Meditácia na 14.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Kamil z Lellis, kňaz | Mt 11,28-30
Kde hľadať skutočný odpočinok?
Je čas prázdnin, na ktorý sa najmä deti a študenti veľmi tešili a túžobne ich očakávali, a s nimi je spojený aj čas letných dovoleniek. áno, čas dovoleniek, oddychu a odpočinku. Istotne mnohí z vás už máte naplánované, kde a ako stráviť tú tohoročnú dovolenku, aby ste si pri nej čo najlepšie odpočinuli. Je to veru, pre človeka potrebné. Nikto to nepopiera. Človek potrebuje odpočinok. Potrebuje ho najmä v dnešnom veľkom ruchu a zhone života, práce a starostí.
Ak ste sa však náhodou ešte nerozhodli, ako stráviť tú tohoročnú dovolenku, tak ešte vždy máte príležitosť vybrať si z mnohých ponúk našich cestovných kancelárií, ktoré vám to predkladajú cez reklamy v rozhlase, televízii, v dennej tlači, či rôznymi pútačmi a plagátmi.
Pri dobrom a pozornom počúvaní dnešného evanjelia vám istotne neuniklo, že aj v ňom bola ponuka, kde hľadať odpočinok. Veď Ježiš sa nám v dnešnom evanjeliu prihovára takto: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.... a nájdete odpočinok pre svoju dušu" (Mt 11,28).
Bratia a sestry, nie je však odpočinok ako odpočinok. Cestovná kancelária nám ponúka odpočinok na rôznych dovolenkách, či je to niekde pri mori, v horách, na chate a podobne. Dovolenka nás vytrhne od našich starostí a problémov, od ruchu a práce len na dva-tri týždne a potom vpadneme do toho istého životného zhonu. A opäť sú tu tie isté problémy, opäť sú tu tie isté starosti, opäť sa s nimi musíme boriť. Dovolenka nám ich nevyriešila. Tento odpočinok bol len relatívny. Veď ak sme mali napr. pred dovolenkou vyriešiť nejaký zložitý problém a odložili sme ho až na „potom", tak dovolenka nám s jeho riešením nepomohla. Ona nám pomohla akurát len k tomu, aby sme na pár dní na to len zabudli. Čiže nie je riešenie, ale len zabudnutie. Je to ale potom skutočný odpočinok? Myslím, že všetci uznáte, že takýto odpočinok je naozaj len relatívny.
Človek však túži po skutočnom odpočinku. To znamená, že ak človek má nejaké starosti a problémy, ktoré ho tlačia, tak ich chce vyriešiť a prekonať, zdolať, aby ho viac netlačili, a nielen na ne zabudnúť. Len tak bude môcť dosiahnuť skutočný pokoj a skutočný odpočinok, keď sa ich zbaví natrvalo.
A čo bolo pre človeka tou najväčšou starosťou a tým najväčším problémom, ktorý mu bránil v tom, aby bol naozaj trvalo spokojný a aby mohol mať skutočný odpočinok? Čo ho asi najviac zožieralo a čo ho najviac hryzie aj dnes, a tak mu zapríčiňuje ustavičný nepokoj? Vidím na vás, že v túto chvíľu správne uvažujete. Áno, je to hriech! Ten narušil harmóniu medzi Bohom a človekom a vyvolal nepokoj v človekovi samom. A tak, keď vinou neposlušnosti človeka prišiel na svet hriech, nedalo sa viac hovoriť o skutočnom odpočinku. Lebo človek sa stále s niečím trápil, stále mal akési výčitky, nepokoj v duši. Nemohol nájsť ten pravý pokoj a ten skutočný odpočinok. Trápil sa, ale nemohol si sám pomôcť.
A tu prichádza Niekto, kto sa tomuto sužovanému, obťaženému, unavenému a trpiacemu človekovi prihovára takto. Poď ku mne, poď so všetkými svojimi námahami, starosťami i so všetkými a svojimi problémami a bremenami. U mňa nájdeš ten skutočný odpočinok. Len ja ti dám ten skutočný pokoj a kľud!
Mohol to ten Niekto takto povedať? Neboli to len prázdne slová? Nie, veď to bol sám Boží Syn a on prišiel na tento svet, aby obeťou na kríži uzmieril Božiu spravodlivosť a osvedčil Bohu menom človeka pôvodnú poslušnosť. Boh sa už nemusí hnevať na človeka, môže ho prijať opäť k sebe v skutočnej priateľskej láske. Vytvorený pokoj s Bohom je potom predpokladom k obnoveniu pokoja v človekovi samom. Odstránením hriechu sa odstránilo všetko, čo rozkladá ľudskú bytosť. Vytvorila sa možnosť harmónie a skutočného pokoja, a z toho vyplývajúceho skutočného odpočinku v samotnom srdci človeka.
Teraz už zaiste chápeme, prečo môže Ježiš tak smelo povedať, že on nám dá a zaistí ten pravý pokoj. Veď tým, že odstránil tú hlavnú prekážku pokoja, ktorou bol pre človeka hriech, odstránil i tie vonkajšie, ktoré vlastne z toho hriechu vyplývajú, či už priamo, alebo nepriamo.
Bratia a sestry, niekto z vás by však mohol teraz takto povedať: Mne sa to nezdá. Naozaj aj dnes platia tieto Ježišove slová, že kto prichádza k nemu, nájde u neho pokoj a odpočinok? Nie je to práve naopak? Veď ak idem za Ježišom, tak bývam prevažne často terčom výsmechu, pohŕdania a zaznávania. Možno sa na mňa pozerajú ako na zaostalého a spiatočníka. Mňa to mrzí a trápi. A môj kolega, ktorý už za Ježišom nekráča, dosiahol vyššie postavenie, plat, a ja to dosiahnuť nemôžem. Alebo moje deti sa nedostali na tú školu, kde sa hlásili a podobne. a toto všetko len preto, že ja ešte kráčam za Ježišom. Ale kde je potom ten jeho sľúbený pokoj a odpočinok?
Pozrite, ja by som vám na toto odpovedal príbehom, ktorý rozpráva Wilhem Busch vo svojej knihe Ž i v o t b e z v š e d n ý c h d n í.
Na jednom veľkom zhromaždení nejaký učenec celé dve hodiny dokazoval, že Boh neexistuje. Priložil všetku svoju múdrosť. Sála bola plná ľudí. Mnohí nešetrili chválou a uznaním: - Bravo! Keď nie je Boh, môžeme si robiť čo chceme! – Keď rečník skončil, vstal predseda zhromaždenia a povedal: - Teraz bude diskusia. Kto chce niečo k tomu dodať, nech sa prihlási. – Nikto nemal odvahu. Každý si myslel, že takému učencovi nemožno odporovať. Istotne tam boli mnohí, ktorí s jeho výkladom nesúhlasili, ale kto by mal odvahu vystúpiť na pódium, keď toľko prítomných rečníkovi pritakávalo,!
A predsa – vzadu na seba upozornila nejaká stará babička. Keď sa hlásila, predseda sa spýtal: - Babička, chcete niečo povedať? Potom ale musíte prísť sem, dopredu. – Ale áno, už idem, idem, - povedala babička a pomaly kráčala dopredu, až prišla k nim, postavila sa za rečnícky pult a začala: - Pán rečník, hovorili ste dve hodiny o svojej nevere. Dovoľte mi, aby som hovorila päť minút o svojej viere. Rada by som vám povedala, čo pre mňa spravil môj Pán. Keď som bola mladá, stalo sa môjmu mužovi v bani nešťastie. Priniesli mi ho domov mŕtveho. Zostala som s troma malými deťmi sama. Vtedy bolo sociálne zabezpečenie veľmi skromné. Keď som stála nad manželovou mŕtvolou, bola som úplne zúfalá. A predsa. Boh ma začal ak tešiť, ako to nikto z ľudí nedokázal. To, čo mi hovorili ľudia, boli len prázdne slová a reči. Ale on – živý Boh ma potešil. Povedala som mu: Pane, teraz musíš byť otcom mojich detí ty... Často som večer nevedela, kde vezmem peniaze, aby som na druhý deň nasýtila deti. Vtedy som opäť povedala Spasiteľovi: Pane, ty predsa vieš, ako som na tom biedne. Pomôž mi! – Potom sa tá stará pani obrátila k rečníkovi a dodala: - On ma nikdy nesklamal a neopustil. Mali sme mnoho ťažkostí, ale nikdy nás nenechal v tiesni. Boh spravil ešte ďaleko viac. Poslal svojho Syna, aby zomrel za mňa a vstal z mŕtvych a v jeho obeti som našla očistenie od všetkých mojich hriechov. Teraz som už stará. Skoro zomriem. A predsa, Boh mi dal istú nádej večného života a odpočinku. Až zavriem oči, ocitnem sa v nebi, lebo patrím Ježišovi. Toto všetko spravil Boh pre mňa. A teraz sa vás pýtam, pán rečník: Čo pre vás spravila vaša nevera?!-
Tu sa rečník postavil, poklepal babičku po ramene a povedal: - Ach, takej starej žene nechcem predsa brať vieru. Pre starých ľudí je viera celkom dobrá! –
Mali ste však vidieť reakciu starenky! Energicky ho odmietla a povedala: - Nie, nie! Takto si na mňa neprídete! Položila som otázku, chcem počuť vašu odpoveď! Povedala som vám, čo pre mňa spravil môj Pán. Teraz povedzte vy, čo pre vás spravila vaša nevera! – Rečník upadol do rozpakov a mlčal...
Bratia a sestry, snáď po tomto príbehu už lepšie chápeme tie dnešné Ježišove slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste unavení a ja vás posilním... a nájdete odpočinok pre svoju dušu!" Ježiš nechce, aby sme len zabudli na svoje problémy, starosti, námahy a ťažkosti, ale on nás posilňuje tak, ako posilňoval tú babičku, aby sme aj my s jeho pomocou všetky ťažkosti prekonali a zdolali, a tak si získali ten pravý pokoj a odpočinok už tu na zemi, a potom predovšetkým aj tam vo večnosti.
Svätý Kamil z Lellis, zakladateľ rehole kamiliánov, svoj pravý pokoj a odpočinok našiel tu na zemi medzi chorými, ktorých ošetroval s nevšednou láskavosťou.
Sv. Kamil sa narodil roku 1550 v mestečku Bucchianico pri Chieti. Jeho mladosť nenasvedčovala, že z neho bude kňaz a tým menej svätec. Keď mu zomrela matka, mal 13 rokov. Odvtedy začal žiť s otcom medzi vojakmi. S nimi sa zabával, hral karty a kocky. Hra sa mu stala nebezpečnou vášňou. To ovplyvnilo aj jeho povahové črty. Bol hašterivý a neznášanlivý.
Otvorená rana na nohe ho prinútila, aby sa liečil v nemocnici sv. Jakuba pre nevyliečiteľne chorých v Ríme. Pri svojom druhom liečení v tejto nemocnici zbadal nedbalosť ošetrovateľov. Od toho okamihu si zaumienil, že s stane ošetrovateľom, a to aj uskutočnil. A tu sa začína nová etapa jeho života.
Myšlienka, že môže pomáhať blížnym, vzbudila v ňom silu vôle, ktorá ho podnietila ako 32-ročného študovať, lebo nevedel ani písať, ani čítať, stať sa kňazom a založiť Spoločnosť chorých, rehoľu kamiliánov.
Veľa musel trpieť, veľa sa obetovať, ale čoho nebola schopná láska?
Láska sa stala mottom jeho života, bol to diamant v jeho živote.
Čo všetko som už od Ježiša dostal! Zamyslel som sa už vôbec niekedy nad tým? Ale to najväčšie, čo mi mohol vôbec dať, bolo to, že sa mi sám dal za pokrm. Dal mi svoje vlastné Telo a Krv, denne prichádza ku mne tu na oltár a volá ma: Poď, posilním ťa! Poď, tu nájdeš pokoj, tu nájdeš skutočný odpočinok! Lebo, keď mňa prijímaš, budeš dostatočne silný, obrnený a vyzbrojený proti všetkému zlu, ktoré na teba prichádza. Keď ja budem v tebe, tak potom určite bude pokoj v tvojej duši a ty nájdeš ten pravý odpočinok, ktorý ti už nič a nik nebude môcť zobrať. Len poď! Príď! Prichádzaj! Čím častejšie prichádzaj!
Áno, Ježiš je balzamom pre naše doráňané duše. Nie ópium, ktoré len uspáva a dáva zabudnúť, ale balzam, ktorý lieči, uzdravuje a posilňuje natrvalo!
A preto, bratia a sestry, nezabúdajme pri našich dovolenkách na stretnutie s Ježišom. Nezabúdajme, že i cez prázdniny a cez dovolenku nás viaže cirkevný príkaz ísť v nedeľu na sv. omšu. Prichádzajme sem nielen preto, že to od nás žiada Cirkev, ale predovšetkým preto, že sa tu chceme stretať so živým Ježišom a prijímať ho do svojho srdca, a tak si zabezpečiť ten trvalý pokoj a odpočinok časný i večný. Amen.