Meditácia na 15.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Bonaventúra, biskup a učiteľ Cirkvi | Mt 12,1-8
Sobota je pre človeka, a nie človek pre sobotu
Na úvod si pripomeňme, čo znamenala a znamená pre Židov sobota, to je pre kresťanov nedeľa. Zmysel nedele a chodenie do kostola je vyjadrením úcty k Najvyššiemu, že Boh človekovi nie je ľahostajný. Ďalej upevňovanie a rozvíjanie dobra a tiež oddych, uvoľnenie napätia, ktoré je potrebné pre zdravie tela i duše a pre prácu. Keď človek načerpá silu pre prácu, nie je to na škodu práce samej. Človek si je vedomý, že ako kvetinky v záhrade treba pestovať a ošetrovať, aj dobro v človekovi treba rozvíjať a pestovať. Toto je všeobecne platný zákon, o ktorom nik nepochybuje. Aj keď človek v záhrade sadí, pleje a okopáva, aj tak je tam dosť buriny. To platí aj o rozvíjaní dobra v človekovi. Z faktu, že aj tí ľudia, ktorí chodia do kostola, nie sú vždy vzorní, nevyplýva, že pestovanie dobra, úcty ku krásnym zásadám, ktoré sú základom krásnej spoločnosti, je zbytočné.
Príkaz z Pätora nás zaväzuje: V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši.
Cirkev nariaďuje, aby sa veriaci, ak je to možné, zúčastňovali v nedeľu a vo sviatok na sv. omši. Obeta sv. omše je obnovením obety Kristovej na kríži. Je nielen pripomienkou tejto obety, pripomienkou premenenia pri Poslednej večeri, ale zároveň výzvou pre veriacich k obetám pre dobro, k hrdinstvu v ťažkostiach, ktoré život nadelí človeku. Obete pre dobro, aj keď nik o nich nevie, a ani sa nedozvie, nie sú stratené. Eucharistická hostina je výzvou pre veriacich, aby sa podelili so svojimi statkami, aby sa vzájomne rešpektovali, aby tvorili jednu rodinu, ktorej členovia sa neničia, ale si roznášajú radosť a pomáhajú si. Takto chápeme účasť na obete sv. omše, ktorá má pokračovať v konkrétnom, všednom dni, v poctivej práci, v zmierení sa so susedmi a príbuznými. Je najkrajším príspevkom pre skrášlenie života, je najkrajšou službou životu.
Čo bolo Ježišom povedané pre sobotu, platí aj pre nedeľu. Nedeľa je pre človeka, a nie človek pre nedeľu. Niekedy sa stane, že ak človek chce predísť nesmiernym škodám, musí pracovať aj v nedeľu. To platí najmä pri zbere úrody, pri rôznych prírodných pohromách, tiež práca v hoteloch, v doprave, v niektorých továrňach, ak musí byť nepretržitá a človek musí pracovať aj v nedeľu, keď pracuje na smeny.
Avšak najnovšou módou je, že sa nedeľa i sviatok ignorujú. Takíto ľudia si neuvedomujú, že ignorovanie úcty k Pánu Bohu a k Božím zákonom hospodárskej prosperite neprospieva, naopak, že hriechy a nesvedomitosť hospodársku prosperitu ničia. Pestovanie krásnych zásad, poctivosti, svedomitosti, pravdovravnosti, slovom čností sú aj základom hospodárskej prosperity. Sú zárukou, že si ľudia jeden druhému neklamú, nekradnú, aby sa tak výsledky lopotenia ľudskou zlobou nezničili. Dôvera nie je len náboženský a etický pojem, ale aj pojem hospodársky. Lebo podnik, ktorý má dôveru, že vyrába dobré výrobky, má aj miliónové zisky.
Ignorovanie, šliapanie Božích zákonov a prikázaní je prejavom krátkozrakosti človeka. Úcta k týmto zákonom chráni aj toho, kto sa im posmieva. Istý biely kolonizátor sa vysmieval černošskému pohlavárovi, že sa učí katechizmus. – Keby nebolo tohto, - hovorí černoch kolonizátorovi, - dávno by som ťa bol zjedol. – Niekedy sa vyslovuje názor, že v záujme náboženstva, aby si náboženstvo nepopudilo proti sebe mocných, treba mlčať ohľadom na krivdy, vykorisťovanie a utrpenie nevinných. Toto je však najväčšia zrada náboženstva, zrada Božej vôle, ktorá chráni všetkých ľudí a touto zradou sa najviac trpelo aj v minulosti.
Keď bol sv. Sebastián obžalovaný, že je kresťanom, dal si ho zavolať sám cisár Dioklecián a povedal mu: - Cenil som si ťa ako priateľa, a ty sa mi takto odvďačuješ? Ty ma takto zrádzaš? – Sebastián mu odpovedal: - Veľký cisár, nemáš vernejších služobníkov, ako sú kresťania. Milujeme svoju vlasť a poslúchame nariadenia cisára. Avšak my veríme, že cisár nie je Bohom, že Boh je vyšší ako cisár a Božie zákony chránia všetkých ľudí, aj cisára. – Cisár Dioklecián tieto argumenty nechápal, lebo si myslel, že on je suverénnym pánom nad celou ríšou. Vyššieho pána neuznával. Zakrátko na základe tých istých princípov násilia, ktoré užíval, bol aj sám zavraždený. Politika násilia, šliapanie Božích zákonov vedie k záhube všetkých.
Úcta k Božím zákonom, ktoré chránia všetkých ľudí, je jedinou zárukou krajšej budúcnosti a pokoja pre všetkých ľudí sveta. Ale aj táto úcta sa sama nevytvorí, ale sa musí pestovať. Svedomitosť, úcta k spravodlivosti a pravde, ktorá je základom dôvery medzi ľuďmi a národmi, sa musí tiež pestovať. Krása charakteru, bez ktorej krásna spoločnosť je nemysliteľná, sa musí tiež pestovať. A to je krásny zmysel nedele. Keď toto všetko ľudia bagatelizujú, nie sú jej hodní. Utrpenie, ktoré z neúcty k Božím zákonom vyplýva, je len zaslúženým trestom pre ľudí. Ľudia si tvoria vlastnú filozofiu, ktorá vyhovuje ich pohodliu, ale nepýtajú sa, či táto filozofia im samým prinesie požehnanie.
Svätec dnešného dňa – svätý Bonaventúra, autor mnohých diel z oblasti filozofie, teológie a duchovného života, o ktorom jeho učiteľ vyhlásil: - hľa, pravý Izraelita, v ktorom – ako sa zdá – Adam nezhrešil. – Je pre nás vzorom pri plnení a dodržiavaní Božích zákonov.
Ako 22-ročný vstúpil do rádu sv. Františka. Vysoká inteligencia ducha sa spájala s najhlbšou nábožnosťou. Predstavení ho dali ďalej študovať. Čoskoro Bonaventúra predstihol svojich učiteľov a sám sa stal jedným z nich. Prednášal ako profesor a dosiahol titul doktora teológie na parížskej univerzite. Ako univerzitný profesor dokázal zladiť vedu s vierou, alebo lepšie povedané – vedu posvätiť láskou!
Duševná zdatnosť a obetavosť, ktorá je pre život človeka nesmierne dôležitá, sa tiež sama nevytvorí. Práve preto obeta svätej omše, ktorej by sa deti mali zúčastňovať, je vhodná a rozhodne lepšia škola pre pestovanie duševnej zdatnosti a obetavosti, ako keby išli len za tým, čo je príjemné, alebo by ich rodičia nechali spať. Amen.