Meditácia na 11.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Benedikt, opát, patrón Európy; sv. Alojz | Mt 10,34-42
Strata života - odmena Boh
Nástupca slávneho a múdreho kráľa Šalamúna, syn Roboam, pripravoval si svoju trónnu reč, čo má povedať ľudu. Starí a skúsení radcovia mu radili umiernenosť, láskavosť a sľuby. Mladí naopak tvrdili, že musí ľud zastrašiť, aby sa ho poddaní báli, a tak poslúchali. Roboam dal na slová mladých. Nič nesľuboval, ale naopak, žiadal a hrozil. Tvrdá reč vyvolala nespokojnosť a rozpad kráľovstva.
Pri počúvaní dnešnej reči Pána Ježiša sa nám vynára otázka: Bol Majster psychológ, ktorý dokáže a chce si získať poslucháčov? Ako pri prísľube Eucharistie mnohí z jeho učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč. Kto ju môže počúvať?" Tak i dnešné slová, ktoré sme počuli v evanjeliu, sa nám budú zdať tvrdé a prehnané.
Ježišove požiadavky: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden" (Mt 10,37). Komu sa však tieto požiadavky zdajú prehnané, musí si uvedomiť, že Pán Ježiš nebol a nie je niekto, ako dnešný politik sľubujúci v predvolebnej kampani hory-doly. Ten vie, že aj keď bude zvolený, je to len na krátku dobu, možno do budúcich volieb.
Spasiteľ však hovorí nadčasovo a hovorí o večnosti. Kto stratí život pre mňa, nájde ho. Večnosť je nekonečná, preto i požiadavky na dosiahnutie večnosti musia byť náročné. Kto chce slová a požiadavky Kristove pochopiť, musí prosiť o milosti, o osvietenie. „Preto som vám povedal, že nikto nemôže prísť ku mne, keď mu to nie je dané od Otca," poučil Kristus apoštolov.
Pochopíme dnešné Kristove slová: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden" (Mt 10,37). Nestavia sa tu Pán Ježiš proti štvrtému Božiemu prikázaniu, v ktorom nariaďuje deťom lásku, úctu a poslušnosť k rodičom? Aby sme lepšie pochopili celý problém, vysvetlíme si to na príklade zo života.
V júni, keď v záhradách kvitnú krásne rôznofarebné= ruže, spomíname si na sv. Alojza. Narodil sa k tomu, aby mu kvitli ruže moci, slávy, bohatstva, vojenských úspechov a šťastia v manželskej láske. Alojz si však volil skromné fialky rehoľných sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti v reholi jezuitov. Otec Gonzagy nechcel o takom rozhodnutí svojho syna ani počuť. Došlo k ostrému sporu medzi otcom – veliteľom, ktorý bol zvyknutý rozkazovať bez odvrávania a synom, v žilách ktorého prúdila krv Gonzagyho a ktorý nerád ustupoval. Otec nakoniec ustúpil a Alojz bol prijatý do noviciátu. Šesť rokov žil v odlúčení od sveta. Keď vypukol mor, mladý klerik sa dobrovoľne hlásil k ošetrovaniu chorých. Čoskoro však sám ochorel. Tri mesiace jeho mladé telo zápasilo o život. Nakoniec podľahol. Sv. Alojz zomiera ako 23-ročný mladík. V ňom sa splnili ďalšie slová, ktoré sme dnes počuli: „Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho" (Mt 10,39).
Príklad sv. Alojza nie je ojedinelý. Podobné ťažkosti a voľbu lásky medzi rodičmi a Kristom mali i sv. Stanislav Kostka, sv. Alfonz. Ale nielen svätci. V nejednej rodine boli rozpory medzi synom, ktorý chcel byť kňazom a rodičmi, ktorí chceli mať zo syna lekára, inžiniera a podobne. Boli rozpory v rodinách, kde dcéra i napriek posmechu súrodencov a nesúhlasu rodičov pohrdla svetom a odišla do kláštora, aby ako jednoduchá rehoľnica slúžila trpiacim. Títo chudobní duchom pochopili, že kto nájde svoj život len tu na zemi, stratí ho a stratí aj večnosť. Kto však stratí svoj život pre Krista na zemi, nájde ho vo večnosti. Ľudsky povedané: Život v odriekaní, v službe druhým, robenie toho, z čoho nemám zisk, to znamená skaziť si život. Podľa Krista len taký nájde cestu do večnosti.
Pán Ježiš nám dnes hovorí, že kto žije podľa jeho učenia, ten ho prijíma a kto prijíma Krista, prijíma toho, kto mňa poslal – Boha. Nakoniec sme počuli aj hodnotu odmien: „Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu" (Mt 10,41-42). Kristove slová nie sú ani predvolené sľuby, ani získavanie sympatií u poslucháčov, nie sú to ani hrozby, sú to slová večného života. Kto tieto slová pochopí, nájde cestu ku spáse.
Na záver si povedzme: Milujme otca i matku, ale ešte viac milujme nebeského Otca, s ktorým máme byť po celú večnosť. Milujme krásny dar života, ako prípravu pre život v Bohu. Prijmime učenie Kristovo, lebo tak prijímame Boha. Žime dobre, vyplatí sa nám to, lebo nás čaká to, čo okúsil sv. Pavol: „ČO oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú." Amen.