Meditácia na 04.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Prokop, opát | Mt 9,18-26
Stretnutie s Kristom
Priatelia, predstavte si ten okamih, tú senzáciu, keď sa svetom rozletí správa, že sa vynašiel liek proti rakovine! Bude to uragán so senzáciami. Noviny a časopisy, ktoré prinesú túto správu, budú úzkoprofilovým tovarom. Budú iba pod pultom. Každý bude zvedavý – kto, kde, ako, kedy, za akých okolností na to prišiel. A ako vidím, ani sa veľmi nečudujete, len sa možno pýtate, načo toľký krik.
Chápem vás, že sa tomu veľmi nečudujete, lebo samozrejme, vás sa to netýka. Ale ten, kto má rakovinu, ten by sa konečne dožil dňa, kedy mu svitla nádej zachrániť sa, žiť! Vidíte, aký rozdiel pri jednej veci? Pre jedných by bol objav lieku senzáciou,. pre druhých životom.
Niečo podobné by sme mohli povedať o o dnešnom Ježišovom stretnutí so ženou, ktorá mala dvanásť rokov krvotok a ktorej povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila" (Mt 9,22).
Uzdravenie chorej ženy v evanjeliu je viac ako jednou epizódkou Ježišovho ohlasovania. Je typom a vzorom toho, ako sa môže každý človek stretnúť s Ježišom. V tejto chvíli zaraďujeme sa do zástupu aj my. Možno sa spoznáme v utrápenom otcovi, ktorý prosí za svojich najdrahších, alebo prichádzame so skrytou chorobou ako tá žena a chceli by sme sa potajomky dotknúť Ježiša. Alebo sme vedení iba obyčajnou zvedavosťou? To by bolo ešte horšie! Tým viac potrebujeme záchranu. Chorá žena sa stretá na svojom životnej ceste s Ježišom. Nezaberali lieky a nepomáhali rady. Teraz vo veľkej viere dotýka sa okraja Ježišovho rúcha a je uzdravená.
Táto žena a jej príbeh sú obrazom nášho stretnutia s Kristom. Prichádzame sem k Pánu Ježišovi, do tohto nášho kostola ako duchovne chorí, uniká z nás krv, strácame dych života, sme unavení, nepochopení, bolí nás nepokoj v rodine, susedské vzťahy, napätie na pracovisku... Skúšali ste všetky možnosti a vyhľadali mnohých lekárov srdca. Len si spomeňte na ich rady. Kto má peniaze, má všetko. Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme. Čas všetko zahojí... Možno ste po takýchto lekároch rozhádzali všetok duchovný majetok a vaše srdce zostáva choré, nespokojné, nespokojnejšie ako predtým. Bezradne sa pýtame: Prečo si nespokojné srdce, prečo sa búriš vo mne?
Zastav slová, brat a sestra, priateľ a priateľka, ak chceš takto povedať. Ježiš je tu osobitným spôsobom prítomný medzi nami. Využi šancu vzácneho stretnutia, nasleduj prosiaceho otca, chorú ženu... Využi dnešnú sv. omšu, aby si sa s ním stretol, a to tak ako nikdy predtým vo svojom živote. Stačí otvoriť srdce, vzbudiť si vieru a zapáliť sa láskou. Teš sa teraz s ním tak, ako sa tešíš s najlepším priateľom, alebo s tým, koho máš najradšej. Ale teš sa ešte viac. Pred Ježišom nemaj strach. Hovor, ako vieš hovoriť. On nehľadí na osobu. On rozumie i tomu, kto má problém s vyjadrovaním! Ó, aká veľká viera sa vo vás budí! Vidím to na vašich očiach a tichu, že túžite po priateľskom stretnutí s Ježišom... Teraz už poznáte, ako sa stretnúť s Ježišom.
Počas teologických štúdií som sa rozprával s mužom, ktorý sa stretol s Ježišom ako dnešná žena z evanjelia. Rozdiel bol v tom, že Ježiš sa chcel stretnúť s ním, lebo on si neuvedomoval svoju chorobu.
Počujme muža, ako rozpráva o stretnutí:
- Mal som slušné postavenie vo vedení jedného podniku. Dom, auto, chatu – všetko primerane k môjmu postaveniu. Materiálne som mal všetko ja i moja rodina. a predsa, manželka bola nespokojná, dovolenka v Taliansku sa jej nepáčila, dvaja synovia zneužívali moju zaneprázdnenosť. A dcéra? Tá mi robila najviac starostí!
- Jedného októbrového dňa sa udialo niečo, čo znamenalo pre mňa i pre celú moju rodinu zmenu na celý život. So synom sme skúšali nový mercedes. Na klzkej ceste v miernej zákrute – šmyk. Prebral som sa o štyri dni v nemocnici. Synovi sa nestalo nič. U mňa nastali komplikácie. Ohlásila sa beznádej a zúfalstvo, hneď ako som si začal uvedomovať svoje postavenie. Keď aj budem žiť, budem mrzákom do smrti. Manželka sa starala o mňa svedomite, ale bola celkom na pokraji zúfalstva.
Na izbe som ležal ešte s jedným mladíkom. Napriek tomu, že sa nemohol pohnúť z postele, bol stále veselý. Začal som skúmať pôvod jeho veselej nálady. Navštevoval ho kňaz, ktorý mu sprostredkoval liek – stretnutie s eucharistickým Kristom. Túžil som po zdraví a raz som poprosil kňaza o rozhovor. Vtedy som sa stretol s Ježišom. Od detstva som sa s ním nestretol. Nastala u mňa zmena, ktorú čoskoro zbadal i ošetrujúci lekár, ba i celý personál. Začal som žiť zo stretnutí s Kristom a nielen ja, ale i moja manželka a predstavte si, že i synovia a dcéra taktiež zatúžili po takom stretnutí. Najprv to robili ticho a vidiac účinok, začali sa denne s ním stretať v Eucharistii. A naša už roky chorá rodina – duchovne vyzdravela. –
Bratia a sestry, pozrel som na muža, a až vtedy som si uvedomil, že ten ochrnutý, ťažko skúšaný a chorý muž na tele i na duši je tu predo mnou zdravý! Prosil ma, aby som ich príbeh raz povedal vám. Nechajme muža, nech rozpráva ďalej:
- Dnes verím v Krista, pretože som sa s ním stretol a vy, čo o tomto počujete, prestaňte s predsudkami, zatvrdlivosťou a ľudskými ohľadmi. Nechajte všetko, čo vám bráni stretnutiu. Nájdete pokoj duše, a ak je to vôľa Božia i zdravie tela. –
Bratia a sestry, či ste sa aj vy nestretli s Kristom pri podobných situáciách ako spomínaný muž? Zaiste. Lenže pre rôzne ohľady ste nemohli tak krásne vyjadriť svoj vzťah ku Kristovi ako tento muž.
Bratia a sestry, chcete sa s Kristom stretať len vtedy, keď vás navštívi s nejakým krížom? Viem, že nie. Zaiste máte dosť trápenia a bolestí, preto stačí si uvedomiť, že viera to nie sú veľké slová, učené reči a vznešený obrad. Viera, to je ponížený úkon pred Ježišom, úctivý dotyk jeho tajomstva a úprimné vyznanie, aké bolo to Petrove: „Ty si Kristus, Syn Boží!" Takáto viera je tým víťazstvom, ktoré premáha svet. Svet ľahostajnosti, svet chorôb a smrti. S takou vierou v srdci možno kráčať životom v pokoji. Žena z evanjelia sa dotkla rúcha a odvtedy kráčala v sprievode s Ježišom. Či i my po dnešnom stretnutí nemáme kráčať za ním? Preto nech nikto neodíde z kostola, aby sa s Ježišom nestretol a nech sa nikto neuspokojí s dnešným stretnutím, ale nech túži po stretnutí s ním stále. Vidím a viem, že sa budete chcieť s Ježišom stretávať nielen dnes, ale i doma po sv. omši a všade tam, kde vás povinnosti postavia.
Hoci svätec dnešného dňa – svätý Prokop neprežil takéto stretnutie s Bohom ako muž z príkladu, aj tak jeho život sa pre nás môže stať oslovením.
Narodil sa koncom 10. storočia v obci Chotouň pri Českom Brode, na východ od Prahy. Prokop si zvolil ako životné povolanie duchovný stav. Za kňaza bol vysvätený na Morave. Veľmi sa zaujímal o slovanskú bohoslužbu a sám ju podporoval. Ako mních si žiadal žiť pustovnícky. Údajne v roku 1009 odišiel z Prahy a odišiel do údolia rieky Sázavy, kde žil v lesoch ako pustovník. České knieža Oldřich, ktorý bol Prokopovým obdivovateľom a priateľom, postavil tam známy benediktínsky kláštor Sázava. Prokop sa stal prvým opátom sázavského kláštora. Ako otec vychovával bratov ku nezištnej láske. Veľmi dbal na čistotu úmyslov: všetko konať len a len ku sláve Boha. Rád opakoval slová: - Ak sa chcem páčiť ľuďom, nemôžem byť služobníkom Kristovým! –
Pane, dnes sme objavili senzačný liek – liek stretnutia s tebou v našom živote. Naša duchovná rakovina – smrť hriechu je vyliečená. Čo na tom, že sa nám smeje svet, že sa vôbec niekomu zdôveríme so slabosťami, keď máme pocit uzdravenia od strašnej choroby – večnej smrti! Hlavná vec, e sme pochopili zmysel stretnutia s tebou. Amen.