Meditácia na 16.07.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Panna Mária Karmelská | Mt 12,14-21
Na Ježišovi sa plnia slová proroka
Osobnosť Pána Ježiša je významná nielen v čase po jeho narodení, ale aj teraz a až do konca čias. Osobnosť Pána Ježiša, ako budúceho Mesiáša, bola významnou aj pred jeho narodením. Sám Pán Ježiš to potvrdzuje v dnešnom evanjeliu, keď cituje proroka Izaiáša: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil..." (Iz 42,1-4). Prečo si tieto slová vzťahuje na seba, vysvetľuje dnešné evanjelium.
Mnohí išli za ním a on všetkých uzdravil. Ale im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš.
Izaiášove slová sú časťou piesne, v ktorej starozákonný spevák spieva o budúcom Pánovom sluhovi. Katolícki exegéti, ale i mnohí ďalší veriaci učenci zastávajú dodnes mienku, že „sluha" Pánov, o ktorom sa v týchto piesňach hovorí, je Mesiáš, Ježiš Kristus. O Mesiášovi vykladali tieto piesne už aj starovekí Židia. Tak ich vykladá chaldejský targum, talmud a aj mnohí rabíni. Dnes môžeme povedať, že všetko, čo o sluhovi Pánovom hovoria piesne, dopodrobna sa splnilo na Ježišovi Kristovi. Podobnosť medzi „sluhom" Pánovým a Ježišom Kristom je taká veľká, že ju nemožno neuznať. A okrem Pána Ježiša ani nikoho niet, kto by mohol stelesňovať osobu vyspievanú a vykreslenú týmito ťahmi. Osoba Mesiáša je Izaiášovi známa a často nám ju predstavuje vo svojich proroctvách.
Zo života Pána Ježiša však vieme a vidíme, že farizeji chcú Pána Ježiša zabiť, preto sa Pán Ježiť uťahuje do úzadia a zároveň dáva príkaz tým, ktorých uzdravil, aby mlčali o tom, čo im urobil. Vieme však, že títo robia práve naopak. Preto sa Pán Ježiš dostáva stále do ťažkostí, a to je aj príčinou, prečo neskôr žiadajú pre neho výrok smrti od Piláta.
Je to zvláštne, že takýto málo závideniahodný život, ktorý musel viesť Pán Ježiš, sa stal stredobodom pozornosti a zmyslu života pre ľudí až do konca čias. Toto všetko však preniká čosi radostné, čomu dávame právom názov Evanjelium. Toto počínanie pochopíme, až keď smrť Pána Ježiša a jeho zmŕtvychvstanie chápeme vo svetle Božieho zjavenia, ktoré nám pomôže práve vtedy, keď čítame proroka Izaiáša. Toto je kľúč k pochopeniu záhady „služobník", Mesiáš, lebo jeho pravé pôsobenie bude skryté.
Čo naša tichosť? Hádame sa s druhými, kričíme na seba? O Ježišovi platia slová: „Nebude sa hádať, ani kričať.. nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik neuhasí." Cítime, že to patrí i nám? Čo naša pokora? Dokážeme vidieť v správaní a počínaní druhých niečo dobré? Neuhasíme pohŕdaním a odmietnutím u druhého pokus o dobro? Skutočne sme žiakmi Pána Ježiša? Vieme byť aj ticho a vieme aj mlčať? Tieto a podobné otázky mali by sme si všimnúť i v praxi svojho života.
Naša odpoveď na tieto otázky by mala byť jasná: Áno, Pane, chcem byť tvojím služobníkom! Chcem byť pokorný! Chcem vedieť mlčať!
Preto prosme v dnešný sviatok Pannu Máriu Karmelskú o pomoc. Staňme sa aj my vlastníkmi zázračného škapuliara.
Tento škapuliar Panna Mária darovala Šimonovi Štokovi, generálnemu predstavenému rehole karmelitánov, so slovami: Vezmi toto rúcho. Je to znak spásy, záruka pokoja a večného zväzku; kto v tomto rúchu zomrie, neokúsi večný oheň.
Panna Mária sa nám tu ponúka za sprievodkyňu pri výstupe, aby sme nezablúdili, alebo sa nezrútili do priepasti falošnej dokonalosti: nikoho som nezabil, nezbíjam, nekradnem, každému dám pokoj!
Nech nám nosenie škapuliarskej medaily bude výzvou vystúpiť na vysoký vrch dokonalosti, ktorým je Kristus.
Osobnosť Pána Ježiša bola, je i bude pre nás významnou, ktorú sa oplatí nasledovať, napodobňovať a podľa jeho učenia žiť, pretože je nám príkladom. Amen.