takýto človek. Je bezmocný, bezvládny, pripútaný na lôžko a je celkom odkázaný a závislý na pomoc, na podporu iných.
V takomto stave sa nachádza ochrnutý z dnešného evanjelia. V stave bezmocnosti a nevládnosti. Počul, že je niekto taký, ktorý mu môže pomôcť. A s touto nádejou určite zatúžil dostať sa k nemu. Ale ako to dokázať? Ako sa k nemu dostať? Veď on sám nedokáže odstrániť ani tú prvú prekážku, aby mohol ísť k Ježišovi. Veď sa nedokáže ani pohnúť. Možno sa už aj vzdal, možno strácal nádej, že príde včas ku Kristovi. A predsa to dokázal! Nie sám. Našli sa ochotní ľudia, ktorí mu pomohli zdolať tú prvú prekážku ku Kristovi. No tá prekážka nebola jediná. Do cesty sa ich postavilo viac. Boli to ľudia, bol to zástup, ktorý obklopoval Ježiša, a tak mu znemožňoval prístup ku nemu. Boli to aj steny domu, zaplnené dvere, takže sa nemohol dostať do vnútra. A ďalej to boli aj závistliví farizeji, ktorí bránili ľuďom, aby sa nechali uzdravovať od Ježiša... A možno tých prekážok bolo omnoho viac. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Ochrnutý s pomocou svojich štyroch priateľov, hoci aj cez strechu domu, šťastne sa dostal pred Ježiša, od ktorého si vrúcne prial zdravie.
Keď Ježiš videl ich vieru, keď videl, s akou vytrvalosťou prichádzajú, keď videl, aké prekážky prekonali, nielenže ochrnutému vrátil zdravie tela, ale postaral sa aj o zdravie jeho duše....
Námaha, ktorú prekonali štyria s ochrnutým priateľom, nebola márna, nebola zbytočná. Na prvý pohľad je nám jasné, že prvoradú úlohu v dnešnom evanjeliu zohráva chorý človek. Ale či nepotreboval štyroch, ktorí mu pomohli odstrániť prekážky? to, že ho doniesli k Ježišovi, je dôležité. Lebo v každom dobrom diele sú dôležité i druhoradé osoby, čiže ktoré sú menej dôležité. ale čo by bol dokázal ochrnutý a chorý človek bez pomoci tých menej dôležitých osôb? Iste uznáte všetci, žeby sa nebol dostal k Ježišovi, keby nebolo ich ochoty a pomoci.
Milovaní bratia a sestry! Na ceste ku Kristovi, k tomu zázračnému Lekárovi, musíme aj my prekonávať mnohé prekážky a možno sa nám zdá, že ich nedokážeme odstrániť. Takto to býva veľmi často v našom živote. Z tých ľudí, ktorí žijú okolo nás, ktorí žijú spolu s nami, jedni nám pomáhajú, ochotne nám poslúžia na ceste ku Kristovi, ale mnohí nám kladú prekážky, mnohí nám veľmi sťažujú prístup ku Kristovi.
Takými prekážkami môže byť napríklad nepochopenie zo strany detí, manžela, manželky, kolegu a predstaveného. Ďalšou prekážkou môže byť aj to, že padne výčitka na adresu kňazov, že privádzajú deti ku Kristovi aj ponúknutým cukríkom. a prekážkou najmä pre vás, rodičov, je mnohokrát opačná výchova, s akou sa stretávajú vaše deti v škole. Nenariekajme nad tým, že iní nám robia prekážky, že len iní sú na vine, keď nám sťažujú cestu ku Kristovi. Dajme si aj sami otázku, takú úprimnú: Či v prostredí kde žijem, v mojej blízkosti, nie je niekto taký, koho treba pozdvihnúť a zaniesť ku Kristovi? Alebo opačne: Či nesťažujem ja sám inému cestu k Ježišovi? Napríklad ako otec, matka rodiny, nekladiem prekážky svojim deťom týmito každodennými rodinnými hádkami, nejednotou, nadávkami a nepokojom? Alebo: koľko času venuješ ty, otec, svojmu dieťaťu? alebo si azda myslíš, že len matka-tvoja manželka je zodpovedá za výchovu detí, že len ona je povinná ísť s nimi do kostola a privádzať ich ku Kristovi?!
Už dávnejšie mi porozprával jeden otec-lekár malú scénku, ktorá sa odohrala v jeho rodine. Tento otec rodiny dbal o to, aby sa celá jeho šesťčlenná rodina večer pomodlila ruženec. Raz k nim prišlo na návštevu malé dievčatko. A celá rodina tak ako každý večer, aj vtedy si pokľakla k spoločnej modlitbe. aj dievčatku dali ruženec. Nevedela sa ho modliť, ale vydržala to. Po niekoľkých dňoch dievčatko prišlo znova a povedalo, že jej mama nemá nič proti tomu, aby sa s nimi modlila, a aj do kostola išla, lebo ona sama nemá čas.
- Ťažko je modliť sa s deťmi, privádzať ich k Bohu, ich radšej zaujíma televízia, hra, zábava, - povzdychol si otec rodiny, - ale ja som si vedomý toho, že mám privádzať deti k Bohu modlitbou, a preto to takto robím. A predstavte si, duchovný otče, čo sa ma raz opýtal môj najstarší syn: - Otec, prečo my nie sme ako ostatní, ako všetci ostatní normálni ľudia? Moji kamaráti sa hrajú, nechodia do kostola a my sa modlíme a chodíme do kostola?! –
Otecko a mamička, mohol by sa aj tvoj syn a dcéra opýtať podobne, prečo nie sme ako ostatní ľudia, prečo sa stále modlíme a chodíme do kostola?
Bratia a sestry, poslaním každého človeka, poslaním každého kresťana je privádzať, prinášať iných ku Kristovi, ktorí to sami nedokážu. Obrazne povedané, každý z nás je povinný uľahčiť inému stretnutie s Bohom.
Poznám horlivého mladého kňaza, ktorý vynaložil veľké úsilie, aby priviedol k hlbšej viere, k hlbšiemu poznaniu Ježiša Krista vo viere tak trocha ľahostajného 19-ročného chlapca. Pri autohavárii utrpel ťažké zranenie, poranenie chrbtice a dolnú časť tela mal nevládnu. Tento kňaz neurobil žiadny veľký skutok, len mal o chlapca záujem. Navštevoval ho v nemocnici každý deň. Svojou vierou a láskou ho priviedol bližšie ku Kristovi, a tak sám mu predstavil Krista v nádhernej podobe.
Už cítite, čo sme povinní, nútení urobiť, aby sme sa ako ten ochrnutý človek čím bližšie dosali ku Kristovi? V prvom rade musíme odstrániť prekážky, ktoré stoja na tej ceste, pomáhať aj iným ich odstraňovať a privádzať iných ku Kristovi! Čím a ako? Svietiť im nádherným príkladom kresťanského života, takým príkladom, aby vidiac naše skutky nasledovali ich a velebili Otca, ktorý je na nebesiach.
Sv. Melánia, svätica dnešného dňa, tiež svojím pustovníckym životom ukazovala iným cestu ku Kristovi.
Po smrti svojich dvoch detí, so súhlasom manžela a podľa vzoru svojej starej mamy začína pustovnícky život na Sicílii, potom v Afrike a napokon v Palestíne. Na Olivovej hore v Jeruzaleme založila mužský a ženský kláštor. Svojím pustovníckym životom bola vzorom pre mnohých. Kresťania k nej chodievali pre dobrú radu a usmernenie na ceste k Bohu. V zbožnej rehoľníčke videli jedno: Je to žena Božej vôli!
Náš život je pre iných piatym evanjeliom, čiže radostným vydávaním svedectva o Kristovi. ak iných zatiaľ nepriťahuje text evanjelia, nech ich pritiahne náš život, ktorý má byť Evanjeliom!
A tak teda na záver sa rozhodnime: Pane, chceme patriť k štyrom, ktorí k tebe priniesli ochrnutého. Chceme sa k tebe približovať, a aj iným pomáhať ukazovať cestu k tebe. Amen.